{"id":16330,"date":"2022-09-23T15:36:43","date_gmt":"2022-09-23T15:36:43","guid":{"rendered":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/actual-news\/27689\/"},"modified":"2022-11-08T11:57:00","modified_gmt":"2022-11-08T11:57:00","slug":"27689","status":"publish","type":"cpt_aktualne_spravy","link":"https:\/\/www.upjs.sk\/prirodovedecka-fakulta\/actual-news\/27689\/","title":{"rendered":"Ako chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 skvalit\u0148uj\u00fa n\u00e1\u0161 \u017eivot…."},"content":{"rendered":"
\u0160pi\u010dkov\u00fd z\u00e1kladn\u00fd v\u00fdskum je nevy\u010derpate\u013enou studnicou pre aplik\u00e1cie.<\/strong> Potvrdzuje to aj v\u00fdskum chalkogenidov\u00fdch skiel<\/strong>, ktor\u00fd v\u00fdrazne skvalit\u0148uje n\u00e1\u0161 \u017eivot. \u010co je vlastne sklo<\/strong> Kr\u00e1tka hist\u00f3ria skla<\/strong> Ak\u00e9 druhy skla pozn\u00e1me ?<\/strong> Chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1<\/strong> Fyzik\u00e1lne vlastnosti chalkogenidov\u00fdch skiel<\/strong> Pr\u00ednos pre n\u00e1\u0161 ka\u017edodenn\u00fd komfort a bud\u00facnos\u0165<\/strong> Smerujeme k nanosvetu<\/strong> \u2666\u2666\u2666<\/p>\n prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc., akademik U\u010denej spolo\u010dnosti Slovenska<\/strong><\/p>\n <\/strong><\/p>\n \u2022 <\/strong> experiment\u00e1lny fyzik a emeritn\u00fd profesor na Pr\u00edrodovedeckej fakulte UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach <\/strong> \u0160pi\u010dkov\u00fd z\u00e1kladn\u00fd v\u00fdskum je nevy\u010derpate\u013enou studnicou pre aplik\u00e1cie<\/span>.<\/strong> Potvrdzuje to aj v\u00fdskum chalkogenidov\u00fdch skiel<\/strong><\/span>, ktor\u00fd v\u00fdrazne skvalit\u0148uje n\u00e1\u0161 \u017eivot.
\nObrovsk\u00fd v\u00fdznam skla<\/strong> pre \u017eivot pod\u010diarkla aj Organiz\u00e1cia spojen\u00fdch n\u00e1rodov vyhl\u00e1sen\u00edm roka 2022 za Medzin\u00e1rodn\u00fd rok skla.<\/p>\n
\nSklo je anorganick\u00fd nekry\u0161talick\u00fd materi\u00e1l<\/strong>, vyroben\u00fd taven\u00edm vhodn\u00fdch surov\u00edn a n\u00e1sledn\u00fdm riaden\u00fdm ochladzovan\u00edm vzniknutej skloviny bez kry\u0161taliz\u00e1cie.
\nVznik\u00e1 plynul\u00fdm prechodom zo stavu kvapaln\u00e9ho do stavu tuh\u00e9ho<\/strong>. Pri ochladzovan\u00ed skla doch\u00e1dza k spojit\u00e9mu rastu vn\u00fatorn\u00e9ho trenia (viskozity) a\u017e na tak vysok\u00fa hodnotu, \u017ee materi\u00e1l sa navonok jav\u00ed ako tuh\u00e1 l\u00e1tka.
\nNa rozdiel od kry\u0161talick\u00fdch l\u00e1tok je \u0161trukt\u00fara skla bez pravideln\u00fdch, symetrick\u00fdch a periodicky usporiadan\u00fdch z\u00e1kladn\u00fdch stavebn\u00fdch jednotiek na dlh\u0161iu vzdialenos\u0165. Zvy\u010dajne zara\u010fujeme sklo do skupiny tzv. amorfn\u00fdch l\u00e1tok<\/strong> bez ak\u00e9hoko\u013evek usporiadania stavebn\u00fdch at\u00f3mov so \u0161trukt\u00farou \u201ezamrznutej\u201c kvapaliny.
\nSkl\u00e1 s\u00fa v\u0161ak trochu \u0161pecifick\u00fdmi amorfn\u00fdmi l\u00e1tkami<\/strong>, preto\u017ee maj\u00fa ur\u010dit\u00fa usporiadanos\u0165 na ve\u013emi kr\u00e1tku vzdialenos\u0165. Existuje teda stavebn\u00e1 jednotka (mot\u00edv) pozost\u00e1vaj\u00faci z nieko\u013ek\u00fdch at\u00f3mov, pri\u010dom v r\u00e1mci mot\u00edvu dodr\u017eiavaj\u00fa jednotliv\u00e9 at\u00f3my pravideln\u00e9 usporiadanie. Samotn\u00e9 mot\u00edvy s\u00fa v\u0161ak usporiadan\u00e9 nepravidelne.
\nSklo sa vyzna\u010duje vysokou priepustnos\u0165ou svetla v oblasti vidite\u013en\u00e9ho spektra<\/strong>. Pri be\u017en\u00fdch teplot\u00e1ch je tento materi\u00e1l tuh\u00fd a tvrd\u00fd, z\u00e1rove\u0148 je v\u0161ak krehk\u00fd. Je odoln\u00fd vo\u010di poveternostn\u00fdm a chemick\u00fdm vplyvom, nepriepustn\u00fd, m\u00e1 vysok\u00fa pevnos\u0165 v tlaku, relat\u00edvne n\u00edzku mern\u00fa teplotn\u00fa a elektrick\u00fa vodivos\u0165.<\/p>\n
\nDejiny skla sa za\u010d\u00ednaj\u00fa u\u017e v Mezopot\u00e1mii<\/strong>, kde tamoj\u0161\u00ed majstri pribli\u017ene v 3. tis\u00edcro\u010d\u00ed p.n.l. vyna\u0161li techniku v\u00fdroby skla<\/strong>.
\nSklo sa vyskytuje aj v pr\u00edrode ako hornina. Vznik\u00e1 pri roztaven\u00ed kremi\u010dit\u00e9ho piesku pri vysok\u00fdch teplot\u00e1ch, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu p\u00f4sobi\u0165 napr. v d\u00f4sledku \u00faderu blesku, pri sope\u010dn\u00fdch erupci\u00e1ch, alebo pri dopade meteoritu.
\nU\u017e v mlad\u0161ej dobe kamennej, teda cca 7 000 p.n.l., pou\u017e\u00edvali \u013eudia sklen\u00e9 horniny z pr\u00edrody s ostr\u00fdmi rezn\u00fdmi hranami ako u\u017eito\u010dn\u00fd n\u00e1stroj. Okolo roku 1 500 p.n.l. za\u010dali vyr\u00e1ba\u0165 star\u00ed Egyp\u0165ania prv\u00e9 dut\u00e9 sklen\u00e9 n\u00e1doby na masti alebo oleje. Sk\u00fasenosti skl\u00e1rov sa \u010falej \u0161\u00edrili z Alexandrie do S\u00fdrie a Palest\u00edny a nesk\u00f4r do Talianska, Galie a Por\u00fdnia. Sklo br\u00fasili u\u017e star\u00ed Rimania.
\nZ kni\u017enice as\u00fdrskeho kr\u00e1\u013ea A\u0161\u0161urbanipala poch\u00e1dza prv\u00fd zn\u00e1my recept na v\u00fdrobu skla v hist\u00f3rii: \u201eVezmi 60 dielov piesku, 180 dielov popola z morsk\u00fdch rastl\u00edn a 5 dielov kriedy.\u201c T\u00e1to recept\u00fara z roku 658 p.n.l. zost\u00e1va u\u017e dva a pol tis\u00edca rokov neprekonan\u00e1.
\nZ kremi\u010dit\u00e9ho piesku, uhli\u010ditanu draseln\u00e9ho a v\u00e1penca vznikne pr\u00edrodn\u00e9, nepriepustn\u00e9, tvarovate\u013en\u00e9 a odoln\u00e9 sklo<\/strong>. V stredoveku sa rozvinula trad\u00edcia antick\u00e9ho f\u00fakan\u00e9ho skla. Vrcholn\u00fd stredovek zas prispel v\u00fdrobou dut\u00e9ho skla a tie\u017e umen\u00edm vitr\u00e1\u017ee, tzv. sklenej mozaiky. R\u00f4znymi tvarmi dut\u00e9ho skla zase prispela gotika \u2013 priniesla f\u013ea\u0161e alebo kalichy.
\nNa \u00fazem\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00e9ho Slovenska sa v\u00fdroba skla uskuto\u010d\u0148ovala predov\u0161etk\u00fdm v bansk\u00fdch lokalit\u00e1ch. Prv\u00e9 skl\u00e1rne na na\u0161om \u00fazem\u00ed vznikli v roku 1350 v Sklen\u00fdch Tepliciach.<\/strong> Postupne prib\u00fadali a na konci 18. storo\u010dia ich bolo viac ne\u017e 60.
\nV s\u00fa\u010dasnosti je sklo neoddelite\u013enou s\u00fa\u010das\u0165ou n\u00e1\u0161ho \u017eivotn\u00e9ho prostredia<\/strong>. Pou\u017e\u00edva sa vo v\u00fdskume, komunika\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00e1ch, architekt\u00fare a sol\u00e1rnych zariadeniach. Sklo je ide\u00e1lnym obalov\u00fdm materi\u00e1lom pre n\u00e1poje, potraviny a kozmetiku.<\/p>\n
\nSkl\u00e1 triedime predov\u0161etk\u00fdm pod\u013ea ich chemick\u00e9ho zlo\u017eenia, ktor\u00e9 v zna\u010dnej miere ur\u010duje ich fyzik\u00e1lne vlastnosti a n\u00e1sledne aj ich pou\u017eitie v technickej praxi.<\/strong>
\nNajv\u00e4\u010d\u0161iu skupinu tvoria oxidov\u00e9 skl\u00e1<\/strong> na b\u00e1ze oxidu krem\u00edka (tradi\u010dn\u00e9 kremenn\u00e9 sklo), \u010falej na b\u00e1ze oxidov b\u00f3ru, fosforu, germ\u00e1nia, tel\u00faru a antim\u00f3nu. Taktie\u017e pozn\u00e1me skl\u00e1 na b\u00e1ze halogenidov, chalkonidov<\/strong> (zl\u00fa\u010denina S, Se a Te), ale aj tzv. kovov\u00e9 skl\u00e1.<\/strong>
\nSkl\u00e1 m\u00f4\u017eeme triedi\u0165 aj pod\u013ea ich pou\u017eitia:<\/strong> obalov\u00e9 sklo (f\u013ea\u0161e, demi\u017e\u00f3ny, konzervov\u00e9 sklo, obaly pre farm\u00e1ciu a parfum\u00e9riu, tabu\u013eov\u00e9 sklo (obklady budov, sklen\u00e9 v\u00fdplne okien, dver\u00ed, n\u00e1bytku, obrazov, sklen\u00edkov, zrkadl\u00e1, automobilov\u00e9 skl\u00e1 a pod.), \u00fa\u017eitkov\u00e9 sklo (poh\u00e1re, sklen\u00e9 n\u00e1doby, n\u00e1pojov\u00e9 sklo, dekorat\u00edvne a umeleck\u00e9 sklo), technick\u00e9 a laborat\u00f3rne sklo (sklen\u00e9 v\u00fdrobky pre chemick\u00fd a potravin\u00e1rsky priemysel a zdravotn\u00edctvo), optick\u00e9 sklo (lupy, astronomick\u00e9 a fotografick\u00e9 objekt\u00edvy), skl\u00e1 pre mikro a nanoelektroniku, senzoriku, optick\u00e9 vl\u00e1kna, pam\u00e4\u0165ov\u00e9 prvky, holografiu, infra\u010derven\u00fa optiku a pod.<\/p>\n
\nN\u00e1zov „chalkog\u00e9nidov\u00e9 skla“ je odvoden\u00fd od prvkov VI skupiny periodickej tabu\u013eky, kde s\u00fa prvky, ktor\u00e9 m\u00e1ju spolo\u010dn\u00fd n\u00e1zov chalkog\u00e9ny. Chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 s\u00fa materi\u00e1ly, ktor\u00e9 obsahuj\u00fa aspo\u0148 jeden z nasleduj\u00facich prvkov: s\u00edru (S), sel\u00e9n (Se) a\/alebo tel\u00far (Te).<\/strong>
\nKysl\u00edk, ktor\u00fd sa nach\u00e1dza v periodickej tabu\u013eke nad s\u00edrou je v t\u00fdchto skl\u00e1ch ne\u017eiaduci. T\u00fdmto sa chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 l\u00ed\u0161ia od v\u0161etk\u00fdch be\u017ene pou\u017e\u00edvan\u00fdch skiel, z\u00e1kladom ktor\u00fdch je oxid kremi\u010dit\u00fd (SiO2).
\nChalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 m\u00f4\u017eu by\u0165 ve\u013emi zlo\u017eit\u00e9 zl\u00fa\u010deniny<\/strong> a pripravuj\u00fa sa priamou synt\u00e9zou chalkog\u00e9nov (S, Se, Te) s prvkami ako napr. arz\u00e9n (As), germ\u00e1nium (Ge), antim\u00f3n (Sb), g\u00e1lium (Ga) a \u010dasto s\u00fa dopovan\u00e9 prvkami kovov (napr. striebrom, me\u010fou, indiom, ale v ostatnom \u010dase aj kovmi vz\u00e1cnych zem\u00edn).
\nKombin\u00e1ciou t\u00fdchto prvkov vysokej \u010distoty a ve\u013emi vysokou r\u00fdchlos\u0165ou chladenia taveniny v inertnej atmosf\u00e9re sa daj\u00fa pripravi\u0165 skl\u00e1 v \u0161irokom spektre chemick\u00e9ho zlo\u017eenia, a teda s ve\u013emi r\u00f4znorod\u00fdmi fyzik\u00e1lno-chemick\u00fdmi vlastnos\u0165ami.<\/p>\n
\nChalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 s\u00fa zauj\u00edmav\u00e9 predov\u0161etk\u00fdm pre ich optick\u00e9 a elektrick\u00e9 vlastnosti.<\/strong>
\nFyzik\u00e1lno-chemick\u00e9 vlastnosti chalkogenidov\u00fdch skiel sa ve\u013emi l\u00ed\u0161ia v z\u00e1vislosti od ich zlo\u017eenia. Niektor\u00e9 vlastnosti s\u00fa v\u00fdnimo\u010dn\u00e9.
\nZauj\u00edmavej\u0161ie s\u00fa v\u0161ak optick\u00e9 vlastnosti chalkogenidov\u00fdch skiel. Pod\u013ea zlo\u017eenia prep\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 svetlo od vlnovej d\u013a\u017eky 400 nanometrov (modr\u00e1 farba) \u2013 a\u017e do 20 000 nanometrov (infra\u010derven\u00e1 oblas\u0165).
\nPr\u00e1ve v\u010faka v\u00fdnimo\u010dn\u00fdm optick\u00fdm vlastnostiam maj\u00fa chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 mno\u017estvo aplik\u00e1ci\u00ed<\/strong>. P\u00f4soben\u00edm elektromagnetick\u00e9ho \u017eiarenia (svetlo, r\u00f6ntgenov\u00e9 \u017eiarenie, pr\u00fad elektr\u00f3nov a in\u00e9), tepla a elektrick\u00e9ho pr\u00fadu je mo\u017en\u00e9 v chalkogenidov\u00fdch skl\u00e1ch vyvola\u0165 cel\u00fa plej\u00e1du zauj\u00edmav\u00fdch javov s obrovsk\u00fdm aplika\u010dn\u00fdm potenci\u00e1lom. U\u017e viac ako pol storo\u010dia s\u00fa preto chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 v centre pozornosti materi\u00e1lov\u00e9ho v\u00fdskumu.<\/strong><\/p>\n
\n\u0160irok\u00e1 paleta fyzik\u00e1lnych a chemick\u00fdch vlastnost\u00ed t\u00fdchto materi\u00e1lov (\u0161trukt\u00fara, index lomu svetla, optick\u00e1 priepustnos\u0165, \u0161\u00edrka zak\u00e1zan\u00e9ho p\u00e1sma, termick\u00e9 a in\u00e9 vlastnost\u00ed) sa m\u00f4\u017eu ladi\u0165 zmenou chemick\u00e9ho zlo\u017eenia skla, dopovan\u00edm kovov\u00fdch prvkov a kovov vz\u00e1cnych zem\u00edn, sveteln\u00fdm \u017eiaren\u00edm vhodnej vlnovej d\u013a\u017eky a vhodnej intenzity a tepeln\u00fdm \u017e\u00edhan\u00edm.
\nV\u010faka tomu maj\u00fa tieto skl\u00e1 uplatnenie v laseroch, zosil\u0148ova\u010doch optick\u00e9ho sign\u00e1lu, optick\u00fdch vl\u00e1knach, hranoloch, difrak\u010dn\u00fdch mrie\u017ekach, \u0161o\u0161ovk\u00e1ch, materi\u00e1loch pre holografick\u00e9 zobrazenie.<\/strong> Podobne aj v optoelektronike (napr. xeroxy, optick\u00e9 pam\u00e4te, DVD disky) a elektronike (napr. sp\u00ednacie a pam\u00e4\u0165ov\u00e9 prvky, fotovoltaick\u00e9 panely, i\u00f3nov\u00e9 selekt\u00edvne elektr\u00f3dy).
\nAko pr\u00edklad u\u017eito\u010dnej aplik\u00e1cie chalkogenidov\u00e9ho skla mo\u017eno uvies\u0165 jeho vyu\u017eitie pri v\u00fdrobe optick\u00fdch \u0161o\u0161oviek pre zobrazenie v infra\u010dervenej oblasti, teda pre no\u010dn\u00e9 videnie a termov\u00edziu.<\/strong>
\nV be\u017enom \u017eivote sa so zariadeniami na tejto b\u00e1ze m\u00f4\u017eeme stretn\u00fa\u0165 napr. v termov\u00edznych kamer\u00e1ch alebo v niektor\u00fdch automobiloch vy\u0161\u0161ej triedy, kam sa montuje zariadenie pre no\u010dn\u00e9 videnie pre zv\u00fd\u0161enie bezpe\u010dnosti.
\nAktu\u00e1lnym je aj vyu\u017eitie t\u00fdchto materi\u00e1lov pre v\u00fdvoj pam\u00e4t\u00ed na b\u00e1ze \u0161trukt\u00farnych f\u00e1zov\u00fdch zmien<\/strong>, \u010do predstavuje typ vysoko v\u00fdkonnej energeticky nez\u00e1vislej pam\u00e4te po\u010d\u00edta\u010da.
\nChalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 patria do skupiny neline\u00e1rnych optick\u00fdch materi\u00e1lov, \u010do im otv\u00e1ra cestu pri aplik\u00e1ci\u00e1ch v telekomunika\u010dnom sektore.<\/strong>
\nVzh\u013eadom k vynikaj\u00facej chemickej odolnosti a stabilite t\u00fdchto skiel v agres\u00edvnych m\u00e9di\u00e1ch, chalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa v oblasti monitorovania prostredia a kontroly priemyseln\u00fdch procesov<\/strong> vy\u017eaduj\u00facich meranie priamo na mieste a v kontinu\u00e1lnom re\u017eime.
\nChalkogenidov\u00e9 skl\u00e1 sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj v elektrolytoch pre tuhol\u00e1tkov\u00e9 bat\u00e9rie, citliv\u00fdch i\u00f3nov\u00fdch selekt\u00edvnych elektr\u00f3dach a detektoroch r\u00f6ntgenov\u00e9ho zariadenia.<\/p>\n
\nS\u00fa\u010dasn\u00e9 trendy jednozna\u010dne ukazuj\u00fa, \u017ee mikroelektronika kr\u00e1\u010da m\u00ed\u013eov\u00fdmi krokmi smerom k nanoelektronike<\/strong>. Predpona \u201enano“ poch\u00e1dza z gr\u00e9ckeho \u201enanos\u201c, ktor\u00fd ozna\u010duje trpasl\u00edka.
\nMikroelektronick\u00e9 technol\u00f3gie umo\u017enili od \u0161es\u0165desiatych rokov v\u00fdznamn\u00fa miniaturiz\u00e1ciu, zni\u017eovanie pr\u00edkonu a zvy\u0161ovanie \u00fa\u010dinnosti.
\nNastupuj\u00faca nanoelektronika bude pracova\u0165 v kvantovom svete s nanometrov\u00fdmi rozmermi.<\/strong>
\nPojem nanoelektronika se za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 v 80. rokoch v s\u00favislosti s mo\u017enos\u0165ou pripravi\u0165 polovodi\u010dov\u00e9 \u0161trukt\u00fary s rozmermi v submikrometrovej oblasti. Za hranicu medzi mikroelektronikou a nanoelektronikou sa pova\u017euje rozmer 100 nanometrov.
\nJe len logick\u00e9, \u017ee aj v\u00fdskum v oblasti chalkogenidov\u00fdch skiel a ich potenci\u00e1lnych aplik\u00e1ci\u00ed sa v s\u00fa\u010dasnosti zameriava na nano oblas\u0165.<\/strong> S\u00fa\u010dasn\u00e9 technol\u00f3gie umo\u017e\u0148uj\u00fa pr\u00edpravu chalkogenidov\u00fdch skiel vo forme nanovrstiev, nanodr\u00f4tov a nano\u010dast\u00edc, \u010do v\u00fdrazne roz\u0161\u00edrilo aplika\u010dn\u00e9 mo\u017enosti t\u00fdchto materi\u00e1lov v nanoelektronike, nanooptike, biol\u00f3gii a medic\u00edne (napr. laserov\u00e1 mikrochirurgia).
\nVe\u013emi perspekt\u00edvnym je v\u00fdskum v oblasti vytv\u00e1rania periodick\u00fdch nano\u0161trukt\u00far na ve\u013emi tenk\u00fdch vrstv\u00e1ch chalkogenidov\u00fdch skiel<\/strong> pomocou laseru alebo koherentn\u00e9ho elektr\u00f3nov\u00e9ho zv\u00e4zku.
\nTak\u00e9to unik\u00e1tne \u0161trukt\u00fary vytv\u00e1raj\u00fa vedci v Nanotechnologickom laborat\u00f3riu Centra fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t Univerzity P. J. \u0160af\u00e1rika a v \u00dastave experiment\u00e1lnej fyziky SAV v Ko\u0161iciach<\/strong>. Otv\u00e1raj\u00fa nov\u00fa cestu pr\u00edpravy nanooptick\u00fdch a nanoelektronick\u00fdch elementov.<\/p>\n
\n\u2022 jeden z inici\u00e1torov vzniku Centra excelentnosti \u2013 Centra fyziky ve\u013emi n\u00edzkych tepl\u00f4t v Ko\u0161iciach<\/strong>
\n\u2022 ved\u00faci \u0161pi\u010dkov\u00e9ho vedeck\u00e9ho t\u00edmu vysok\u00fdch \u0161k\u00f4l na Slovensku identifikovan\u00e9ho Akredita\u010dnou komisiou vl\u00e1dy SR pod n\u00e1zvom Kvantov\u00fd magnetizmus a nanofyzika
\n\u2022 sk\u00fama kvantov\u00fd magnetizmus, supratekutos\u0165 He3 a fyzik\u00e1lne vlastnosti l\u00e1tok pri ve\u013emi n\u00edzkych teplot\u00e1ch
\n\u2022 t\u00edm pod jeho veden\u00edm dosiahol najni\u017e\u0161iu teplotu v b\u00fdvalej \u010cSFR, ke\u010f ochladil kvapaln\u00e9 h\u00e9lium-3 na teplotu 280 mikrokelvinov
\n <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\nObrovsk\u00fd v\u00fdznam skla<\/strong><\/span> pre \u017eivot pod\u010diarkla aj Organiz\u00e1cia spojen\u00fdch n\u00e1rodov vyhl\u00e1sen\u00edm roka 2022 za Medzin\u00e1rodn\u00fd rok skla.<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":16332,"menu_order":0,"template":"","meta":{"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}"},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[],"class_list":["post-16330","cpt_aktualne_spravy","type-cpt_aktualne_spravy","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":""},"yoast_head":"\n