{"id":20376,"date":"2021-07-14T14:04:45","date_gmt":"2021-07-14T14:04:45","guid":{"rendered":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/pracoviska\/ubev\/apu\/kbb\/projekty\/"},"modified":"2022-11-13T21:31:51","modified_gmt":"2022-11-13T20:31:51","slug":"projekty","status":"publish","type":"cpt_pracoviska","link":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/pracoviska\/ustavy-pf\/ubev\/apu\/kbb\/projekty\/","title":{"rendered":"Aktu\u00e1lne rie\u0161en\u00e9 vedeck\u00e9 projekty"},"content":{"rendered":"
Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: Doc. RNDr. Adriana Zele\u0148\u00e1kov\u00e1, PhD.
Doba realiz\u00e1cie: 2021 \u2013 2023
Anot\u00e1cia: Cie\u013eom projektu je a) skvalitni\u0165 laborat\u00f3rnu diagnostiku vyu\u017eit\u00edm nov\u00fdch vari\u00e1ci\u00ed silikou obalen\u00fdch magnetick\u00fdch nano\u010dast\u00edc na izol\u00e1ciu v\u00edrusovej RNA s n\u00e1slednou detekciou met\u00f3dou RT-qPCR spolu s efekt\u00edvnou kontrolou kvality sterov a b) presk\u00fama\u0165 potenci\u00e1l antiv\u00edrusovej terapie a perspekt\u00edvy pod\u00e1vania antivirot\u00edk s vyu\u017eit\u00edm biokompatibiln\u00fdch syst\u00e9mov na pod\u00e1vanie lie\u010div s pred\u013a\u017een\u00fdm \u00fa\u010dinkom na b\u00e1ze SiO2 nano\u010dast\u00edc pre \u00fa\u010dinnej\u0161iu diagnostiku a terapiu ochorenia COVID-19.<\/p>\n
\u00a0<\/p>\n
Univerzita Pavla Jozefa \u0160af\u00e1rika v Ko\u0161iciach v spolupr\u00e1ci s Biomedic\u00ednskym centrom SAV, JUHAPHARM, s.r.o., MM MEDICAL s.r.o., TUKE a UVLF v Ko\u0161iciach
Doba realiz\u00e1cie: 2019 – 2023
Anot\u00e1cia: Zameranie projektu OPENMED je v s\u00falade so strategick\u00fdmi dokumentmi vl\u00e1dy SR RIS3 SK a Dlhodob\u00fd strategick\u00fd program pre biomedic\u00ednsky v\u00fdskum. V\u00fdvojov\u00e9 priority RIS3 programu s\u00fa dominantn\u00fdmi t\u00e9mami pre projekt OPENMED, konkr\u00e9tne: Biomedic\u00edna a biotechnol\u00f3gia zameran\u00e1 na nov\u00e9 diagnostick\u00e9 a terapeutick\u00e9 postupy pri lie\u010dbe n\u00e1dorov\u00fdch, v\u00edrusov\u00fdch, endokrinn\u00fdch a metabolick\u00fdch ochoren\u00ed. V oblasti biotechnol\u00f3gi\u00ed sa projekt zameriava na farmaceutick\u00fa a priemyseln\u00fa biotechnol\u00f3giu, z\u00e1rove\u0148 sa projekt vz\u0165ahuje aj k materi\u00e1lov\u00e9mu v\u00fdskumu a nanotechnol\u00f3gi\u00e1m, najm\u00e4 v s\u00favislosti s technol\u00f3giami pou\u017e\u00edvan\u00fdmi pre v\u00fdvoj \u0161peci\u00e1lnych chemick\u00fdch a farmaceutick\u00fdch l\u00e1tok. V\u0161etky tri hlavn\u00e9 zamerania projektu s\u00fa jednozna\u010dne aktu\u00e1lne a s\u00fa v s\u00falade s medzin\u00e1rodn\u00fdmi trendmi v biomedic\u00ednskom v\u00fdskume, o \u010dom sved\u010d\u00ed mno\u017estvo v\u00fdziev v projektoch H2020 venovan\u00fdch problematike nanomedic\u00edny, regenera\u010dnej a personalizovanej medic\u00edny. Aktu\u00e1lnos\u0165 a atrakt\u00edvnos\u0165 t\u00fdchto zameran\u00ed dokazuje aj obrovsk\u00e9 mno\u017estvo vedeck\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed v t\u00fdchto zameraniach ka\u017edoro\u010dne publikovan\u00fdch v renomovan\u00fdch vedeck\u00fdch \u010dasopisoch (zdroj WoS).<\/p>\n
\u00a0<\/p>\n
Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: RNDr. Eniko Ra\u010dekov\u00e1, CSc.
Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu za \u00daBEV: RNDr. Juraj \u0160evc, PhD.
Doba realiz\u00e1cie: 2020 \u2013 2024
Anot\u00e1cia: Regula\u010dn\u00e9 mechanizmy postnat\u00e1lnej neurogen\u00e9zy v neurog\u00e9nnej oblasti \u010duchov\u00e9ho syst\u00e9mu cicav\u010dieho mozgu – v subventrikul\u00e1rnej z\u00f3ne (SVZ), rostr\u00e1lnej migra\u010dnej dr\u00e1he (RMS) a bulbus olfactorius (BO) zost\u00e1vaj\u00fa st\u00e1le nedostato\u010dne vysvetlen\u00e9. Projekt je zameran\u00fd na sk\u00famanie regul\u00e1cie neurogen\u00e9zy prostredn\u00edctvom neurotransmiterov, oxidu dusnat\u00e9ho a seroton\u00ednu, v t\u00fdchto neurog\u00e9nnych oblastiach za fyziologick\u00fdch pomienok a na potka\u0148om modeli depresie. Na\u0161im cie\u013eom je odhali\u0165 neur\u00f3nov\u00e9 okruhy nitrergick\u00fdch neur\u00f3nov lokalizovan\u00fdch v RMS potkana a tak z\u00edska\u0165 cenn\u00e9 inform\u00e1cie o neuron\u00e1lnej regul\u00e1cii postnat\u00e1lnej neurogen\u00e9zy. S\u00favislosti medzi zn\u00ed\u017een\u00fdmi hladinami seroton\u00ednu v d\u00f4sledku depresie a zn\u00ed\u017eenou neurogen\u00e9zou boli demon\u0161trovan\u00e9 iba v hipokampe. Na\u0161e experimenty maj\u00fa za cie\u013e zisti\u0165 s\u00favislosti medzi depresiou, zmenenou regul\u00e1ciou seroton\u00ednu a neurog\u00e9nnymi procesmi v neurog\u00e9nnej oblasti \u010duchov\u00e9ho syst\u00e9mu. Anal\u00fdza integr\u00e1lnych komponentov mikroprostredia v SVZ u zvierat s indukovanou depresiou, umo\u017en\u00ed nahliadnu\u0165 do procesov regul\u00e1cie neurogen\u00e9zy za patologicky pozmenen\u00fdch podmienok. Nov\u00e9 poznatky v tejto oblasti by mohli odhali\u0165 n\u00e1dejn\u00e9 ciele pre nov\u00e9 terapie ochoren\u00ed s\u00favisiacich so zmenami v adultnej neurogen\u00e9ze.<\/p>\n
\u00a0<\/p>\n
Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: Prof. RNDr. Eva \u010cell\u00e1rov\u00e1, DrSc. \u00a0<\/p>\n Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: Mgr. Martin Panigaj, PhD. \u00a0<\/p>\n Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: RNDr. Anna Alexovi\u010d Matia\u0161ov\u00e1, PhD. \u00a0<\/p>\n Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: Prof. RNDr. Peter Fedoro\u010dko, CSc. \u00a0<\/p>\n Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: RNDr. Jana Vargov\u00e1, PhD. \u00a0<\/p>\n Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: Mgr. Jarmila Zrub\u00e1kov\u00e1 \u00a0<\/p>\n Zodpovedn\u00fd rie\u0161ite\u013e projektu: RNDr. Vikt\u00f3ria Bu\u013ekov\u00e1
Doba realiz\u00e1cie: 2019 \u2013 2023
Anot\u00e1cia: Od rozsiahleho pilotn\u00e9ho skr\u00edningu pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok realizovan\u00e9ho National Cancer Institute v rokoch 1958 a\u017e 1980, ktor\u00fd vy\u00fastil do identifik\u00e1cie viacer\u00fdch \u00fa\u010dinn\u00fdch l\u00e1tok pr\u00edrodn\u00e9ho p\u00f4vodu, napr. paclitaxelu, uplynulo takmer 40 rokov. V\u00fdznam z\u00edskavania nov\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok pre terapiu, pr\u00edpadne diagnostiku n\u00e1dorov, napriek nov\u00fdm mo\u017enostiam imunoterapie a vyu\u017e\u00edvaniu syntetick\u00fdch prepar\u00e1tov v s\u00fa\u010dasnosti narast\u00e1. Jednou z pomerne m\u00e1lo presk\u00faman\u00fdch skup\u00edn pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok z h\u013eadiska ich biomedic\u00ednskeho potenci\u00e1lu s\u00fa antrachin\u00f3ny. V\u00fdnimku tvor\u00ed fotoakt\u00edvny naftodiantr\u00f3n hyperic\u00edn, ktor\u00e9ho farmakodynamick\u00fd potenci\u00e1l pre diagnostiku a terapiu n\u00e1dorov bol potvrden\u00fd mnoh\u00fdmi experiment\u00e1lnymi a klinick\u00fdmi \u0161t\u00fadiami. Tento projekt je zameran\u00fd na v\u00fdskum vybran\u00fdch antrachin\u00f3nov, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa intermedi\u00e1ty v biosynt\u00e9ze hyperic\u00ednu v z\u00e1stupcoch rodu Hypericum <\/em>a vyskytuj\u00fa sa ako medziprodukty, resp. kone\u010dn\u00e9 produkty polyketidovej biosyntetickej dr\u00e1hy v endofytick\u00fdch izol\u00e1toch hostite\u013eov uveden\u00e9ho rastlinn\u00e9ho rodu. Projekt nadv\u00e4zuje na najnov\u0161ie v\u00fdsledky rie\u0161ite\u013esk\u00e9ho kolekt\u00edvu (Kim\u00e1kov\u00e1 et al. 2018), ktor\u00e9 vy\u00fastili do n\u00e1vrhu alternat\u00edvnej biosyntetickej dr\u00e1hy protin\u00e1dorov\u00e9ho lie\u010diva hyperic\u00ednu s k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdm intermedi\u00e1tom skyr\u00ednom a \u010fal\u0161\u00edmi antrachin\u00f3nmi. Cie\u013eom projektu je i) na z\u00e1klade genomickej, transkriptomickej a metabolomickej anal\u00fdzy prispie\u0165 k poznaniu o regul\u00e1cii biosynt\u00e9zy \u0161tudovan\u00fdch antrachin\u00f3nov, o vz\u00e1jomnej komunik\u00e1cii rastlinn\u00fdch hostite\u013eov a ich endofytick\u00fdch mikroorganizmov vo vz\u0165ahu k sekund\u00e1rnemu metabolizmu s perspekt\u00edvou n\u00e1vrhu biotechnologickej produkcie; ii) determinova\u0165 ich potenci\u00e1lny (anti)genotoxick\u00fd, pr\u00edpadne DNA-protekt\u00edvny \u00fa\u010dinok a vplyv na dynamiku bunkov\u00e9ho cyklu a antioxida\u010dn\u00e9 vlastnosti a iii) uskuto\u010dni\u0165 pilotn\u00fa \u0161t\u00fadiu ich cytotoxick\u00e9ho vplyvu na n\u00e1dorov\u00e9 bunkov\u00e9 l\u00ednie a chorioalantoick\u00e9 membr\u00e1ny avi\u00e1rneho embrya a modula\u010dn\u00e9ho \u00fa\u010dinku na interakcie n\u00e1dorov\u00fdch a imunitn\u00fdch buniek s perspekt\u00edvnym vyu\u017eit\u00edm v protin\u00e1dororovej terapii.<\/p>\nVEGA 1\/0869\/21 \u0160pecifickou RNA podmienen\u00e1 aktiv\u00e1cia nano\u010dast\u00edc z nukleov\u00fdch kysel\u00edn<\/strong><\/h4>\n
Doba realiz\u00e1cie: 2021 – 2023
Anot\u00e1cia: Komplement\u00e1rna v\u00e4zba terapeutickej nukleovej kyseliny (TNA) na nefunk\u010dn\u00fa RNA je s\u013eubn\u00fd terapeutick\u00fd pr\u00edstup. Spolu s in\u00fdm typom TNA, ktor\u00fd sa via\u017ee na vybran\u00e9 prote\u00edny, ich m\u00f4\u017eeme skombinova\u0165 a vytvori\u0165 z nich nano\u010dasticu so synergick\u00fdm terapeutick\u00fdm \u00fa\u010dinkom. V s\u00fa\u010dasnosti je v\u0161ak cielen\u00fd transfer nano\u010dast\u00edc z nukleov\u00fdch kysel\u00edn (NANP) do buniek n\u00e1ro\u010dn\u00fd. Preto navrhujeme alternat\u00edvu, v ktorej sa \u0161pecifickos\u0165 NANP dosiahne podmienenou aktiv\u00e1ciou p\u00e1ru funk\u010dne vz\u00e1jomne z\u00e1visl\u00fdch nano\u010dast\u00edc. Tieto nanovl\u00e1kna s\u00fa jednotlivo nefunk\u010dn\u00e9, ale v pr\u00edtomnosti vybranej mRNA obidve vl\u00e1kna vz\u00e1jomne interaguj\u00fa pri\u010dom sa z nich uvo\u013e\u0148uj\u00fa funk\u010dn\u00e9 TNA. Na\u0161u koncepciu by sme chceli otestova\u0165 v in vitro podmienkach a na modeli bunkovej l\u00ednie, kde by mRNA vybran\u00e9ho onkog\u00e9nu aktivovala NANP, \u010d\u00edm by do\u0161lo k uvo\u013eneniu dvoch typov RNA- jedn\u00e9ho, ktor\u00fd stimuluje bunkov\u00fd imunitn\u00fd syst\u00e9m a RNA, ktor\u00e1 by inhibovala expresiu g\u00e9nov d\u00f4le\u017eit\u00fdch pre onkogen\u00e9zu. Synergick\u00fd \u00fa\u010dinok by naru\u0161il viabilitu buniek a z\u00e1rove\u0148 vyvolal imunitn\u00fa odpove\u010f.<\/p>\nVEGA 1\/0760\/20 Detekcia apoptotick\u00fdch procesov v bunk\u00e1ch nervov\u00e9ho syst\u00e9mu pomocou imunofluorescen\u010dn\u00fdch met\u00f3d aplikovan\u00fdch v in vitro a in vivo modeloch<\/strong><\/h4>\n
Doba realiz\u00e1cie: 2020 \u2013 2023
Anot\u00e1cia: Apopt\u00f3za predstavuje fyziologick\u00fd proces odumierania buniek bez naru\u0161enia stability okolit\u00e9ho tkaniva. Tento proces je d\u00f4le\u017eit\u00fd pre spr\u00e1vny v\u00fdvin nervov\u00e9ho syst\u00e9mu (NS) a udr\u017eanie homeost\u00e1zy v dospelosti. V d\u00f4sledku naru\u0161enia funkcie \u0161pecifick\u00fdch prote\u00ednov zapojen\u00fdch do apoptotick\u00fdch dr\u00e1h m\u00f4\u017ee nasta\u0165 porucha v\u00fdvinu r\u00f4znych \u0161trukt\u00far NS a naopak, nespr\u00e1vna regul\u00e1cia procesov apopt\u00f3zy m\u00f4\u017ee vy\u00fasti\u0165 do neurodegenerat\u00edvnych ochoren\u00ed. Problematick\u00e1 detekcia prote\u00ednov asociovan\u00fdch s apopt\u00f3zou, tzv. apoptotick\u00fdch markerov pomocou imunodetek\u010dn\u00fdch met\u00f3d prispieva k nedostato\u010dn\u00e9mu pokroku pri sk\u00faman\u00ed \u00faloh apopt\u00f3zy v NS po\u010das ontogen\u00e9zy, \u010di za patologicky pozmenen\u00fdch podmienok. Realiz\u00e1cia cie\u013eov projektu umo\u017en\u00ed charakterizova\u0165 \u010dasov\u00fa z\u00e1vislos\u0165 pr\u00edtomnosti k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch prote\u00ednov, ktor\u00e9 s\u00fa cie\u013eom imunodetek\u010dn\u00fdch met\u00f3d pri sk\u00faman\u00ed apopt\u00f3zy. Z\u00edskan\u00e9 poznatky pom\u00f4\u017eu lep\u0161ie pochopi\u0165 proces apopt\u00f3zy v kontexte ontogene\u00e9zy (V\u00fdvin, dospelos\u0165, starnutie), \u010di v patologick\u00fdch podmienkach (poranenie, neurodegenerat\u00edvne ochorenia).<\/p>\nVEGA 1\/0022\/19 Hypoxia a polymorfizmus transportn\u00e9ho prote\u00ednu BCRP ako faktory ovplyv\u0148uj\u00face
akumul\u00e1ciu a \u00fa\u010dinok hyperic\u00ednu v podmienkach in vitro<\/em> a ex ovo<\/em><\/strong><\/h4>\n
Doba realiz\u00e1cie: 2019 – 2022
Anot\u00e1cia: Hyperic\u00edn je zauj\u00edmavou pr\u00edrodnou l\u00e1tkou s v\u00fdrazn\u00fdmi fotosenzibiliza\u010dn\u00fdmi vlastnos\u0165ami, ktor\u00e9 maj\u00fa potenci\u00e1l vo fotodynamickej terapii a diagnostike. Hypoxick\u00e9 podmienky be\u017ene pr\u00edtomn\u00e9 v n\u00e1doroch, \u010di aktivita transport\u00e9ra BCRP v\u0161ak m\u00f4\u017eu zna\u010dne ovplyvni\u0165 akumul\u00e1ciu hyperic\u00ednu v n\u00e1dorov\u00fdch bunk\u00e1ch, a t\u00fdm zni\u017eova\u0165 efektivitu terapie. Mechanizmus t\u00fdchto interakci\u00ed, \u010di \u0161pecifick\u00e9 izoformy BCRP zodpovedn\u00e9 za transport hyperic\u00ednu v\u0161ak neboli doteraz pop\u00edsan\u00e9 a bud\u00fa preto predmetom aktu\u00e1lneho projektu. Na\u0161e predbe\u017en\u00e9 v\u00fdsledky tie\u017e nazna\u010dili komplexnos\u0165 vplyvu nefotoaktivovan\u00e9ho hyperic\u00ednu na n\u00e1dorov\u00e9 bunky. Z h\u013eadiska protin\u00e1dorovej terapie je zvl\u00e1\u0161\u0165 zauj\u00edmav\u00fd jeho potenci\u00e1lny vplyv na angiogen\u00e9zu, prote\u00edny zapojen\u00e9 do priestorovej organiz\u00e1cie a adhez\u00edvnosti, ako aj schopnos\u0165 modulova\u0165 ve\u013ekos\u0165 a vlastnosti rezistentnej, tzv. bo\u010dnej popul\u00e1cie buniek. V predkladanom projekte sa preto zameriame aj na uveden\u00e9 \u00fa\u010dinky hyperic\u00ednu, ktor\u00e9 budeme sledova\u0165 in vitro, zahypoxie, ale aj na modeli chorioalantoickej membr\u00e1ny.<\/p>\n823839 EPIC-XS financovan\u00e9 programom Eur\u00f3pskej \u00danie Horizon 2020: ProSiPo (Proteomics of the Side Population): Comparative proteomic analysis of side and non-side populations isolated from A549 lung carcinoma cells cultivated under normoxic and hypoxic conditions<\/strong><\/h4>\n
Doba realiz\u00e1cie: 2019 \u2013 2021
Anot\u00e1cia: Side population<\/em> (SP) predstavuje met\u00f3du prietokovej cytometrie, ktorou dok\u00e1\u017eeme identifikova\u0165 tzv. SP popul\u00e1ciu, a to na z\u00e1klade zv\u00fd\u0161en\u00e9ho efluxu prostredn\u00edctvom ABC transportn\u00fdch prote\u00ednov. SP bunky tak reprezentuj\u00fa rezistentn\u00fa frakciu v n\u00e1doroch, a t\u00fdm aj potenci\u00e1lny cie\u013e protin\u00e1dorov\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed. Nako\u013eko v\u0161ak inhib\u00edtory ABC transportn\u00fdch prote\u00ednov nepreuk\u00e1zali signifikantn\u00fd pr\u00ednos v klinickej praxi, je d\u00f4le\u017eit\u00e9 identifikova\u0165 aj in\u00e9, alternat\u00edvne molekuly, ktor\u00e9 s\u00fa selekt\u00edvne pr\u00edtomn\u00e9 v SP bunk\u00e1ch a mohli by by\u0165 objektom alternat\u00edvnych protin\u00e1dorov\u00fdch pr\u00edstupov. Cie\u013eom projektu je komplexn\u00e1 proteomick\u00e1 anal\u00fdza a porovnanie prote\u00f3mu SP a nonSP popul\u00e1ci\u00ed izolovan\u00fdch z bunkovej l\u00ednie p\u013e\u00facneho karcin\u00f3mu A549. Toto porovnanie bude roz\u0161\u00edren\u00e9 o anal\u00fdzu n\u00e1protivkov uveden\u00fdch subpopul\u00e1ci\u00ed kultivovan\u00fdch v hypoxick\u00fdch podmienkach, ktor\u00e9 s\u00fa prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1dorov\u00e9ho tkaniva a v zna\u010dnej miere prispievaj\u00fa k modifik\u00e1cii vlastnost\u00ed n\u00e1dorov\u00fdch buniek.<\/p>\nVVGS PF 2021-1775 \u0160t\u00fadium kontaktov medzi epend\u00fdmov\u00fdmi bunkami a cievnym syst\u00e9mom v mieche potkana po\u010das neskorej embryogen\u00e9zy a v skorom postnat\u00e1lnom obdob\u00ed<\/strong><\/h4>\n
Doba realiz\u00e1cie:\u00a0 2021 \u2013 2022
Anot\u00e1cia: Objektom n\u00e1\u0161ho v\u00fdskumu je \u0161t\u00fadium vzniku kontaktov medzi epend\u00fdmov\u00fdmi bunkami v\u00fdstelky centr\u00e1lneho miechov\u00e9ho kan\u00e1la a cievnym syst\u00e9mom po\u010das ontogen\u00e9zy potkanov, ktor\u00e9 predstavuj\u00fa modelov\u00fd organizmus pre \u0161t\u00fadium v\u00fdvinov\u00fdch dejov u cicavcov. Po\u010das embryon\u00e1lneho v\u00fdvinu tvoria v\u00fdstelku primit\u00edvneho lumenu neur\u00e1lnej r\u00fary bunky radi\u00e1lnej glie, ktor\u00e9 sa v neskor\u00fdch f\u00e1zach embryogen\u00e9zy a po naroden\u00ed diferencuj\u00fa na epend\u00fdmov\u00e9 bunky vystielaj\u00face centr\u00e1lny kan\u00e1l miechy. Z na\u0161ich doteraj\u0161\u00edch pozorovan\u00ed vypl\u00fdva, \u017ee epend\u00fdmov\u00e9 bunky v\u00fdstelky centr\u00e1lneho kan\u00e1la miechy potkana s\u00fa asociovan\u00e9 s cievnou sie\u0165ou v dospelosti prostredn\u00edctvom ich baz\u00e1lnych v\u00fdbe\u017ekov. Ke\u010f\u017ee v\u00fdznam tohto prepojenia nie je dodnes zn\u00e1my, v predkladanom projekte sa zameriavame na podrobn\u00e9 zmapovanie vzniku kontaktu medzi epend\u00fdmov\u00fdmi bunkami a rast\u00facou cievnou sie\u0165ou v mieche potkana v obdob\u00ed neskorej embryogen\u00e9zy a v obdob\u00ed skoro po naroden\u00ed pomocou imunofluorescen\u010dn\u00fdch met\u00f3d. Z\u00e1rove\u0148 pomocou molekul\u00e1rno-biologick\u00fdch met\u00f3d a met\u00f3d in situ hybridiz\u00e1cie vy\u0161etr\u00edme v mieche potkanov v priebehu ontogen\u00e9zy expresiu g\u00e9nov pre integr\u00edny a lamin\u00edny, ktor\u00e9 by mohli sprostredkova\u0165 kontakt medzi epend\u00fdmom a cievami.<\/p>\nVVGS-2020-1650: Hyperic\u00edn ako potenci\u00e1lny modul\u00e1tor transportn\u00e9ho prote\u00ednu BCRP v hypoxick\u00fdch podmienkach<\/strong><\/h4>\n
Doba realiz\u00e1cie: 2021 \u2013 2022
Anot\u00e1cia: N\u00e1dorov\u00e1 hypoxia je \u00fazko spojen\u00e1 s rezistenciou n\u00e1dorov\u00fdch buniek. Pr\u00ed\u010dina vzniku n\u00e1dorovej hypoxie, mechanizmus odpovede buniek na hypoxiu a celkov\u00fd dopad hypoxie na priebeh onkologickej lie\u010dby s\u00fa z\u00e1kladn\u00fdmi ot\u00e1zkami, ktor\u00e9 si mus\u00edme zodpoveda\u0165, ak chceme detailnej\u0161ie porozumie\u0165 mechanizmu progresie n\u00e1dorov\u00e9ho ochorenia. V s\u00fa\u010dasnosti je v\u00fdskum zacielen\u00fd na h\u013eadanie inhib\u00edtorov sign\u00e1lnych dr\u00e1h zapojen\u00fdch do bunkovej odpovede na chemoterapiu. Hypoxia je pr\u00e1ve jedn\u00fdm z faktorov, ktor\u00e9 zvy\u0161uj\u00fa rezistenciu n\u00e1dorov\u00fdch buniek, napr\u00edklad stimul\u00e1ciou expresie BCRP. Inhib\u00edcia BCRP, jeho regul\u00e1torov (HIF-1\u03b1, AhR), pr\u00edpadne ich kombinovan\u00e1 inhib\u00edcia by mohla potla\u010di\u0165 v\u00fdskyt buniek s rezistentn\u00fdm fenotypom a zabr\u00e1ni\u0165 relapsu n\u00e1dorov\u00e9ho ochorenia. V\u00fdskum pr\u00edrodn\u00fdch l\u00e1tok ako mo\u017en\u00fdch inhib\u00edtorov spom\u00ednan\u00fdch dr\u00e1h m\u00e1 ve\u013ek\u00fd potenci\u00e1l, nako\u013eko vyvol\u00e1vaj\u00fa menej nepriazniv\u00fdch \u00fa\u010dinkov ako ich syntetick\u00e9 n\u00e1protivky.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":20371,"menu_order":4,"template":"","meta":{"_acf_changed":false,"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}"},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[],"class_list":["post-20376","cpt_pracoviska","type-cpt_pracoviska","status-publish","hentry"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":""},"yoast_head":"\n