10. december 2021, online
Nobelova cena za fyziku 2021
Komplexný svet okolo nás
Prednášajúci: RNDr. Tomáš Lučivjanský, PhD., Katedra teoretickej fyziky a astrofyziky, Ústav fyzikálnych vied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Je možné predikovať počasie? Spôsobuje človek klimatické zmeny? Ako súvisí počasie s klímou? Je možné pochopiť ako funguje ľudský mozog? Ako to súvisí so správaním sa magnetov? Do akej miery je v prírodných vedách použiteľný redukcionistický prístup? Ako vzniká emergentné správanie? Tieto a ďalšie podobné otázky súvisia s tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku, ktorá bola udelená trom pánom: Syukurovi Manabemu, Klausovi Hasselmannovi a Giorgiovi Parisimi. Nezávisle na sebe ukázali, ako je možné zodpovedať hore uvedené otázky a objavili spôsoby pre ich kvantitatívne skúmanie. V prednáške sa zameriame na fyzikálne prístupy k uvedeným problémom a objasníme, ako napriek zdanlivej komplexnosti prírodných javov im dokážeme porozumieť.
Nobelova cena za chémiu 2021
Malé organické molekuly s veľkými katalytickými vlastnosťami
Prednášajúca: RNDr. Monika Tvrdoňová, PhD., Katedra organickej chémie, Ústav chemických vied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Tohtoročnú Nobelovu cenu za chémiu získali dvaja organickí chemici Benjamin List a David MacMillan za objav asymetrickej organokatalýzy. Organokatalýza využíva ako katalyzátory malé organické molekuly, ktoré okrem urýchľovania reakcií dokážu kontrolovať ich priebeh. Pri niektorých reakciách je možný vznik dvoch asymetrických produktov, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi, tzv. enantiomérov. Na prípravu enantiomérov v čistej forme sa dlho používala katalýza kovmi alebo enzýmami, ktorých použitie sa ale spája s úzkou substrátovou špecifitou enzýmov a potenciálnou toxicitou kovových katalyzátorov. Obaja laureáti nezávisle od seba ako prví použili nový typ katalyzátora – lacnú a netoxickú malú organickú molekulu (B. List aminokyselinu L-prolín a D. MacMillan chirálny imidazolidinón), pomocou ktorej selektívne pripravili produkty aldolovej a Diels-Alderovej reakcie. Vďaka tomuto objavu je možné jednoduchým spôsobom pripraviť jeden enantiomér (čistý alebo vo výraznom nadbytku), pridaním vhodne zvoleného organokatalyzátora do reakcie. Dôležitosť asymetrickej organokatalýzy tkvie v jej praktickom využití, napríklad pri syntéze opticky čistých liečiv vo farmaceutickom priemysle za ekologicky výhodnejších podmienok.
Nobelova cena za fyziológiu/medicínu 2019
Ako pracujú senzory v našom tele
Prednášajúca: prof. RNDr. Beňadik Šmajda, CSc., Katedra fyziológie živočíchov, Ústav biologických a ekologických vied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach
Anotácia: Všetko, čo sa odohráva vo svete ktorý nás obklopuje ako aj vo vnútri nášho tela, dokážeme vnímať, spracovať a reagovať naň vďaka špecializovaným snímačom – receptorom. Niektoré z nich, ako sú zrakové, sluchové, čuchové a chuťové receptory, sú sústredené do zmyslových orgánov. Máme však aj receptory roztrúsené po celom povrchu tela, ba aj vo vnútorných orgánoch, pomocou ktorých vieme vnímať dotyk, teplo, chlad, polohu tela v priestore a pociťovať bolesť. Súhrne tvoria tzv. somatosenzorický systém. Všetky tieto receptory premieňajú podnety fyzikálnej a chemickej povahy na elektro-chemické deje – na nervové impulzy, ktoré sa vedú nervovými dráhami do centrálneho nervového systému. Tu potom kombináciou vstupov z rôznych druhov receptorov vzniká komplexný vnem okolitého sveta. Aké sú molekulárne mechanizmy transformácie rôznych druhov podnetov na jednotný „jazyk“ nervových vzruchov ? Ako sú ich vlastnosti zakódované do postupností signálov ? Na tieto a ďalšie otázky hľadali odpovede dva výskumné tímy pod vedením Davida Juliusa a Avrema Pataputiana z USA. Sústredili sa najmä na vnímanie tepla, chladu a mechanickej sily. Ich vyše 10-ročný výskum, ktorý priniesol mnohé významné a aj pre medicínsku prax (napr. pre vývoj nových typov analgetík) dôležité odpovede, bol odmenený tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu.
