8. december 2023 – aula prof. Prasličku (RB0A5)
11.december 2023 – Historická aula UPJŠ
Nobelova cena za fyziku 2023
Veľmi krátke svetelné pulzy pre výskum dynamiky elektrónovej štruktúry
(nové nástroje pre výskum sveta elektrónov vo vnútri atómov a molekúl)
Prednášajúci: doc. RNDr. Jozef Uličný, CSc., Katedra biofyziky, Ústav fyzikálnych vied PF UPJŠ
Anotácia: Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku získali spoločne traja vedci Pierre Agostini, Ferenc Krausz a Anne L’Huillier “za experimentálne metódy generovania attosekundových pulzov svetla na výskum dynamiky elektrónovej štruktúry hmoty”. V prednáške spomenieme aké metódy použili na dosiahnutie limitov krátkych laserových pulzov v extrémnej ultrafialovej a mäkkej rentgenovskej oblasti a zároveň naznačíme oblasti výskumu v atomárnej a molekulárnej optike, ktoré ich pionierske experimenty naštartovali. Dosiahnuté pulzy sú také rýchle, že umožňujú sledovať zmeny elektrónovej štruktúry po fotoexcitácii, ktoré sa dejú na femtosekundovej a subfemtosekundovej škále a zobrazovať procesy, aké samotní tvorcovia kvantovej mechaniky a chémie považovali za priamo nemerateľné. Experimenty tohto typu pomáhajú nielen pochopiť, ale ultimatívne aj riadiť časový vývoj elektrónovej štruktúry, s nedoziernym potenciálom pre praktické aplikácie.
Nobelova cena za chémiu 2023
Kvantové bodky – zázraky nanosveta
Prednášajúci: prof. RNDr. Vladimír Zeleňák, DrSc., Katedra anorganickej chémie, Ústav chemických vied PF UPJŠ
Anotácia: Nobelova cena za chémiu bola v roku 2023 udelená trom vedcom, Moungimu Bawendimu, Louisovi Brusovi a Alexejovi Ekimovi za skúmanie nanosveta, konkrétnejšie za objav a vývoj kvantových bodiek. Kvantové bodky (QD) sú polovodičové nanočastice, typicky v rozsahu veľkostí od 1,5 do 10,0 nm a predstavujú jednu z ústredných tém nanotechnológií a materiálovej vedy. Centrálne jadro QD zvyčajne pozostáva z kombinácií prvkov 12 a 16 alebo 13 a 15 skupiny periodickej sústavy prvkov (napr. CdSe, CdTe, PbSe, ZnSe…) alebo (napr. GaAs, GaN, InP a InAs), ktoré sú často „pokryté“ vrstvou ZnS. Vďaka vysokej fluorescencii, úzkej emisii, vysokej fotostabilite a širokej UV excitácii majú kvantové bodky všestranné využitie v komerčných (QLED televízory, fotovoltika) a biologických oblastiach (biologické zobrazovanie). O významný rozvoj a pokrok v tejto vednej oblasti sa pričinili práve tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za chémiu. V rámci prednášky bude priblížený princíp a podstata fungovania a vlastnosti kvantových bodiek a príklady aplikácií využívajúcich ich jedinečné vlastnosti.
Nobelova cena za fyziológiu/medicínu 2023
Za všetko môže molekula RNA
Prednášajúci: doc. RNDr. Viktor Viglasky, PhD., Katedra biochémie, Ústav chemických vied PF UPJŠ
Anotácia: Za akúkoľvek štruktúru alebo činnosť v živej bunke ale aj vo vírusoch je zodpovedná molekula RNA. Bez prítomnosti RNA molekúl by žiadna bunka nebola schopná prakticky čokoľvek vykonať, sú zodpovedné za akýkoľvek proces v živom systéme. Molekuly RNA sú zodpovedné aj za všetky negatívne prejavy v bunkách, výsledkom ktorých sú rôzne pozorovateľné ochorenia ako sú rôzne syndrómy ale aj rakovina. Protektívny účinok modifikovaných báz na RNA vyskytujúcich sa v tomto type molekúl bol po dlhé roky nepovšimnutý, avšak posledné roky ukázali, že ak je aj mRNA modifikovaná predovšetkým pseudouridínom, potom nie je efektívne degradovaná bunkovou mašinériou. O tento postreh sa zaslúžili najmä aktuálni nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu – Katalin Karikó a Drew Weissman. Ukázalo sa, že moderné mRNA vakcíny by boli veľmi málo účinné bez modifikácií a komerčne by sa vôbec nerozšírili. Prvé typy týchto vakcín boli v celosvetovom meradle viac-menej úspešne použité počas SARS-COV2-pandémie od r. 2020.
Viac informácií o udelení Nobelových cien 2023
