![\"\"](\"http:\/\/www.upjs.sk\/\/app\/uploads\/sites\/10\/2022\/09\/VMS_18082022.jpg\")
<\/p>\n<\/p>\n
Mikrobiologick\u00fd v\u00fdskum extr\u00e9mofilov v\u00fdznamn\u00fdm sp\u00f4sobom zmenil na\u0161e predstavy o vzniku a fungovan\u00ed \u017eivota na Zemi a o mo\u017enostiach existencie \u017eivota vo vesm\u00edre. \u010co s\u00fa \u201enorm\u00e1lne\u201c podmienky pre existenciu \u017eivota?<\/strong> Tzv. polyextr\u00e9mofily sa adaptovali s\u00fa\u010dasne na viacer\u00e9 extr\u00e9my prostredia; najbe\u017enej\u0161ie pr\u00edklady zah\u0155\u0148aj\u00fa termoacidofily a haloalkalofily.<\/p>\n Extr\u00e9mofily na sc\u00e9ne<\/strong> Astrobiol\u00f3gia<\/strong> Pozemsk\u00ed \u201emimozem\u0161\u0165ania\u201c<\/strong> \u00daplne neo\u010dak\u00e1van\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota<\/strong> Ak dok\u00e1\u017eu na\u0161e \u201epozemsk\u00e9\u201c organizmy pre\u017e\u00edva\u0165 v najr\u00f4znej\u0161\u00edch extr\u00e9mnych podmienkach, pre\u010do by sa nemohli podobn\u00e9 organizmy vyvin\u00fa\u0165 aj mimo na\u0161ej Zeme?<\/strong><\/em><\/p>\n Kde h\u013eada\u0165 mimozemsk\u00fd \u017eivot?<\/strong> Extr\u00e9mofily u n\u00e1s<\/strong> Ako \u010falej s extr\u00e9mofilmi?<\/strong> Aplik\u00e1cie extr\u00e9mofilov <\/strong>s\u00fa aj v oblasti produkcie biopal\u00edv, potrav\u00edn, bioinsektic\u00eddov, priemysle prac\u00edch pr\u00e1\u0161kov, farmaceutickom priemysle a z\u00edskavan\u00ed kovov biol\u00fahovan\u00edm. Viac o autoroch \u010dl\u00e1nku RNDr. M\u00e1ria Piknov\u00e1, PhD.<\/a><\/p>\n Vedeck\u00ed pracovn\u00edci z \u00dastavu biologick\u00fdch a ekologick\u00fdch vied UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach docent Prista\u0161<\/a> a doktorka Piknov\u00e1<\/a>, ktor\u00ed sa venuj\u00fa mikrobiologick\u00e9mu v\u00fdskumu extr\u00e9mofilov, vo svojom odbornom \u010dl\u00e1nku odpovedaj\u00fa ako tento v\u00fdskum men\u00ed predstavy o vzniku a fungovan\u00ed \u017eivota na Zemi a mo\u017enostiach existencie \u017eivota vo vesm\u00edre.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":16334,"menu_order":0,"template":"","meta":{"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}"},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":""},"yoast_head":"\n
\nExistencia \u017eivota mimo na\u0161ej Zeme je ot\u00e1zkou, ktor\u00e1 zauj\u00edma \u013eudstvo u\u017e dlh\u00e9 roky a vzbudzuje rozsiahle a ob\u010das aj v\u00e1\u0161niv\u00e9 diskusie.<\/strong>
\n\u017divot, tak ako ho pozn\u00e1me na Zemi, a najm\u00e4 \u017eivot \u010dloveka, je v\u00fdznamne limitovan\u00fd vonkaj\u0161\u00edmi podmienkami. \u013dudia dok\u00e1\u017eu dlhodobo pre\u017e\u00edva\u0165 len v relat\u00edvne \u00fazkom rozsahu teploty, tlaku, obsahu kysl\u00edka a in\u00fdch ekologick\u00fdch faktorov (napr. radi\u00e1cia).
\nToto antropocentrick\u00e9 vn\u00edmanie v\u00fdznamne ovplyvnilo aj na\u0161e n\u00e1zory na mo\u017enos\u0165 existencie \u017eivota mimo Zeme a sp\u00f4soby jeho h\u013eadania<\/strong>. Napriek tomu, \u017ee ob\u00fdvan\u00fdch je len 10% povrchu Zeme, st\u00e1le h\u013ead\u00e1me vesm\u00edrnu \u201eZem\u201c s modr\u00fdmi oce\u00e1nmi, pr\u00edjemn\u00fdmi teplotami, mno\u017estvom kysl\u00edka a hustou atmosf\u00e9rou.<\/p>\n
\nTo, \u010do je dobr\u00e9 a norm\u00e1lne pre existenciu \u010dloveka v\u0161ak nemus\u00ed by\u0165 vhodn\u00e9 pre v\u0161etky organizmy. Roz\u0161iruj\u00face sa poznatky najm\u00e4 o mikrobi\u00f3me Zeme uk\u00e1zali, \u017ee na\u0161a Zem je ob\u00fdvan\u00e1 aj organizmami, ktor\u00e9 sa vymykaj\u00fa na\u0161im doteraj\u0161\u00edm predstav\u00e1m o \u017eivote<\/strong>.
\nAj na na\u0161ej Zemi sa na\u0161li na prv\u00fd poh\u013ead \u201enepozemsk\u00e9\u201c organizmy, nepodobn\u00e9 klasick\u00fdm form\u00e1m \u017eivota na Zemi. \u017dij\u00fa v podmienkach, v ktor\u00fdch sme si e\u0161te pred polstoro\u010d\u00edm nedok\u00e1zali predstavi\u0165 existenciu \u017eiadnej formy \u017eivota.
\nExtr\u00e9mofily (z latinsk\u00e9ho \u201emiluj\u00faci extr\u00e9my\u201c) <\/strong>s\u00fa definovan\u00e9 ako organizmy, ktor\u00e9 nielen \u017ee s\u00fa schopn\u00e9 tolerova\u0165 extr\u00e9my prostredia, ale ktor\u00e9 sa v procese evol\u00facie adaptovali na extr\u00e9mne podmienky prostredia nato\u013eko, \u017ee pre svoj optim\u00e1lny rast tieto extr\u00e9mne podmienky u\u017e vy\u017eaduj\u00fa.
\nExtr\u00e9mofily m\u00f4\u017eeme klasifikova\u0165 pod\u013ea podmienok prostredia, v ktor\u00fdch optim\u00e1lne rast\u00fa.
\nExtr\u00e9mofily m\u00f4\u017eu by\u0165 klasifikovan\u00e9 ako<\/strong><\/p>\n\n
\nExtr\u00e9mofiln\u00e9 organizmy s\u00fa prim\u00e1rne prokaryoty (arche\u00f3ny a bakt\u00e9rie).<\/strong> Prokaryotick\u00e9 organizmy dominovali po\u010das v\u00e4\u010d\u0161iny evolu\u010dnej hist\u00f3rie na\u0161ej plan\u00e9ty, pri\u010dom sa vyvinuli tak, aby obsadili prakticky v\u0161etky dostupn\u00e9 prostredia
\nNa primit\u00edvnej Zemi existovali extr\u00e9mne podmienky prostredia a \u017eivot vznikol v hor\u00facom prostred\u00ed podmorsk\u00fdch hydroterm\u00e1lnych v\u00fdverov l\u00e1vy a plynov. Z toho je zrejm\u00e9, \u017ee mnoh\u00e9 extr\u00e9mofily s\u00fa pozostatkami prvotn\u00fdch organizmov \u017eij\u00facich na na\u0161ej Zemi.<\/strong>
\nAj v s\u00fa\u010dasnosti na na\u0161ej plan\u00e9te \u2013 najm\u00e4 pod zemsk\u00fdm povrchom \u2013 existuje doteraz nespo\u010detn\u00e9 mno\u017estvo prostred\u00ed, ktor\u00e9 vykazuj\u00fa extr\u00e9my v jednom alebo viacer\u00fdch fyzik\u00e1lnych alebo chemick\u00fdch podmienkach.
\nPriekopn\u00edkom v \u0161t\u00fadiu extr\u00e9mofilov bol americk\u00fd mikrobiol\u00f3g Thomas Brock <\/strong>z University of Wisconsin-Madison, ktor\u00fd na\u0161iel unik\u00e1tne mikroorganizmy v hor\u00facich geoterm\u00e1lnych prame\u0148och Yellowstonu.<\/p>\n
\nBrock zverejnil svoje pozorovania v apr\u00edli 1969 \u2013 len nieko\u013eko mesiacov sk\u00f4r, ako \u013eudia prv\u00fdkr\u00e1t vst\u00fapili na Mesiac.
\nTieto dva fakty st\u00e1li pri zrode astrobiol\u00f3gie, ktor\u00e1 sk\u00fama \u017eivot vo v\u0161etk\u00fdch jeho form\u00e1ch na na\u0161ej plan\u00e9te a vo vesm\u00edre. V\u00fdskum extr\u00e9mofilov poskytuje pochopenie fyzik\u00e1lno-chemick\u00fdch parametrov \u017eivota na Zemi a m\u00f4\u017ee poskytn\u00fa\u0165 poh\u013ead na to, ako \u017eivot na Zemi vznikol.
\nPochopenie limitov \u017eivota na Zemi tak vedcom poskytuje inform\u00e1cie o mo\u017enom mimozemskom \u017eivote a teda aj to, kde a ako h\u013eada\u0165 \u017eivot vo vesm\u00edre.<\/strong><\/p>\n
\nRozvoj modern\u00fdch molekulov\u00fdch techn\u00edk umo\u017enil porovn\u00e1va\u0165 pr\u00edbuznos\u0165 mikroorganizmov na z\u00e1klade sekvenci\u00ed DNA. S pou\u017eit\u00edm t\u00fdchto techn\u00edk americk\u00ed mikrobiol\u00f3govia Carl Woese a George E. Fox v roku 1977 definovali nov\u00fa formu mikrobi\u00e1lneho \u017eivota v extr\u00e9mnych prostrediach. Nazvali ju \u201earchaebakt\u00e9rie\u201c (dnes arche\u00f3ny).
\nArche\u00f3ny s\u00fa prastar\u00e9 organizmy maj\u00face siln\u00e9 evolu\u010dn\u00e9 prepojenie na prv\u00e9 \u017eiv\u00e9 organizmy<\/strong> na Zemi a len navonok sa podobaj\u00fa bakt\u00e9ri\u00e1m.
\nNiektor\u00e9 arche\u00f3ny \u017eij\u00fa pri extr\u00e9mnych teplot\u00e1ch, \u010dasto nad 100\u00b0C; vyskytuj\u00fa sa napr\u00edklad v hor\u00facich prame\u0148och, gejz\u00edroch a ropn\u00fdch vrtoch. \u010eal\u0161ie prostredia os\u00eddlen\u00e9 arche\u00f3nmi zah\u0155\u0148aj\u00fa ve\u013emi chladn\u00e9 prostredie a vysoko slan\u00e9, kysl\u00e9 alebo alkalick\u00e9 prostredia.
\nNapr\u00edklad druh Picrophilus torridus<\/em>, extr\u00e9mne acidofiln\u00fd archae\u00f3n \u2013 rastie aj pri takmer nulovom pH, \u010do zodpoved\u00e1 1,2 mol\u00e1rnej koncentr\u00e1cii kyseliny s\u00edrovej.
\nDruh Methanopyrus kandleri<\/em> zase pre\u017e\u00edva pri teplote 122\u00b0C, \u010do je najvy\u0161\u0161ia zaznamenan\u00e1 teplota rastu pre ak\u00fdko\u013evek organizmus na na\u0161ej Zemi. Arche\u00f3ny sa nach\u00e1dzaj\u00fa aj vo ve\u013emi chladnom oce\u00e1nskom prostred\u00ed, vr\u00e1tane pol\u00e1rnych mor\u00ed.
\nOkrem toho arche\u00f3ny zah\u0155\u0148aj\u00fa mezofily, ktor\u00e9 rast\u00fa pri norm\u00e1lnych teplot\u00e1ch (teplota \u013eudsk\u00e9ho tela), v mo\u010diaroch, odpadov\u00fdch vod\u00e1ch, oce\u00e1noch a p\u00f4dach.
\nAsi najzauj\u00edmavej\u0161ou skupinou arche\u00f3nov s\u00fa metanog\u00e9ny,<\/strong> ktor\u00e9 maj\u00fa celkom unik\u00e1tny typ metabolizmu, ke\u010f vyu\u017e\u00edvaj\u00fa H2 (vod\u00edk) ako zdroj energie a CO2 (oxid uhli\u010dit\u00fd) ako zdroj uhl\u00edka pre svoj rast. Koncov\u00fdm produktom ich metabolizmu je met\u00e1n, plyn, ktor\u00fd v\u00fdznamne prispieva k sklen\u00edkov\u00e9mu efektu.
\nNie v\u0161etky extr\u00e9mofily v\u0161ak patria k arche\u00f3nom. N\u00e1jdeme ich aj medzi prav\u00fdmi bakt\u00e9riami. Halofily, vr\u00e1tane rodu Halomonas, pre\u017e\u00edvaj\u00fa v hypersalinn\u00fdch prostrediach, ako s\u00fa slan\u00e9 jazer\u00e1 a so\u013eanky, kde tvoria podstatn\u00fa \u010das\u0165 mikrobioty, najm\u00e4 pri slanosti vy\u0161\u0161ej ako 20 percent.
\n\u017divot \u010dloveka a obrovskej v\u00e4\u010d\u0161iny organizmov na Zemi<\/strong> z\u00e1vis\u00ed od Slnka, ktor\u00e9 poh\u00e1\u0148a cel\u00fa biosf\u00e9ru. Mnoh\u00e9 extr\u00e9mofiln\u00e9 mikroorganizmy v\u0161ak \u017eij\u00fa v hlbinnom prostred\u00ed bez priameho pr\u00edstupu slne\u010dn\u00e9ho \u017eiarenia a vyvinuli si unik\u00e1tne sp\u00f4soby z\u00edskavanie energie oxid\u00e1ciou anorganick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn.<\/p>\n
\nBol objaven\u00fd v roku 2008 vo vzork\u00e1ch mikroorganizmov zo zlatej bane v Juhoafrickej republike. V h\u013abke viac ako 3 km a pri teplote vy\u0161\u0161ej ako 60\u00b0C na\u0161li bakt\u00e9riu (Desulforudis audaxviator<\/em>), ktor\u00e1 z\u00edskava uhl\u00edk potrebn\u00fd pre svoj rast z oxidu uhli\u010dit\u00e9ho uvo\u013enen\u00e9ho z rozkladu horn\u00edn (v\u00e1penca) a energiu z\u00edskava z vod\u00edka vznikaj\u00faceho r\u00e1diol\u00fdzou vody v\u010faka zv\u00fd\u0161en\u00e9mu obsahu ur\u00e1nu v okolitej hornine.
\nNajnov\u0161ie \u00fadaje nazna\u010duj\u00fa, \u017ee t\u00e1to bakt\u00e9ria sa be\u017ene vyskytuje vo v\u0161etk\u00fdch hlbinn\u00fdch ekosyst\u00e9moch na\u0161ej Zeme, a \u017ee pod na\u0161imi nohami existuje nepoznan\u00fd svet unik\u00e1tnych a skoro nepozemsk\u00fdch mikroorganizmov.<\/p>\n
\nNa Zemi je najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edm zdrojom energie slne\u010dn\u00e9 \u017eiarenie. V procese fotosynt\u00e9zy zachyt\u00e1vaj\u00fa fotoautotrofn\u00e9 organizmy (rastliny a niektor\u00e9 mikroorganizmy) energiu fot\u00f3nov a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa ju na premenu oxidu uhli\u010dit\u00e9ho a vody na organick\u00e9 zl\u00fa\u010deniny.
\nHeterotrofn\u00e9 organizmy (\u017eivo\u010d\u00edchy, huby a mikroorganizmy) <\/strong>potom prij\u00edmaj\u00fa organick\u00e9 zl\u00fa\u010deniny produkovan\u00e9 autotrofn\u00fdmi organizmami a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa ich na z\u00edskavanie energie. V procese d\u00fdchania, ktor\u00fd je opakom fotosynt\u00e9zy, premie\u0148aj\u00fa organick\u00fd materi\u00e1l a kysl\u00edk na oxid uhli\u010dit\u00fd a vodu, \u010d\u00edm sa uvo\u013e\u0148uje energia.
\nNa za\u010diatku h\u013eadania mimozemsk\u00e9ho \u017eivota sme sa orientovali na vodu, uhl\u00edk a kysl\u00edk.<\/strong> E\u0161te d\u00e1vno pred vznikom kysl\u00edkovej atmosf\u00e9ry v\u0161ak existovali na Zemi s\u00edrne bakt\u00e9rie. Dnes h\u013ead\u00e1me vo vesm\u00edre vodu, uhl\u00edk a zdroj energie. Voda a uhl\u00edk sa vyskytuj\u00fa v Slne\u010dnej s\u00fastave vcelku be\u017ene.
\nAj ke\u010f je Zem jedin\u00fdm objektom v na\u0161ej Slne\u010dnej s\u00fastave s povrchovou vodou, pr\u00edtomnos\u0165 vody, ako z\u00e1kladn\u00e9ho predpokladu pre existenciu \u017eivota, bola dok\u00e1zan\u00e1 na viacer\u00fdch plan\u00e9tach a ve\u013ek\u00fdch mesiacoch.
\nV roku 2018 bola dok\u00e1zan\u00e1 pr\u00edtomnos\u0165 podpovrchovej vody na plan\u00e9te Mars. <\/strong>Ke\u010f\u017ee teplota na pol\u00e1rnych \u010diapo\u010dk\u00e1ch, kde sa voda vyskytla, je odhadovan\u00e1 na -68\u00b0C, predpoklad\u00e1 sa, \u017ee voda zost\u00e1va tekut\u00e1 v d\u00f4sledku vysokej koncentr\u00e1cie rozpusten\u00fdch sol\u00ed.
\nRast a pre\u017e\u00edvanie pri n\u00edzkych teplot\u00e1ch, \u010di v koncentrovan\u00fdch so\u013en\u00fdch roztokoch je nie\u010do, \u010do pozemsk\u00e9 extr\u00e9mofily zvl\u00e1daj\u00fa bez najmen\u0161\u00edch probl\u00e9mov.
\nNajlep\u0161\u00edmi kandid\u00e1tmi pre existenciu mimozemsk\u00e9ho \u017eivota s\u00fa v tejto chv\u00edli mesiace plynn\u00fdch obrov, plan\u00e9t Jupiter a Saturn.<\/strong> Mesiace Eur\u00f3pa, Ganymedes a Enceladus maj\u00fa rozsiahle oce\u00e1ny schovan\u00e9 pod \u013eadov\u00fdmi pr\u00edkrovmi.
\nObjem vody v t\u00fdchto oce\u00e1noch je v\u00e4\u010d\u0161\u00ed, ne\u017e je objem vody v pozemsk\u00fdch oce\u00e1noch a anal\u00fdza gejz\u00edrov vody vystrekuj\u00facich cez \u013eadov\u00fd pr\u00edkrov dok\u00e1zala pr\u00edtomnos\u0165 aj \u010fal\u0161\u00edch zlo\u017eiek potrebn\u00fdch pre \u017eivot (uhl\u00edk, dus\u00edk).
\nAk na t\u00fdchto mesiacoch \u017eivot existuje, vzh\u013eadom na vzdialenos\u0165 od Slnka by musel by\u0165 poh\u00e1\u0148an\u00fd chemick\u00fdmi reakciami, nie slne\u010dn\u00fdm \u017eiaren\u00edm. Aj toto pozemsk\u00e9 extr\u00e9mofily zvl\u00e1daj\u00fa.<\/p>\n
\nV\u00fdskum extr\u00e9mofilov je zauj\u00edmav\u00fd, ale na druhej strane extr\u00e9mne n\u00e1ro\u010dn\u00fd.
\nKe\u010f\u017ee sa tieto organizmy v procese evol\u00facie prisp\u00f4sobili ve\u013emi \u0161pecifick\u00fdm podmienkam prostredia, je extr\u00e9mne \u0165a\u017ek\u00e9 vytvori\u0165 v laborat\u00f3riu podmienky, ktor\u00e9 potrebuj\u00fa pre svoj rast.
\nO v\u00e4\u010d\u0161ine t\u00fdchto organizmov vieme len to, \u017ee existuj\u00fa, preto\u017ee modern\u00e9 molekulov\u00e9 met\u00f3dy anal\u00fdzy DNA n\u00e1m umo\u017e\u0148uj\u00fa \u0161tudova\u0165 tieto organizmy aj bez ich kultiv\u00e1cie v laborat\u00f3riu (napr\u00edklad pri \u0161t\u00fadiu r\u00e1diotrofnej bakt\u00e9rie Desulforudis audaxviator<\/em> v\u00fdskumn\u00edci zozbierali filtr\u00e1ciou bakt\u00e9rie z 5600 litrov banskej vody).
\nLen m\u00e1lo z t\u00fdchto organizmov sa podarilo kultivova\u0165 a sk\u00fama\u0165 v laborat\u00f3rnych podmienkach a \u00faspe\u0161nos\u0165 kultiv\u00e1cie je pod 1%. To na druhej strane znamen\u00e1, \u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina novokultivovan\u00fdch mikroorganizmov je pre n\u00e1s \u00faplne nezn\u00e1ma.
\nZdalo by sa, \u017ee Slovensko ako vn\u00fatrozemsk\u00e1 krajina bez sopiek a hydroterm\u00e1lnych prieduchov bude aj bez extr\u00e9mofilov. E\u0161te aj n\u00e1\u0161 jedin\u00fd \u201egejz\u00edr\u201c v Her\u013eanoch je studen\u00fd.
\nZna\u010dn\u00e1 \u010das\u0165 extr\u00e9mofilov v\u0161ak \u017eije v hlbinnom prostred\u00ed a jednoduch\u00fdm sp\u00f4sobom ako nazrie\u0165 do t\u00fdchto prostred\u00ed je anal\u00fdza vody z miner\u00e1lnych prame\u0148ov, na ktor\u00e9 je Slovensko naopak bohat\u00e9.<\/strong>
\nNa\u0161e najhor\u00facej\u0161ie pramene s\u00fa v Pie\u0161\u0165anoch. Vo vode prame\u0148a Scherer s teplotou 67,5\u00b0C sme na na\u0161om pracovisku dok\u00e1zali pr\u00edtomnos\u0165 bakt\u00e9ri\u00ed rodu Sulfurihydrogenibium<\/em>, doteraz zn\u00e1meho len z gejz\u00edrov Yellowstonsk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho parku.
\nKe\u010f\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina hlbinn\u00fdch ekosyst\u00e9mov je ve\u013emi chudobn\u00e1 na \u017eiviny, aj tento druh, ako hovor\u00ed u\u017e jeho vedeck\u00fd n\u00e1zov, z\u00edskava energiu oxid\u00e1ciou s\u00edry alebo vod\u00edka.
\nZ\u00edskavanie energie oxid\u00e1ciou anorganick\u00fdch substr\u00e1tov je u mikroorganizmov z hlbinn\u00fdch ekosyst\u00e9mov be\u017en\u00e9.
\nBiele vl\u00e1kna a povlaky, ktor\u00e9 n\u00e1jdete v s\u00edrnych miner\u00e1lnych prame\u0148och, s\u00fa tvoren\u00e9 s\u00edrnymi bakt\u00e9riami. <\/strong>Tieto oxiduj\u00fa s\u00edrovod\u00edk za tvorby s\u00edrnych gran\u00fal, ktor\u00e9 d\u00e1vaj\u00fa ich bunk\u00e1m bielu farbu, ale s\u00fa\u010dasne zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00fa objem buniek a tak s\u00fa to najv\u00e4\u010d\u0161ie zn\u00e1me bakt\u00e9rie na svete.
\nVo vhodn\u00fdch podmienkach m\u00f4\u017ee d\u013a\u017eka ich vl\u00e1ken presiahnu\u0165 10 cm, teda dosahuj\u00fa makroskopick\u00e9 rozmery (tituln\u00fd obr\u00e1zok).<\/strong>
\nRovnako ako bakt\u00e9rie rodu Sulfurihydrogenibium<\/em> z hor\u00faceho prame\u0148a v Pie\u0161\u0165anoch, asi dve tretiny bakteri\u00e1lnych izol\u00e1tov z\u00edskan\u00fdch zo so\u013eanky (prakticky nas\u00fdten\u00fd roztok NaCl) v Solivare pri Pre\u0161ove boli schopn\u00e9 r\u00e1s\u0165 s vyu\u017eit\u00edm oxid\u00e1cie s\u00edry ako jedin\u00e9ho zdroja energie, v\u010d\u00edtane nov\u00fdch druhov rodov Hydrogenovibrio<\/em> a Guyparkeria<\/em>.
\nV\u00fdvery so\u013eanky v Solivare pri Pre\u0161ove poch\u00e1dzaj\u00fa z lo\u017e\u00edsk soli, ktor\u00e9 sa vytvorili pribli\u017ene pred 17 mili\u00f3nmi rokov a nach\u00e1dzaj\u00fa sa v h\u013abkach 510 a\u017e 600 metrov pod povrchom Zeme.
\nDlhodob\u00e1 izol\u00e1cia a na \u017eiviny chudobn\u00e9 prostredie tu viedli k vzniku unik\u00e1tneho halofiln\u00e9ho (so\u013e miluj\u00faceho) spolo\u010denstva mikroorganizmov.<\/p>\n
\nV\u00fdskum extr\u00e9mofiln\u00fdch mikroorganizmov jednozna\u010dne zmenil na\u0161e nazeranie na mo\u017enosti existencie \u017eivota mimo na\u0161ej Zeme, ale aj pri poznan\u00ed biodiverzity mikroorganizmov na Zemi.<\/strong>
\nZ\u00e1rove\u0148 v\u0161ak pon\u00faka aj ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 praktick\u00e9 aplik\u00e1cie. Modern\u00e1 biol\u00f3gia si u\u017e napr\u00edklad nevie predstavi\u0165 svoju existenciu bez polymer\u00e1zovej re\u0165azovej reakcie (PCR), pri ktorej sa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa termofiln\u00e9 enz\u00fdmy.
\nV procese evol\u00facie sa mnoh\u00e9 extr\u00e9mofily prisp\u00f4sobili extr\u00e9mnemu prostrediu nato\u013eko, \u017ee aj nimi produkovan\u00e9 enz\u00fdmy (extr\u00e9moz\u00fdmy) s\u00fa schopn\u00e9 fungova\u0165 v extr\u00e9mnych podmienkach teploty, pH \u010di koncentr\u00e1cie sol\u00ed.<\/strong>
\nTieto vlastnosti ich predur\u010duj\u00fa na pou\u017eitie v modern\u00fdch biotechnol\u00f3gi\u00e1ch, kde sa pr\u00e1ve tak\u00e9to extr\u00e9mne podmienky ve\u013emi \u010dasto vyu\u017e\u00edvaj\u00fa.
\nCel\u00fd koncept biotechnol\u00f3gi\u00ed novej gener\u00e1cie je postaven\u00fd pr\u00e1ve na vyu\u017eit\u00ed extr\u00e9mofiln\u00fdch mikroorganizmov a ich enz\u00fdmov. Ich cie\u013eom je kontinu\u00e1lna produkcia biochemik\u00e1li\u00ed s vyu\u017eit\u00edm lacn\u00fdch substr\u00e1tov s men\u0161ou spotrebou sladkej vody a \u00fasporou energie.
\nPr\u00e1ve extr\u00e9mofiln\u00e9 bakt\u00e9rie rodu Halomonas <\/em>s\u00fa \u201e\u0165a\u017en\u00fdm ko\u0148om\u201c biotechnol\u00f3gi\u00ed novej gener\u00e1cie, pri\u010dom okrem produkcie extr\u00e9moz\u00fdmov s\u00fa v tejto chv\u00edli najlep\u0161\u00edmi zn\u00e1mymi producentmi polyhydroxyalkano\u00e1tov, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri v\u00fdrobe biologicky degradovate\u013en\u00fdch plastov.<\/strong><\/p>\n
\nV\u00fdskum extr\u00e9mofiln\u00fdch mikroorganizmov<\/strong> tak okrem odpoved\u00ed na najz\u00e1kladnej\u0161ie ot\u00e1zky z\u00e1kladn\u00e9ho poznania o p\u00f4vode \u017eivota na Zemi a mo\u017enostiach jeho existencie mimo na\u0161ej Zeme prin\u00e1\u0161a aj rozsiahle mo\u017enosti praktick\u00fdch aplik\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n
\ndoc. RNDr. Peter Prista\u0161, CSc.<\/a><\/p>\n\n
\n
\n\t\u00a0<\/li>\n<\/ul>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"