{"id":47630,"date":"2022-11-28T13:42:31","date_gmt":"2022-11-28T12:42:31","guid":{"rendered":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/?post_type=cpt_podujatia&p=47630"},"modified":"2022-11-28T13:49:32","modified_gmt":"2022-11-28T12:49:32","slug":"zaostrene-na-nobelove-ceny-2022","status":"publish","type":"cpt_podujatia","link":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/events\/zaostrene-na-nobelove-ceny-2022\/","title":{"rendered":"ZAOSTREN\u00c9 na Nobelove ceny 2022"},"content":{"rendered":"\n
8. december 2022, 16.00 h \u2013 verejnos\u0165, \u0161tudenti, u\u010ditelia<\/strong> Kvantov\u00e9 previazanie z vt\u00e1\u010dej perspekt\u00edvy\u00a0<\/strong> Anot\u00e1cia:<\/strong> Nobelova cena za fyziku<\/strong> bola v roku 2022 udelen\u00e1 Alainovi Aspectovi<\/strong>, Johnovi Clauserovi<\/strong> a Antonovi Zeilingerovi<\/strong> za ich prevratn\u00e9 experimenty s kvantovo previazan\u00fdmi fot\u00f3nmi<\/strong>, ktor\u00e9 potvrdili naru\u0161enie Bellov\u00fdch nerovnost\u00ed a boli z\u00e1kladom pre vznik \u00faplne nov\u00e9ho vedn\u00e9ho odboru – kvantovej informatiky<\/strong>. \u00a0 Aj chemici skladaj\u00fa Lego<\/strong><\/em> Anot\u00e1cia:<\/strong> \u010co m\u00f4\u017ee ma\u0165 spolo\u010dn\u00e9 ch\u00e9mia so svetozn\u00e1mou stavebnicou Lego? Okrem toho, \u017ee takmer cel\u00e9 lego pozost\u00e1va z polym\u00e9rov, farb\u00edv a in\u00fdch adit\u00edv, tak aj v\u00fdroba t\u00fdchto l\u00e1tok v mikrosvete molek\u00fal m\u00f4\u017ee pripom\u00edna\u0165 sp\u00e1janie, \u201cklikanie\u201c tejto stavebnice. Nobelovu cenu za ch\u00e9miu<\/strong> z\u00edskali tohto roku Carolyn R. Bertozzi<\/strong>, K. Barry Sharpless<\/strong> a Morten Meldal<\/strong> za v\u00fdskum v oblasti vytv\u00e1rania molek\u00fal t\u00fdmto sp\u00f4sobom. Dvaja Ameri\u010dania a jeden D\u00e1n si ocenenie vysl\u00fa\u017eili za \u201erozvoj click-ch\u00e9mie a bioortogon\u00e1lnej ch\u00e9mie\u201c, ktor\u00e9 maj\u00fa svoje vyu\u017eitie napr\u00edklad vo farmaceutickom priemysle, \u010di pri v\u00fdskume pre lie\u010dbu rakoviny<\/strong>. Sharpless,<\/strong> ktor\u00fd Nobelovu cenu z\u00edskal u\u017e po druh\u00fd raz, a Meldal<\/strong> polo\u017eili z\u00e1klady click-ch\u00e9mie<\/strong>, pri ktorej sa molekuly sp\u00e1jaj\u00fa r\u00fdchlo a efekt\u00edvne. Ich reakcia, ktor\u00fa predstavili nez\u00e1visle od seba, sa v s\u00fa\u010dasnosti \u0161iroko pou\u017e\u00edva napr\u00edklad pri v\u00fdvoji lie\u010div, pri mapovan\u00ed DNA \u010di pri vytv\u00e1ran\u00ed vhodn\u00fdch materi\u00e1lov. Carolyn Bertozzi <\/strong>zase click-ch\u00e9miu<\/strong> priviedla na nov\u00fa \u00farove\u0148, ke\u010f ju za\u010dala pou\u017e\u00edva\u0165 v \u017eij\u00facich organizmoch.<\/strong> Jej bioortogon\u00e1lne reakcie sa odohr\u00e1vaj\u00fa bez naru\u0161enia norm\u00e1lnej ch\u00e9mie bunky a v s\u00fa\u010dasnosti sa glob\u00e1lne pou\u017e\u00edvaj\u00fa na sk\u00famanie buniek a sledovanie biologick\u00fdch procesov. Pomocou bioortogon\u00e1lnych reakci\u00ed v\u00fdskumn\u00edci zlep\u0161ili zacielenie liekov proti rakovine, ktor\u00e9 teraz testuj\u00fa v klinick\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Anot\u00e1cia:<\/strong> Ot\u00e1zky o p\u00f4vode \u010dloveka zauj\u00edmali \u013eud\u00ed od u\u017e od d\u00e1vnych \u010dias. Ako sme z\u00edskali na\u0161e unik\u00e1tne rozumov\u00e9 a pozn\u00e1vacie schopnosti? V \u010dom sme podobn\u00ed a v \u010dom sa l\u00ed\u0161ime od \u00a0najbli\u017e\u0161\u00edch pr\u00edbuzn\u00fdch n\u00e1\u0161ho druhu? <\/strong>Na tak\u00e9to a podobn\u00e9 ot\u00e1zky sa sna\u017eia odpoveda\u0165 paleoantropol\u00f3govia, ktor\u00ed pri sk\u00faman\u00ed n\u00e1lezov telesn\u00fdch pozostatkov hominidov \u00a0v s\u00fa\u010dasnosti vyu\u017e\u00edvaj\u00fa k tomu aj \u010doraz rozvinutej\u0161ie met\u00f3dy molekul\u00e1rnej genetiky a bioinformatiky.<\/strong> Nosite\u013eovi tohtoro\u010dnej Nobelovej ceny za fyziol\u00f3giu a medic\u00ednu, Swante P\u00e4\u00e4bovi<\/strong> a jeho t\u00edmu sa podarilo z DNA, z\u00edskan\u00e9ho z jedn\u00e9ho \u010dl\u00e1nku prstu a zo zuba, n\u00e1jden\u00fdch \u00a0sib\u00edrskej jaskyni zrekon\u0161truova\u0165 gen\u00f3m nov\u00e9ho z\u00e1stupcu prehistorick\u00e9ho \u010dloveka, tzv. Denisovanov, ktor\u00ed boli s\u00fa\u010dasn\u00edkmi a bl\u00edzkymi pr\u00edbuzn\u00fdmi Neandert\u00e1lcov.<\/strong> Preuk\u00e1zali tie\u017e, \u017ee n\u00e1\u0161 gen\u00f3m obsahuje alely g\u00e9nov, poch\u00e1dzaj\u00facich od t\u00fdchto pravek\u00fdch z\u00e1stupcov rodu Homo<\/em>, \u010do odha\u013euje, \u017ee v minulosti do\u0161lo k ich kr\u00ed\u017eeniu s Homo sapiens<\/em>. Viacero \u0161t\u00fadi\u00ed nazna\u010duje, \u017ee toto genetick\u00e9 dedi\u010dstvo m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fd vplyv \u00a0na na\u0161e zdravie, vr\u00e1tane priebehu gravidity, vzniku autoimunitn\u00fdch ochoren\u00ed, odolnosti vo\u010di v\u00edrusov\u00fdm infekci\u00e1m a mo\u017eno aj na na\u0161e vroden\u00e9 formy spr\u00e1vania. Odha\u013eovanie t\u00fdchto a mo\u017eno \u010fal\u0161\u00edch posolstiev z na\u0161ej evolu\u010dnej hist\u00f3rie, zak\u00f3dovan\u00fdch v na\u0161ich g\u00e9noch a ich vplyvu na n\u00e1\u0161 s\u00fa\u010dasn\u00fd \u017eivot bude ur\u010dite vzru\u0161uj\u00facou t\u00e9mou aj pre bud\u00face gener\u00e1cie paleogenetikov.<\/p>\n\n\n\n Viac inform\u00e1ci\u00ed<\/a><\/strong><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" 8. december 2022, 16.00 h \u2013 verejnos\u0165, \u0161tudenti, u\u010diteliaHistorick\u00e1 aula UPJ\u0160, \u0160rob\u00e1rova 2, Ko\u0161iceVSTUP VO\u013dN\u00dd\u00a0\u2666\u00a0Vedci PF UPJ\u0160 V\u00e1m pribl\u00ed\u017eia problematiku \/predmet v\u00fdskumu, za ktor\u00fd boli udelen\u00e9 Nobelove ceny 2022 v kateg\u00f3ri\u00e1ch\u00a0Fyzika, Ch\u00e9mia, Fyziol\u00f3gia\/ Medic\u00edna\u00a0 Kvantov\u00e9 previazanie z vt\u00e1\u010dej perspekt\u00edvy\u00a0M\u00f4\u017ee sa stra\u0161ideln\u00e9 p\u00f4sobenie na dia\u013eku sta\u0165 z\u00e1kladom bud\u00facich kvantov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed? \u00a0\u00a0doc. RNDr. Jozef Stre\u010dka, PhD.Katedra teoretickej … \u010c\u00edta\u0165 \u010falej<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":25,"featured_media":22325,"menu_order":0,"template":"","meta":{"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":2,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}"},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[],"class_list":["post-47630","cpt_podujatia","type-cpt_podujatia","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":"","cpt_udalost_datum_konania":"20221208","cpt_udalost_datum_koniec":"20221208","cpt_udalost_miesto_konania":"Historick\u00e1 aula UPJ\u0160, \u0160rob\u00e1rova 2, Ko\u0161ice","cpt_udalost_cas_konania":"16:00:00"},"yoast_head":"\n
Historick\u00e1 aula UPJ\u0160, \u0160rob\u00e1rova 2, Ko\u0161ice
VSTUP VO\u013dN\u00dd\u00a0<\/strong>
\u2666\u00a0
Vedci PF UPJ\u0160 V\u00e1m pribl\u00ed\u017eia problematiku \/predmet v\u00fdskumu, za ktor\u00fd boli udelen\u00e9 Nobelove ceny 2022 v kateg\u00f3ri\u00e1ch\u00a0
Fyzika, Ch\u00e9mia, Fyziol\u00f3gia\/ Medic\u00edna\u00a0<\/strong><\/em><\/p>\n\n\n\n
M\u00f4\u017ee sa stra\u0161ideln\u00e9 p\u00f4sobenie na dia\u013eku sta\u0165 z\u00e1kladom bud\u00facich kvantov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed? \u00a0<\/em>\u00a0
doc. RNDr. Jozef Stre\u010dka, PhD.<\/a>
Katedra teoretickej fyziky a astrofyziky, \u00dastav fyzik\u00e1lnych vied PF UPJ\u0160<\/p>\n\n\n\n
Zhruba po 100 rokoch za\u017e\u00edva kvantov\u00e1 fyzika op\u00e4tovn\u00fd rozmach, ktor\u00fd je ozna\u010dovan\u00fd aj ako druh\u00e1 kvantov\u00e1 revol\u00facia<\/strong>. Za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010dia do\u0161lo k transferu poznatkov z kvantovej fyziky<\/strong> do mnoh\u00fdch in\u00fdch vedn\u00fdch oblast\u00ed predov\u0161etk\u00fdm z oblasti informatiky, ktor\u00e9 sa t\u00fdkaj\u00fa hlavne kon\u0161trukcie kvantov\u00fdch po\u010d\u00edta\u010dov, efekt\u00edvnej\u0161ieho po\u010d\u00edtania vyu\u017e\u00edvaj\u00faceho kvantov\u00e9 algoritmy, kvantovej kryptografie, kvantovej komunik\u00e1cie a kvantov\u00e9ho spracovania inform\u00e1cie. O v\u00fdznamn\u00fd pokrok v tejto vednej oblasti sa pri\u010dinili pr\u00e1ve tohtoro\u010dn\u00ed laure\u00e1ti Nobelovej ceny za fyziku<\/strong>, ktor\u00ed experiment\u00e1lne potvrdili kvantov\u00e9 previazanie a kvantov\u00fa teleport\u00e1ciu stavu fot\u00f3nov<\/strong>. V tejto populariza\u010dnej predn\u00e1\u0161ke bude na jednoduchom pr\u00edklade vysvetlen\u00e1 fyzik\u00e1lna podstata kvantov\u00e9ho previazania predstavuj\u00faceho nevyhnutn\u00fd z\u00e1klad v\u0161etk\u00fdch modern\u00fdch kvantov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed a bud\u00fa taktie\u017e diskutovan\u00e9 perspekt\u00edvy \u010fal\u0161ieho mo\u017en\u00e9ho pokroku v tejto interdisciplin\u00e1rnej vednej oblasti.<\/p>\n\n\n\n
RNDr. Rastislav Serbin, PhD.<\/a>
Katedra analytickej ch\u00e9mie, \u00dastav chemick\u00fdch vied PF UPJ\u0160<\/p>\n\n\n\n
Pravek\u00e9 posolstv\u00e1 v na\u0161ich g\u00e9noch\u00a0<\/strong><\/em>
prof. RNDr. Be\u0148adik \u0160majda, CSc.<\/a>
Katedra fyziol\u00f3gie \u017eivo\u010d\u00edchov, \u00dastav biologick\u00fdch a ekologick\u00fdch vied PF UPJ\u0160<\/p>\n\n\n\n