„ … Běžiť nám všem o skutky, o děje …“
P. J. Šafárik (1795-1861)
P. J. Šafárik (1795-1861)
1. Úvod
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach patrí k významným a uznávaným vzdelávacím a vedeckým ustanovizniam nielen v Slovenskej republike, ale aj vo vyspelej Európe. História Univerzity siaha do 17 storočia, kedy biskup Jágerskej diecézy Benedikt Kisdy založil v Košiciach akadémiu. V roku 1660 panovník Leopold I. vydal Zlatú bulu, ktorou povýšil košickú vysokú školu na univerzitu. Vo vývoji Universitas Cassoviensis možno zaznamenať fakulty teologickú, filozofickú a právnickú. Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach vznikla v roku 1959. ako pokračovateľka akademických tradícií univerzitného vysokoškolského vzdelávania v Košiciach. Jej akademická a historická kontinuita bola fakticky uznaná aj zákonom č. 361/1996 Z. z. na základe ktorého došlo k rozdeleniu univerzity na Univerzitu P.J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu.
Ak prioritou stratégie obdobia od roku 1997, t.j. obdobia po rozdelení predchádzajúcej UPJŠ bola taktika prežitia Univerzity, čo sa prejavovalo aj v stagnovaní Univerzity vo viacerých oblastiach, vrátane jej organizačnej schémy, súčasné obdobie musí Univerzita chápať ako štádium rozvoja svojej organizačnej konštrukcie. V tomto zmysle treba pripraviť ambicióznejšie rozvojové programy, ktoré by v blízkej budúcnosti mali vytvoriť základné piliere stratégie dynamiky organizačno-inštitucionálnych zložiek Univerzity.
Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach má v súčasnom období fakulty lekársku, prírodovedeckú, právnickú, a fakultu verejnej správy, ktoré pripravujú lekárov, odborníkov z prírodovedných disciplín, matematiky a informatiky, učiteľov, právnikov a odborníkov pre oblasť verejnej správy. Absolventi tejto druhej najstaršej klasickej slovenskej univerzity majú dobrú povesť doma i v zahraničí. Hlavným poslaním Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „Univerzita“ alebo „UPJŠ“) je poskytovať trojstupňové vysokoškolské vzdelávanie na základe najnovších vedeckých poznatkov v širokom medzinárodnom kontexte, podľa európskych trendov v tejto oblasti, Boloňskej deklarácie a ďalších dokumentov. Univerzita napĺňa toto poslanie rozvojom harmonickej osobnosti, jej vedomostným rozkvetom, vzostupom múdrosti a tvorivosti v človeku. Univerzita vedie študentov k tolerancii, ku schopnosti kritického a nezávislého spôsobu myslenia, k zdravému sebavedomiu a národnej hrdosti. Univerzita poskytuje služby verejnosti šírením poznania prostredníctvom výskumu a vývoja, podporou regionálnych a národných aktivít a umožnením ďalšieho vzdelávania občanov. Univerzita prispieva k rozvoju kultúry a vzdelanosti národa.
Univerzita chápe svoje poslanie v jednotlivých oblastiach pôsobenia ako verejné dobro. V tomto duchu Univerzita chce aj naďalej pôsobiť ako garant slobody, demokracie, humanizmu, morálky a etiky nielen na vlastnej akademickej pôde, ale ich aj šíriť v spoločnosti. Univerzita aj v budúcnosti bude brániť akademické práva a svoju akademickú autonómiu.
2. Základné údaje o UPJŠ
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach má štyri fakulty:
-
Lekársku fakultu (vznikla v roku 1948)
-
Prírodovedeckú fakultu (vznikla v roku 1963)
-
Právnickú fakultu (vznikla v roku 1973)
-
Fakultu verejnej správy (vznikla v roku 1998).
Súčasťou Univerzity sú aj tieto univerzitné pracoviská:
· pedagogické a výskumné pracoviská s celouniverzitnou pôsobnosťou (Katedra jazykov, Katedra telesnej výchovy, Botanická záhrada, Kresťanská akadémia);
· informačné pracoviská (Akademická knižnica, Centrum informačných a komunikačných technológií);
· účelové zariadenia (Študentský domov a jedáleň, Edičné stredisko, Predajňa študijnej literatúry);
· učebno-výcvikové zariadenia (Zemplínska Šírava, Opátka, Danišovce) .
K 31.12.2003 pôsobilo na Univerzite 1 256 zamestnancov, z toho bolo 509 učiteľov a 95 výskumných pracovníkov. UPJŠ má 52 profesorov a 130 docentov. Akademickú obec Univerzity tvorí približne 5 780 študentov, z toho je v dennej forme asi 4 760 študentov. Aj s ohľadom na tieto čísla sa Univerzita v súčasnosti nezaraďuje medzi veľké univerzity.
Na Univerzite sa realizujú všetky tri stupne vysokoškolského vzdelávania, t.j. bakalárske, magisterské, resp. doktorské a doktorandské štúdium. Bakalárske a magisterské štúdium je organizované ako prezenčné štúdium. Pripravuje sa však zavedenie dištančnej formy a kombinovanej formy výučby (na Prírodovedeckej fakulte).
Bakalárske štúdium je na fakultách Univerzity trojročné, buď profesijné, alebo ako prvý stupeň magisterského štúdia. Ukončuje sa štátnou skúškou. V stanovených prípadoch bakalárskych študijných programov môže absolvent pokračovať v štúdiu v nadväzujúcom magisterskom študijnom programe. Univerzita predpokladá spoluprácu na realizácii bakalárskych študijných programov s inými inštitúciami.
3. Strategické ciele rozvoja UPJŠ
Základné strategické ciele rozvoja UPJŠ sa dotýkajú týchto oblastí:
· vysokoškolského vzdelávania,
· vedy a výskumu,
· posilňovania medzinárodnej dimenzie činnosti,
· služieb verejnosti,
· informačných a komunikačných technológií,
· organizácie a riadenia,
· investičných zámerov,
· viaczdrojového financovania.
³
Oblasť vysokoškolského vzdelávania musí tvoriť centrum pozornosti Univerzity. Vysokoškolské vzdelávanie bude Univerzita organizovať v záujme výchovy odborníkov v oblasti zdravotníctva, školstva, vedy a výskumu, práva, verejnej správy a v iných sférach spoločenskej praxe. Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania sa bude realizovať na základe najnovších vedeckých poznatkov s dôrazom na medzinárodnú spoluprácu. Cieľom tohto snaženia je rozvoj komplexnej harmonickej osobnosti v symbióze odborných vedomostí, jazykových znalostí a schopnosti využívať moderné informačné a komunikačné technológie. Univerzita bude dbať o ďalšie vzdelávanie absolventov zamerané na aktualizáciu a rozširovanie vedomostí podľa ich záujmu, preferencií a možností spoločenského uplatnenia na trhu práce, vrátane ovplyvňovania trhu práce širším spektrom ponuky študijných programov.
Univerzita bude vytvárať podmienky pre rozširovanie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu s cieľom umožniť zvyšovanie počtu študentov prijímaných na Univerzitu. Za tým účelom Univerzita bude ponúkať atraktívne študijné programy, ktoré bude inovovať v súlade s potrebami spoločenskej praxe a prispôsobovať novým, rodiacim sa podmienkach európskeho trhu práce. V záujme dosiahnutia tohto cieľa bude vytvárať predpoklady pre adekvátnu kvalifikačnú štruktúru zamestnancov, pôsobiacich v oblasti vzdelávania a vedy. Univerzita bude študentom poskytovať vysokoškolské vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch na kvalitatívne porovnateľnej úrovni s poprednými univerzitami vo vyspelej Európe a vo svete.
V časovom horizonte do roku 2010 Univerzita má predpoklady pre nárast počtu študentov vo všetkých formách štúdia na takmer dvojnásobok oproti dnešnému stavu, t.j. na približný počet desať tisíc študentov. Tento výrazný nárast počtu študentov bude odzrkadlením zvýšenia počtu študentov v existujúcich študijných programoch a otvorenia štúdia v nových akreditovaných študijných programoch, na báze ktorých sa vytvoria nové fakulty. Okrem iného sa pripravuje podľa kritérií komisie expertov EU-TAIEX akreditácia a realizácia nového študijného programu v študijnom odbore zubné lekárstvo tak, ako sa k tomu zaviazalo Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo zdravotníctva SR. Okrem dennej formy štúdia sa predpokladá ponuka nových študijných programov aj v externom štúdiu. Takýto predpokladaný nárast počtu prijímaných študentov do všetkých foriem štúdia vyžaduje efektívne využitie súčasných a vytvorenie nových nevyhnutných materiálnych, priestorových, personálnych i finančných podmienok.
UPJŠ usiluje o zmeny smerujúce ku skvalitňovaniu štúdia, a to nielen zavádzaním nových výučbových technológií, ale rovnako koncipovaním nových moderných študijných programov. Významne je podporovaný interdisciplinárny charakter štúdia, ktorý znamená širšiu spoluprácu medzi jednotlivými študijnými odbormi. Základným predpokladom pre napĺňanie týchto cieľov je postupné zvyšovanie kvalifikačnej úrovne učiteľov a výskumných zamestnancov Univerzity pri súčasnom znižovaní ich vekovej štruktúry vo všetkých kategóriách. Nevyhovujúca veková štruktúra učiteľov na UPJŠ sa začala zakladať ešte v počiatkoch formovania Univerzity v 60-tych rokoch minulého storočia. V súčasnosti je v tomto smere potrebné zabezpečiť jednak rovnomerné zastúpenie všetkých generácií pôsobiacich na UPJŠ a jednak znížiť hranicu veku dosiahnutia habilitácie a profesúry.
Univerzita bude sústavne dbať o to, aby sa kreditový systém štúdia stal imanentnou súčasťou systému vysokoškolského vzdelávania na Univerzite. Univerzita bude pokračovať v implementácii záverov Bolonskej deklarácie do oblasti vysokoškolského vzdelávania s rešpektovaním osobitostí štúdia v niektorých študijných programoch, ako napríklad v študijnom programe „právo“ a v doktorskom študijnom programe všeobecného lekárstva a zubného lekárstva, na ktorých sa v blízkej budúcnosti bude uskutočňovať vysokoškolské vzdelávanie bakalárskeho a magisterského, resp. doktorského stupňa v spojenej forme s výnimkou bakalárskych študijných programov, orientovaných na potreby praxe.
UPJŠ prikladá mimoriadny význam doktorandským študijným programom. Preto bude i naďalej podporovaná realizácia týchto študijných programov v smere kvalitatívneho i kvantitatívneho rozvoja, zdokonaľovania medziodborových kontaktov spolupráce a finančnej podpory s nimi spojeného výskumu. Tieto programy treba ponímať už nielen v rámci národnom, ale i v širšom medzinárodnom kontexte. Osobitný dôraz bude kladený na rozvoj spoločných doktorandských študijných programov s inými vysokými školami a vedeckými inštitúciami, predovšetkým s ústavmi SAV.
Vytvorenie podmienok pre efektívnejšiu a širšiu mobilitu študentov je jednou z prioritných úloh Univerzity. Študentskú mobilitu bude Univerzita podporovať nielen v rámci fakúlt Univerzity, ale i v oblasti slovenských vysokých škôl, a predovšetkým v európskom vysokoškolskom priestore. Zámerom Univerzity je dosiahnuť stav, aby aspoň polovica študentov magisterského a doktorského stupňa absolvovala najmenej jeden semester štúdia na univerzite v zahraničí. V tomto smere by malo pomôcť zriadenie Fondu pre mobilitu študentov a učiteľov ako podporného a motivačného nástroja smerujúceho k rozširovaniu medzinárodných vzťahov Univerzity v oblasti študijných programov uskutočňovaných na Univerzite a vedeckých, výskumných alebo ďalších tvorivých činností v rámci schválených projektov a programov na Univerzite. Zdrojom Fondu mobility budú prostriedky každoročne vyčleňované v rámci rozpočtu Univerzity, prípadne prostriedky z ďalších zdrojov (prostriedky získané darom od tuzemských a zahraničných fyzických osôb a právnických osôb a časť prostriedkov získaných z podnikateľskej činnosti.
Primeranú pozornosť bude Univerzita venovať zabezpečeniu prístupu študentov k Intranetu a Internetu. V priebehu rokov 2004 až 2005 Univerzita sprístupní Internet pre všetkých svojich študentov, ubytovaných v študentských domovoch (e – internát).
Univerzita vynaloží úsilie na zlepšenie sociálnych podmienok svojich študentov. Pod skvalitnením sociálnych podmienok študentov chápe Univerzita najmä zlepšenie ubytovacích možností študentov, vrátane estetizácie ubytovacích priestorov, ďalej stravovacích podmienok i rozšírenie možností športových aktivít pre študentov. Univerzita bude aj naďalej podporovať doterajšiu klubovú činnosť a vytvorí podmienky pre záujmovú činnosť, atď.
Univerzita vytvorí podmienky pre zavedenie evidenčného informačného systému s databázou študentov (registra študentov), ktorý sa stane dôležitým nástrojom informujúcim o štruktúre študentov UPJŠ na celouniverzitnej úrovni a využiteľným aj pre manažment UPJŠ, pre získanie údajov o uplatnení absolventov v praxi a na udržiavanie kontaktu s absolventmi Univerzity.
Univerzita prijala opatrenia, aby každý študent mal od akademického roku 2004/2005 k dispozícii študentský preukaz, ktorý bude plniť funkciu identifikačnej karty oprávňujúcej vstup študenta do priestorov Univerzity, ale bude aj jeho ubytovacím, stravovacím a knižničným preukazom i podkladom pre akceptovanie a pre prípadné poskytovanie zliav na mestskú verejnú, autobusovú a železničnú dopravu.
Veľkú budúcnosť vidí Univerzita, v súlade s programami EÚ, v rozvoji kombinovaného typu štúdia a programu celoživotného vzdelávania. V ich rámci poskytuje UPJŠ rôzne druhy doplňujúceho, rozširujúceho, špecializačného štúdia a širokú ponuku kurzov zameraných profesijne či záujmovo. Najmä pre tieto aktivity bude potrebné využívať novo zavádzané moderné výučbové technológie.
³
Univerzity sú najvyššie vzdelávacie inštitúcie, poskytujúce vzdelávanie na základe tvorivého vedeckého bádania. Hlavným cieľom v oblasti vedy a výskumu je prispôsobiť Univerzitu požiadavkám vnútorného a medzinárodného prostredia. Univerzita má akreditovaných 7 študijných programov bakalárskeho štúdia (Právnická fakulta a Fakulta verejnej správy bakalárske štúdium zatiaľ nemajú), 11 študijných programov magisterského štúdia a 2 študijné programy doktorského štúdia na Lekárskej fakulte. Okrem toho v oblasti doktorandského štúdia má Univerzita akreditovaných dvadsaťpäť študijných programov, ktoré garantujú profesori, resp. doktori vied (na Lekárskej fakulte je to deväť študijných programov, na Prírodovedeckej fakulte štrnásť študijných programov a na Právnickej fakulte dva študijné programy). Získanie akreditácie na ďalšie študijné programy doktorandského štúdia by malo byť zárukou, že naša Univerzita je schopná konkurovať v oblasti vedy a výskumu iným vysokoškolským a akademickým ustanovizniam. Zámerom Univerzity je postupne akreditovať nové doktorandské študijné programy aj medziodborového charakteru, ktoré reagujú na požiadavky spoločenskej praxe.
Pri komplexnej akreditácii činnosti Univerzita vyvinie maximálne úsilie, aby bola zaradená v súlade s § 2 ods. 16 zákona č.131/ 2002 Z. z. medzi výskumné univerzity.
Univerzita v oblasti vedy a výskumu uznáva slobodu vedeckého bádania. Táto skutočnosť však nič nebráni tomu, aby Univerzita stanovila, akým smerom by sa mal vedecký výskum na UPJŠ uberať. Konkrétne smery vedeckého bádania boli prerokované a schválené vedeckými radami jednotlivých fakúlt Univerzity.
Univerzita sústredí svoje úsilie v oblasti vedy a výskumu na
· zvýšenie kvality a efektívnosti,
· podporu interdisciplinarity a integrácie výskumu na Univerzite,
· dôraz na získavanie medzinárodných vedeckých projektov,
· podporu vytvárania univerzitných centier excelentnosti,
· podporu mladých výskumných pracovníkov,
· vytváranie podmienok pre vznik nových odborov doktorandského štúdia,
· motiváciu riešiteľov grantových projektov,
· zvýraznenie podielu a zodpovednosti Klubu profesorov na smerovaní vedy na Univerzite. Klub profesorov bol zriadený dňa 18. novembra 2003 v rámci jesennej časti Akademických dní UPJŠ na I. profesorskom seminári, ktorý zorganizovalo vedenie Univerzity. Okrem podielu na vedeckom smerovaní Univerzity bude Klub profesorov organizovať profesorské prednášky v rámci profesorských seminárov na Univerzite,
· postupnom zjednocovaní kritérií pre inauguračné konanie a obsadzovanie funkčných miest profesorov,
· zavedenie systému autoevaluácie všetkých pracovísk Univerzity ako predpokladu pre evaluáciu na národnej a medzinárodnej úrovni.
³
Tretím strategickým zámerom Univerzity je posilňovanie medzinárodnej dimenzie činnosti Univerzity. Tento zámer sa stáva mimoriadne aktuálnym najmä v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a začlenením sa slovenských vysokých škôl do spoločného európskeho vysokoškolského priestoru. Univerzita si v týchto intenciách musí nájsť zodpovedajúce a zodpovedné miesto medzi významnými európskymi univerzitami. Zrušenie bariér spolupráce medzi vysokými školami, ktoré predstavovali štátne hranice, sa musí nevyhnutne prejaviť aj v prehĺbení medzinárodnej spolupráce v oblasti realizácie spoločných vedeckých projektov, spoločných projektov vysokoškolského vzdelávania, medzinárodných mobilít študentov, učiteľov a výskumných zamestnancov, vydávania spoločných diplomov, vytvárania podmienok pre štúdium zahraničných študentov, atď. V tomto smere chce Univerzita zladiť štúdium so štátmi Európskej únie prostredníctvom účasti na programoch Socrates/Erasmus, CEEPUS, Leonardo a pod.
Univerzita zamýšľa rozširovať vlastnú sieť partnerských vzťahov s inými univerzitami aj v zahraničí. Je to základný predpoklad získavania aktuálnych informácií a skúseností z pedagogickej a vedeckej oblasti. Medzinárodnú dimenziu chápe Univerzita aj ako významný impulz pre spoznávanie a porovnávanie národných kultúr, zvykov a tradícií v smere prirodzenejšieho chápania tej – ktorej národnej identity. S prehlbovaním a rozvojom medzinárodnej dimenzie úzko súvisí aj výmena, resp. mobilita študentov, učiteľov a výskumných zamestnancov.
Cieľom Univerzity je, aby študenti magisterského, doktorského i doktorandského štúdia mohli časť svojho štúdia absolvovať na aktívne kooperujúcich univerzitách v zahraničí a naopak. Okrem mobilít v rámci týchto programov sa predpokladá aj účasť našej Univerzity v ďalších európskych aktivitách zameraných na hodnotenie kvality vzdelávania, vzájomné porovnávanie študijných programov a ďalšie.
Medzinárodná dimenzia činnosti našej Univerzity zasahuje nielen štáty Európy, ale siaha i do zámoria, resp. niektorých štátov Ázie. Tieto prepojenia v rámci medzinárodných vzťahov treba dobudovať v nasledovnom chápaní:
-
prirodzeným základom medzinárodných vzťahov UPJŠ zostanú partnerské vzťahy s univerzitami a výskumnými centrami v Európe na inštitucionálnom základe. Okrem rozsiahlej spolupráce s nemeckými univerzitami a s univerzitami v Poľsku je treba profilovať porovnateľnú spoluprácu najmä s univerzitami a vedeckými inštitúciami v Českej republike, Španielsku, Francúzsku, Fínsku, Rakúsku, Taliansku a vo Veľkej Británii. Rozsiahlejšia spolupráca by sa mala rozvíjať v rámci V4 a Karpatského euroregiónu;
-
mimoeurópske partnerské vzťahy treba zakladať na požiadavkách výberu, vychádzajúcich z odborových priorít a finančných možností Univerzity. Hlavné smery záujmu predstavujú Severná a Južná Amerika (USA, Kanada, Mexiko, Argentína a Brazília), ázijský Blízky východ (Izrael), Ďaleký východ (Čína, Tchaj-wan, Japonsko a Južná Kórea);
-
dvojstranné vzťahy so zahraničnými univerzitami je treba zakladať na dlhodobej rámcovej dohode a na krátkodobých programoch spolupráce, ktoré vyplývajú z potrieb a záujmu jednotlivých fakúlt;
-
vo vzťahoch k zahraničným partnerským univerzitám je treba presadzovať vzájomnú výhodnosť;
V roku 2004 sa Univerzita stala plnoprávnym individuálnym členom Európskej asociácie univerzít (EUA). Táto iniciatíva otvorila možnosti pre rovnocennú účasť Univerzity pri tvorbe a realizácii európskej politiky vo vysokoškolskom vzdelávaní. Plnoprávne členstvo v EUA vytvára podmienky pre vzájomné porovnávanie úrovne vzdelávania a medzinárodnú evaluáciu.
³
Medzi strategické zámery rozvoja Univerzity treba zaradiť aj prehlbovanie jej postavenia medzi kultúrnymi a vzdelávacími ustanovizňami Slovenskej republiky a v širšej verejnosti. Jednou z možností dosiahnutia tohto cieľa je poskytovanie služieb verejnosti. V tomto smere Univerzita mieni:
· vytvoriť a rozvíjať partnerstvo so štátnymi, verejnými a podnikateľskými subjektami so zameraním na aktualizáciu obsahu výučby, podporu spoločného rozvoja základného a aplikovaného výskumu s nadväzným zabezpečením transferu poznatkov a technológií;
· rozvíjať partnerstvo a spoluprácu s verejnými a štátnymi vysokými školami v regióne Východného Slovenska so zameraním na aktualizáciu obsahu výučby, riešenie vedecko-výskumných projektov a koordináciu spoločného postupu pri presadzovaní oprávnených požiadaviek vysokých škôl;
· rozvíjať partnerstvo a spoluprácu so slovenskými klasickými univerzitami, najmä v smere ďalšieho posilňovania ich postavenia v sústave vysokých škôl v Slovenskej republike;
· rozšíriť ponuku programov ďalšieho vzdelávania pre absolventov stredných a vysokých škôl, odborníkov z praxe a iných záujemcov a vytvoriť tak podmienky pre ich celoživotné vzdelávanie;
· zabezpečiť, aby sa poskytovanie ďalších služieb verejnosti (sociálnych, kultúrnych, zdravotných, športových, atď.) stalo integrálnou zložkou poslania našej vysokoškolskej inštitúcie;
· zabezpečiť aktívnu účasť Univerzity na programoch EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, vedy a výskumu, ako je napríklad Leonardo da Vinci II, 6. rámcový program pre vedu a výskum a pod.;
· v rámci ďalšieho vzdelávania je zámerom Univerzity poskytovať špecializačné štúdium v medicíne, realizovať rigorózne konanie, kvalifikačné skúšky, rozširujúce a doplňujúce štúdium a ďalšie školenia a kurzy;
· vytvoriť na univerzitnej úrovni Centrum celoživotného vzdelávania Univerzity;;
· vytvárať primerané možnosti na rozvoj vysokoškolského športu a kultúry;
· zriadiť vlastné vydavateľstvo zabezpečujúce edičnú, vydavateľskú a tlačiarenskú činnosť pre potreby Univerzity, ale aj širšej domácej a zahraničnej akademickej verejnosti na báze doterajšieho Edičného strediska UPJŠ.
³
Využívanie moderných informačných a komunikačných technológií predstavuje jeden zo strategických zámerov Univerzity, ktorý v značnej miere ovplyvní úroveň naplnenia predchádzajúcich zámerov. Táto oblasť je veľmi náročná na finančné prostriedky, a preto možno očakávať značný rozpor medzi potrebami a očakávaniami na jednej strane a reálnymi možnosťami Univerzity a spoločnosti na strane druhej.
Z množstva úloh v oblasti informačných a komunikačných technológií Univerzita sústredí svoju pozornosť najmä na:
· skvalitnenie činnosti Centra informačných a komunikačných technológií UPJŠ tak, aby bolo schopné na úrovni najnovších poznatkov z oblasti informačných a komunikačných technológií uspokojovať potreby fakúlt a pracovísk UPJŠ, tj. garantovať komplexné budovanie, prevádzku a rozvoj počítačovej siete, garantovať implementáciu, prevádzku a správu informačného systému Univerzity a plnohodnotne rozvíjať spoluprácu s domácimi a zahraničnými pracoviskami a získavať grantové prostriedky na tento účel;
· zavedenie a zabezpečovanie prevádzky Akademického informačného systému (AIS) na Univerzite. Univerzita sa bude zapájať do spoločných projektov MŠ SR zameraných na vývoj celoslovensky akceptovaných subsystémov AIS;
· podporu projektu SAUNET II zameraného na vybudovanie celoslovenskej akademickej komunikačnej infraštruktúry umožňujúcej plnohodnotnú integráciu národnej siete do medzinárodného komunikačného systému;
· implementáciu nových informačno-komunikačných technológií, napríklad e-vzdelávania, web Univerzity, videokonferenčných technológií, IP-telefónie;
· bezpečnosť a ochranu údajov.
³
Strategickým zámerom Univerzity v oblasti organizácie a riadenia je v súlade so zákonom o vysokých školách postupne integrovať viaceré akademické, hospodársko-správne a pracovno-právne činnosti na Univerzite. Univerzita posúdi efektívnosť súčasnej organizačnej štruktúry a navrhne jej zmenu. Predpokladá sa vytvorenie celouniverzitných celkov za účelom vytvorenia optimálnych podmienok pre realizáciu činností Univerzity vo všetkých jej oblastiach.
Predpokladom pre túto integráciu je zavedenie jednotného Akademického informačného systému do všetkých oblastí činnosti Univerzity.
Vedenie Univerzity uskutoční personálny audit a vypíše výberové konania na všetkých vedúcich zamestnancov Rektorátu Univerzity a univerzitných pracovísk a rovnaký postup odporučí aj vedeniam fakúlt Univerzity. Zámerom v tejto oblasti je presadiť dôslednú profesionalizáciu a efektívnosť práce univerzitného manažmentu.
³
Významnú súčasť strategických cieľov Univerzity tvoria jej investičné zámery, Univerzitu tvorí komplex budov s rôznym dátumom postavenia. Viaceré z nich sú staršie, majú aj viac ako sto rokov, preto ich treba renovovať. V súčasnosti sa pripravuje projekt na komplexnú rekonštrukciu časti priestorov Rektorátu a Lekárskej fakulty v areáli Univerzity na Šrobárovej 2. Taktiež prebieha rekonštrukcia priestorov Prírodovedeckej fakulty v tomto areáli, rekonštrukcia suterénnych priestorov budov Právnickej fakulty a je rozpracovaný investičný zámer na rekonštrukciu časti Detašovaného pracoviska UPJŠ v Rožňave.
Pracoviská Univerzity sa nachádzajú aj v budovách, ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov. Naviac, pre naplnenie rozvojových zámerov Univerzita nevyhnutne potrebuje získať ďalšie priestory.
Univerzita stanoví v tejto oblasti priority, podľa ktorých sa bude postupovať pri ďalšej rekonštrukcii a renovácii jej budov a priestorov a získavaní nových priestorov.
Predpokladá sa postupná rekonštrukcia Študentského domova na Medickej ul. č. 4 a 6 (rekonštrukcia rozvodných sietí, výmena okien, modernizácia vnútorného vybavenia, atď.) a získanie ďalších priestorov na tento účel.
Počíta sa s postupnou koncentráciou priestorov pre časť Prírodovedeckej fakulty v areáli Angelinum – Jesenná ul., čo si vyžiada kompletnú rekonštrukciu historickej budovy Angelina s cieľom využiť aj jej suterénne a podkrovné priestory.
V prípade pretrvávania problémov spojených s nájmom priestorov pre Lekársku fakultu hľadať riešenie pre umiestenie časti Lekárskej fakulty do iných priestorov.
Vo vzťahu k Právnickej fakulte treba vytvoriť primerané priestorové podmienky pre novovznikajúci Ústav európskeho práva a podmienky pre využitie podkrovných priestorov v budove fakulty na Kováčskej ul. č.30 na vybudovanie prednáškovej auly pre približne 350 študentov.
Univerzita vyvinie maximálne úsilie pre získanie priestorov na umiestenie fakúlt, ktoré hodlá zriadiť.
V súvislosti s havarijným stavom strechy na Mánesovej sa predpokladá jej prestavba na sedlový typ spojená s vytvorením podkrovných priestorov.
Vzhľadom na nevyhovujúce priestory Akademickej knižnice na Garbiarskej ul. zváži Univerzita jej umiestenie v dôstojnejších priestoroch. Taktiež sa predpokladá premiestenie Katedry jazykov v súvislosti s vytvorením nových fakúlt. V doterajších priestoroch katedry Univerzita zváži možnosť rekonštrukcie týchto priestorov, čím by sa vytvorili ďalšie ubytovacie kapacity pre doktorandov, mladých asistentov a výskumných zamestnancov.
Do rámca opatrení súvisiacich so starostlivosťou o majetok Univerzity patrí aj vypracovanie pasportizácie majetku, ktorý by zachytával nielen aktuálny stav majetku Univerzity, ale aj ďalšie údaje a ukazovatele, ako napríklad prehľad o pohľadávkach a záväzkoch, o zásobách, o čerpaní prostriedkov na energie, atď.
³
Zákon č. 131/2002 Z. z. okrem zmeny organizačno-právnej formy Univerzity na „verejnú vysokú školu“ zaviedol aj viaczdrojové financovanie verejných vysokých škôl. Základným finančným zdrojom financovania potrieb Univerzity sa stala dotácia zo štátneho rozpočtu poskytovaná na základe zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a našou Univerzitou. Jej účelom je financovanie realizácie akreditovaných študijných programov, výskumná a vývojová činnosť, rozvoj vysokej školy a sociálna podpora študentov. Vzhľadom na to, že objem dotácie závisí od počtu študentov, počtu absolventov, ekonomickej náročnosti uskutočňovaných študijných programov a od začlenenia vysokej školy, bude Univerzita venovať sústavnú pozornosť trendom a kritériám rozdeľovania štátnej dotácie.
To, že sa zaviedol systém viaczdrojového financovania znamená, že štátna dotácia nepokrýva všetky aktivity Univerzity, ktorá si musí získať istú časť prostriedkov na svoju činnosť z mimorozpočtových zdrojov. Univerzita bude využívať najmä možnosti, ktoré poskytujú rôzne domáce a medzinárodné grantové agentúry. Ďalším významným zdrojom financovania sa stane zvyšovanie počtu zahraničných študentov–samoplatcov. Ďalším zdrojom finančných prostriedkov by sa mala vo väčšej miere stať podnikateľská činnosť, ktorá by efektívne využívala odborný a priestorový potenciál Univerzity. Na základe analýzy stavu nehnuteľného majetku sa navrhne optimalizácia jeho štruktúry a efektívne využitie aj pre podnikateľské aktivity. Predpokladá sa aj väčšie využívanie možností, ktoré poskytujú nadácie, sponzorská činnosť a dary, ale aj efektívna spolupráca s bankovými inštitúciami.
Nevyhnutným predpokladom pre efektívnejšie využívanie viaczdrojového financovania potrieb Univerzity je vypracovanie pravidiel pre vykonávanie podnikateľskej činnosti na Univerzite a kritérií pre rozdeľovanie rozpočtových a ďalších finančných prostriedkov na fakulty a ďalšie pracoviská Univerzity.
4. ROZVOJ UNIVERZITY A JEJ ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRY
Vedenie Univerzity bude naďalej rozvíjať jestvujúce fakulty:
Lekárska fakulta
Prioritou rozvoja Lekárskej fakulty je transformácia fakultných nemocníc v Košiciach na Univerzitnú nemocnicu. Pôjde o proces, ktorého výsledkom bude začlenenie týchto subjektov do Univerzity. Tento proces si však vyžiada čas, v rámci ktorého bude pretrvávať súčasný stav dvojrezortnosti. Dvojrezortnosť per se je zdrojom väčšiny problémov na Lekárskej fakulte a je umocnená aj ”reformou zdravotníctva”, ktorá sa uskutočnila v Košiciach. Vznikla ešte komplikovanejšia situácia. Univerzita veľmi intenzívne vstúpi do riešenia tohoto problému a preberie na seba iniciatívu na zlepšenie súčasného stavu a prípravu a realizáciu transformácie.
Univerzita vytvorí podmienky pre uskutočňovanie špecializačného štúdia v medicíne v zmysle zákona č.528/2003 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o vysokých školách.
Lekárska fakulta v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou sa aktívne zapojí do prípravy projektu rozšírenia a ďalšieho využívania detašovaného pracoviska v Rožňave v bakalárskom stupni vysokoškolského vzdelávania v študijnom programe ošetrovateľstvo.
Prioritou Lekárskej fakulty je aj zriadenie morfologického pracoviska na Šrobárovej 2, čím sa vytvoria podmienky pre organizovanie demonštračných a disekčných kurzov chirurgických disciplín. Tieto kurzy by mali byť v budúcnosti zdrojom mimorozpočtových prostriedkov.
Prírodovedecká fakulta
Prioritou Prírodovedeckej fakulty je dobudovanie spektra prírodovedných disciplín akreditáciou jednoodborového štúdia geografie a akreditácia nových študijných programov s akcentom na medziodborové a doktorandské štúdium.
V spolupráci s Lekárskou fakultou sa Prírodovedecká fakulta aktívne zapojí do budovania Detašovaného pracoviska UPJŠ v Rožňave. Ponuka atraktívnych študijných programov umožní profiláciu DP tak, aby mohlo byť zárodkom novej fakulty UPJŠ.
Jednou z priorít Prírodovedeckej fakulty je riešenie jej priestorových problémov. Predpokladá to rekonštrukciu podkrovných a suterénnych priestorov Parku Angelinum a podkrovia budovy na Mánesovej 23 a pokračovanie v priestorovej koncentrácii ústavov.
Taktiež sa predpokladá dobudovanie infraštruktúry v oblasti prístrojového a materiálového vybavenia pre výučbové a vedecké účely.
Prírodovedecká fakulta sa zapojí do projektov EÚ zameraných na zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily v regióne a ochranu životného prostredia v regióne.
Prioritou Prírodovedeckej fakulty je presadiť sa v určovaní trendov v e-vzdelávaní formou prípravy a realizáciou akreditovaných vzdelávacích programov a kurzov pre učiteľov, zamestnancov štátnej správy, samosprávy a podnikateľské subjekty. Bude podporovať využívanie moderných informačných technológií vo výučbe i pri prenose informácií, napr. formou videokonferenčných prenosov.
Prírodovedecká fakulta bude vyvíjať aj úsilie zamerané na zriadenie cvičnej školy pre praktickú výučbu učiteľských študijných programov.
Právnická fakulta
Právnická fakulta bude podstatne viac spolupracovať s inými právnickými fakultami, ale aj s fakultami našej Univerzity, najmä pokiaľ ide o zavádzanie nových študijných programov, ktoré by vyjadrovali aj istú medziodborovosť vzdelávania, ako je napríklad výučba medicínskeho práva, farmaceutického práva, veterinárskeho práva, práva informačných technológií, práva verejnej správy a pod.
Medzi priority Právnickej fakulty bude patriť aj užšie spojenie teórie a praxe v právnickom povolaní, a to najmä prostredníctvom vytvárania právnych kliník z občianskeho práva, medzinárodného práva, obchodného práva, atď. Právo musí byť vnímané v širšom praktickom uplatnení,, než sa to robí doteraz.
Právnická fakulta chce podstatne viac rozvíjať aj tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania. Okrem ústavného práva a správneho práva, ktoré sú akreditované ako odbory doktorandského štúdia, sú vytvorené reálne podmienky aj pre akreditáciu ďalších študijných programov v predmetoch, ako je občianske právo, trestné právo, teória štátu a práva, obchodné právo, finančné právo a daňové právo.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vzniká pre Právnickú fakultu aj úloha venovať oveľa väčšiu pozornosť právu Európskej únie a približovaniu slovenského práva s právom EÚ. Za tým účelom sa javí aktuálnym zriadiť na Právnickej fakulte Ústav európskeho práva.
Fakulta verejnej správy
Fakulta verejnej správy považuje za svoj hlavný cieľ dobudovanie infraštruktúry z hľadiska zabezpečenia štúdia v odbore verejná správa a jej ďalšieho rozvoja. Prioritou je prechod na kreditový systém štúdia a získanie akreditácie pre všetky tri stupne štúdia v odbore verejná správa. Z dlhodobého hľadiska je nevyhnutné, aby štúdium v odbore verejná správa zodpovedalo požiadavkám Európskej asociácie pre akreditáciu verejnej správy. Fakulta sa bude pripravovať na to, aby mohla v horizonte 5 rokov akreditáciu EAPAA získať.
Strategický charakter má otázka rozšírenia záberu fakulty. Cieľom je postupne získať akreditáciu nových študijných programov z odborov, ktoré sú blízke verejnej správe a jej zložkám, resp. ktoré tvoria interdisciplinárny základ verejnej správy. Fakulta sa tým môže účinne podieľať na rozvoji UPJŠ v oblasti spoločenských vied.
V oblasti medzinárodných vzťahov sa bude fakulta orientovať na zapojenie do projektu Europizácia akademických programov verejnej správy, na aktivity organizácií, združujúcich školy verejnej správy v EÚ (EPAN, NISPAcee) a zapojenie do projektov EÚ.
³
Univerzita aj naďalej za základ svojej vnútornej štruktúry považuje fakulty členené na menšie, odborne kompaktné a flexibilné výučbové a výskumné celky (ústavy, katedry, laboratóriá), perspektívne s celouniverzitnou pôsobnosťou tak, aby boli kompatibilné so štruktúrou univerzít krajín EÚ.
Z hľadiska štruktúry vysokého školstva v meste a regióne sa Univerzita prioritne zameria na posilnenie svojho postavenia orientáciou na kvalitu, výkonnosť, konkurencieschopnosť a univerzálnosť. Projekty zlučovania vysokých škôl do heterogénnych celkov nepovažuje UPJŠ v súčasnej situácii za efektívne.
Univerzita musí pre budúce obdobie pripraviť ambicióznejšie rozvojové programy, ktoré vytvoria východiská pre dynamický rozvoj organizačno-inštitucionálnych zložiek UPJŠ.
Základný smer ako stabilizovať štruktúru a úroveň Univerzity je vytvoriť nové fakulty najmä humanitného zamerania tak, aby vzdelávanie bolo univerzitné, širokospektrálne, odborné a zároveň humanitné.
Univerzita musí stabilizovať svoju štruktúru budovaním ďalších fakúlt. Základom pre vznik nových fakúlt sa stanú nové akreditované študijné programy. Víziou Univerzity je v horizonte do roku 2010 zriadiť nové fakulty s orientáciou na výchovu pedagógov a odborníkov v oblasti humanitných a ekonomických vied.
Okrem rozvoja doterajších fakúlt a vzniku nových fakúlt musí Univerzita venovať podstatne väčšiu pozornosť univerzitným pracoviskám, ako sú Univerzitná knižnica, Botanická záhrada, Edičné stredisko, atď. Jednou zo základných priorít Univerzity je postupná transformácia Univerzitnej knižnice na modernú akademickú knižnicu s dôrazom na prístup do elektronických databáz a na zlepšenie priestorových podmienok.
Univerzita uskutoční transformáciu Botanickej záhrady, Edičného strediska a garáží na univerzitné pracoviská, ktoré by prinášali pre Univerzitu aj finančný zisk. V tejto súvislosti najmä Botanická záhrada a Edičné stredisko musia vypracovať a v praxi realizovať projekty svojej transformácie na vnútorné univerzitné jednotky, ktoré budú finančne sebestačné a naviac budú pre potreby Univerzity vytvárať primerané finančné zdroje.
5. ZÁVER
Podkladom pre vypracovanie dokumentu „Dlhodobý zámer Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na roky 2004 až 2010“ (ďalej len „Dlhodobý zámer UPJŠ“) boli tieto právne normy a iné dokumenty:
a) zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
b) zákon č.132/2002 Z. z. o vede a technike,
c) zákon č. 203/2001 Z. z. o Agentúre na podporu vedy a techniky v znení neskoršieho predpisu,
d) zákony súvisiace so zamestnanosťou a podnikaním v rámci verejnoprávnych subjektov,
e) medzinárodné dohovory uzavreté vládou Slovenskej republiky,
f) Bolonská deklarácia z júna 1999, ktorá odštartovala tzv. Bolonský proces a na ňu nadväzujúce dokumenty,
g) materiály o spoločnom európskom výskumnom priestore – ERA (napr. 6 RP EÚ) a o spoločnom európskom priestore pre vysokoškolské vzdelávanie.
Dlhodobý zámer UPJŠ vychádza zo základného programového dokumentu “Programové vyhlásenie vedenia UPJŠ na obdobie rokov 2003 až 2010“, ktorý bol prerokovaný a schválený Vedeckou radou Univerzity dňa 31. októbra 2003.
Ďalšími programovými dokumentmi, v ktorých Dlhodobý zámer UPJŠ našiel svoje vyjadrenie boli:
a) Dlhodobé zámery fakúlt UPJŠ
b) Koncepcia rozvoja vysokoškolského vzdelávania pre 21. storočie schválená vládou Slovenskej republiky v auguste 2000.
Dlhodobý zámer UPJŠ predstavuje otvorený dokument, ktorý stanovuje stratégiu rozvoja Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v nasledujúcich oblastiach: vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu, posilňovania medzinárodnej dimenzie, služieb verejnosti, informačných a komunikačných technológií, organizácie a riadenia, investičných zámerov a viaczdrojového financovania. Vychádza z reálnych potrieb a z reálnych očakávaní rozvoja UPJŠ na obdobie do roku 2010.
Vzhľadom na to, že Univerzita pôsobí v prostredí, ktoré je ovplyvňované rôznymi vonkajšími činiteľmi, v súlade so zákonom č.131/2002 Z. z. bude Dlhodobý zámer UPJŠ každý rok aktualizovaný.
³
Dlhodobý zámer UPJŠ bol prerokovaný v Kolégiu rektora dňa 13. januára a dňa 26. januára 2004, na zasadnutí Vedeckej rady UPJŠ dňa 27. februára 2004 a na zasadnutí Správnej rady UPJŠ dňa 15. marca 2004.
Dlhodobý zámer Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na roky 2004 až 2010 schválil Akademický senát UPJŠ v Košiciach dňa 29. apríla 2004.
V Košiciach dňa 10. mája 2004
prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc.
r e k t o r
