Vedenie fakulty pozýva študentov, učiteľov ale aj absolventov a širokú verejnosť na stretnutie s vedcami Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorí priblížia problematiku výskumu, za ktorý boli udelené Nobelove ceny 2024 v kategóriách Fyzika, Chémia, Fyziológia/Medicína.
5. december 2024, 16.30 h – verejnosť, študenti, učitelia
Historická aula UPJŠ, Šrobárova 2, Košice
vstup voľný
6. december 2024, 9.00 h – žiaci a učitelia SŠ – PODUJATIE ZRUŠENÉ, NÁHRADNÝ TERMÍN: JANUÁR 2025
aula prof. Prasličku (RB0A5), Šrobárova 2, Košice
registrácia účasti: pf-ovv@upjs.sk
termín: do 29.11.2024
Nobelova cena za fyziku 2024
Ako sa umelé neurónové siete učia a dokážu rozmýšľať?
Prednášajúci: doc. RNDr. Gabriela Andrejková, CSc., Ústav informatiky, PF UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Dvaja významní vedci – John Hopfield z Princetone University a Geoffrey Hinton z Toronto University – získali Nobelovu cenu za fyziku (2024). Ich vedecké objavy sú na rozhraní viacerých vedeckých disciplín a viedli k rozvoju súčasnej modernej umelej inteligencie. Hlavný prínos J. Hopfielda – fyzika a neurovedca – je v oblasti autoasociatívnych pamäťových modelov (hlavne 80. roky 20. storočia), ale jeho inšpiratívna práca zaznamenala v posledných rokoch oživenie v podobe vylepšených modelov. G. Hinton – počítačový vedec a kognitívny psychológ – bol v posledných desaťročiach (od 70. rokov 20. storočia) pravidelným významným prispievateľom k algoritmom učenia pre neurónové siete. Je tiež spoluautorom back-propagation trénovacieho algoritmu pre rekurentné neurónové siete.
V prednáške vysvetlíme modely neurónových sietí a princípy (objavy), ktoré viedli k ich vytvoreniu, a ktorých autormi sú práve J. Hopfield a G. Hinton. Tieto modely sú základnými modelmi strojového učenia a hlavne Boltzmannov model prispieva k hlbokému učeniu, ktoré je dôležité vo veľkých neurónových sieťach používaných v mnohých praktických aplikáciách.
Nobelova cena za chémiu 2024
Ako umelá inteligencia zmenila skúmanie štruktúry proteínov
Prednášajúci: RNDr. Michal Nemergut, PhD., Centrum Interdisciplinárnych Biovied TIP-UPJŠ
Anotácia: Nobelovu cenu za chémiu za rok 2024 získali David Baker, Demis Hassabis a John Jumper za prelomové objavy v oblasti dizajnu proteínov a predikcie ich štruktúry. Bakerovi bola cena udelená za jeho prácu v oblasti vývoja proteínov na mieru, pričom jeho výskum využíva počítačové modelovanie na vytváranie proteínov s novými funkciami, ako je napríklad rozpoznávanie jedovatých látok alebo blokovanie vírusov. Tento prístup, založený na programe Rosetta, otvára nové možnosti pre dizajn proteínov pre biomedicínske a environmentálne aplikácie. Druhá polovica ocenenia patrí Hassabisovi a Jumperovi za vývoj umelej inteligencie AlphaFold, ktorá predpovedá priestorové usporiadanie proteínov s vysokou presnosťou. Táto technológia umožňuje vedcom efektívne určovať 3D štruktúru proteínov na základe sekvencie aminokyselín, čo je kľúčové pre pochopenie ich biologickej funkcie. Udelenie tejto Nobelovej ceny tak poukazuje na zásadný prínos umelej inteligencie v štruktúrnej biológii.
Nobelova cena za fyziológiu/medicínu 2024
mikroRNA – maličké molekuly s veľkým vplyvom na aktivitu génov
Prednášajúci: RNDr. Zuzana Jendželovská, PhD., Katedra bunkovej biológie, Ústav biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Jedným z najprekvapivejších zistení v oblasti genetiky a molekulárnej biológie je, ako málo génov kódujúcich proteíny sa nachádza v genóme organizmov. Ľudský genóm obsahuje iba približne 20 000 génov, pričom pôvodný odhad bol okolo 100 000. Ako teda dokáže také malé množstvo génov podmieniť variabilitu a rozmanitosť medzi jednotlivcami, ale aj medzi bunkami v rámci jedného organizmu? Vysvetlením je komplexnosť a množstvo mechanizmov zodpovedných za reguláciu génovej aktivity a expresie. Dnes je už známe, že aktivita génov je kontrolovaná na viacerých úrovniach, a to nie len v jadre bunky, ale aj v cytoplazme. Tieto regulačné mechanizmy kontrolujú, ktoré gény a v akej miere budú „prepisované“ a „prekladané“ do podoby proteínu. K poznaniu, že cytoplazmatická úroveň regulácie génov je rovnako dôležitá ako tá jadrová, prispeli aj aktuálni nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu, Victor Ambros a Gary Ruvkun. Títo dvaja americkí vedci objavili prvú mikroRNA (miRNA) v modelovom organizme háďatko obyčajné (Caenorhabditis elegans) a popísali, ako funguje mechanizmus stišovania génov v cytoplazme bunky pomocou týchto malých regulačných molekúl. Aký je význam miRNA v kontrole aktivity génov a ich úloha vo fyziologických, ale aj patologických procesoch prebiehajúcich na úrovni bunky a celého organizmu, vám radi priblížime v pripravovanej prednáške.
Viac informácií o udelení Nobelových cien 2024
