Verejnosť, študenti, učitelia – 5. december 2019, Historická aula UPJŠ v Košiciach
Študenti a učitelia SŠ – 6. december 2019, aula prof. Prasličku
Nobelova cena za fyziku 2019
Vesmír – konečná hranica
Prednášajúci: doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.
Anotácia: Za posledné desaťročia sa naše poznatky o vesmíre dramaticky rozšírili. A to aj vďaka výskumom, ktoré uskutočnili laureáti na tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziku: James Peebles v kozmológii, Michel Mayor a Didier Queloz v oblasti štúdia exoplanét. Ide o planéty, ktoré obiehajú okolo inej hviezdy ako Slnko. Jeden z laureátov prispel k porozumeniu toho, ako sa z malého extrémne hustého vesmíru stane vesmír plný galaxií. Ďalší dvaja ocenení svojím objavom exoplanéty odštartovali v astronómii revolúciu. Stále však zostáva mnoho nezodpovedaných otázok. Čo je tmavá hmota a tmavá energia? Sme vo vesmíre sami? Túžba ľudí po objavovaní snáď nikdy neskončí. Veď konečnou hranicou ľudského poznania je vesmír.
Nobelova cena za chémiu 2019
Príbeh nabitý energiou a napätím = príbeh lítium-iónovej batérie
Prednášajúca: doc. RNDr. Andrea Straková Fedorková, PhD.
Anotácia: Nobelovu cenu za chémiu si prevzala trojica vedcov – John B. Goodenough z Texaskej univerzity, M. Stanley Whittingham z Binghamtonskej univerzity a Akiro Yoshin z Univerzity Meijo. Ocenení vedci prispeli významnou mierou k objavu a vývoju lítiovo-iónových batérií. Význam objavu spočíva v tom, že tieto batérie sú schopné slúžiť na skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov akými sú napríklad slnečná a veterná energia.
Presne takéto batérie používame aj my všetci a každodenne vo svojich mobilných telefónoch, počítačoch, tabletoch a iných menších zariadeniach. Sú ľahké, dajú sa vyrobiť v rôznych tvaroch a rozmeroch, sú nabíjateľné, výkonné a dopomohli k revolúcií v mobilných technológiách za posledné roky. S príchodom 4. priemyselnej revolúcie sa ich aplikácie ešte rozšíria. Prednáška bude zameraná na ich vlastnosti, výhody, nevýhody a časté otázky ohľadom ich ceny, bezpečnosti a recyklovateľnosti.
Nobelova cena za fyziológiu/medicínu 2019
“Čuch“ buniek na kyslík – pomocník pri vývoji nielen protinádorových terapií
Prednášajúca: RNDr. Jana Vargová, PhD.
Anotácia: Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získalo americko-britské trio – Gregg L. Semenza z Univerzity Johna Hopkinsa (USA), William G. Kaelin z Harvardskej univerzity (USA) a Peter J. Ratcliffe z Oxfordskej univerzity (Británia). Ocenenie získali za objav mechanizmu, akým bunky vnímajú a prispôsobujú sa dostupnej hladine kyslíka. Kyslík je nevyhnutný pre fungovanie väčšiny živých organizmov, ktoré ho využívajú pri „spaľovaní“ potravy a tvorbe energie. Trojica vedcov popísala molekulárny spínač, ktorým bunky reagujú na pokles hladiny kyslíka a dokážu tak prežiť aj v prípade, že je kyslíka v prostredí málo. Týmto odhalili tajomstvo jedného zo základných adaptačných mechanizmov živých organizmov. O tom, ako takýto spínač, resp. „čuch“ buniek na kyslík vyzerá a aký má tento objav obrovský potenciál aj pri liečbe anémie, či rakoviny, vám radi priblížime v rámci pripravovanej prednášky. Okrem toho vám tiež prezradíme, ako tento objav ovplyvnil smerovanie onkologického výskumu (nielen) u nás.
