Kr\u00e1tko po zalo\u017een\u00ed Pr\u00edrodovedeckej fakulty Univerzity P. J. \u0160af\u00e1rika pri\u0161iel jej prv\u00fd dekan profesor Vladim\u00edr Hajko s\u00a0ideou orientova\u0165 v\u00fdskum na tejto fakulte \u2013 o\u00a0zalo\u017eenie ktorej sa podstatnou mierou pri\u010dinil \u2013 aj do oblasti \u0161t\u00fadia l\u00e1tok pri n\u00edzkych a\u00a0ve\u013emi n\u00edzkych teplot\u00e1ch. V\u00fdskum pri teplot\u00e1ch, bl\u00edzkych absol\u00fatnej nule (to je m\u00ednus 273,15 stup\u0148ov Celzia) si vy\u017eadoval vybudovanie n\u00e1ro\u010dnej experiment\u00e1lnej a\u00a0pr\u00edstrojovej z\u00e1kladne. Z\u00e1kladn\u00fdm zariaden\u00edm vznikaj\u00faceho n\u00edzkoteplotn\u00e9ho laborat\u00f3ria sa stal skvapal\u0148ova\u010d h\u00e9lia ZH4 \u010deskoslovenskej v\u00fdroby, ktor\u00fd bol uveden\u00fd do sk\u00fa\u0161obnej prev\u00e1dzky koncom roka 1968. Sl\u00e1vnostn\u00e9 uvedenie do \u010dinnosti sa konalo 24. febru\u00e1ra 1969 a\u00a0to za pr\u00edtomnosti vtedaj\u0161ieho ministra \u0161kolstva prof. E. Matej\u00ed\u010dka a\u00a0rektora UPJ\u0160 prof. V. Hajka. Z\u00a0p\u00f4vodn\u00e9ho n\u00edzkoteplotn\u00e9ho laborat\u00f3ria postupne vzniklo (v roku 2004) dne\u0161n\u00e9 \u0161pi\u010dkov\u00e9 Centrum fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t, ktor\u00e9 je spolo\u010dn\u00fdm pracoviskom\u00a0 Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160\u00a0 a\u00a0\u00dastavu experiment\u00e1lnej fyziky SAV v\u00a0Ko\u0161iciach. Pracovn\u00edci spomenut\u00e9ho centra a\u00a0pozvan\u00ed hostia si 50-ro\u010dn\u00fa hist\u00f3riu v\u00fdskumu v\u00a0oblasti fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t na semin\u00e1ri s\u00a0v\u00fdsti\u017en\u00fdm n\u00e1zvom Prv\u00e1 kvapka h\u00e9lia v\u00a0Ko\u0161iciach, ktor\u00fd sa uskuto\u010dn\u00ed v\u00a0piatok 26. apr\u00edla v\u00a0budove Park Angelinum 9. Na podujat\u00ed sa z\u00fa\u010dastn\u00ed aj emeritn\u00fd profesor univerzity v\u00a0Berne Ing. \u0160tefan J\u00e1no\u0161, ktor\u00fd v\u00a0ko\u0161ickom laborat\u00f3riu inicioval a\u00a0uskuto\u010dnil prv\u00e9 fyzik\u00e1lne experimenty pri n\u00edzkych teplot\u00e1ch. Kvapaln\u00e9 h\u00e9lium m\u00e1 teplotu okolo 4,2 K (kelvina) \u2013 teda 4,2 stup\u0148a nad absol\u00fatnou nulou \u2013 \u010do je v\u0161ak pre n\u00edzkoteplotn\u00fdch fyzikov e\u0161te pr\u00edli\u0161 \u201etepl\u00e9\u201c m\u00e9dium. Ko\u0161ick\u00e9 laborat\u00f3rium bolo preto postupne vybavovan\u00e9 profesion\u00e1lnymi i\u00a0vo vlastnej dielni zhotoven\u00fdmi zariadeniami, umo\u017e\u0148uj\u00facimi dosiahnu\u0165 ove\u013ea ni\u017e\u0161ie teploty ne\u017e 4,2 K. U\u017e v\u00a0roku 1969 bola v\u00a0laborat\u00f3riu dosiahnut\u00e1 teplota 1,46 K\u00a0a\u00a0v\u00a0roku 1971 teplota 0,426 K. Do submilikelvinovej teplotnej oblasti (teda menej ne\u017e tis\u00edcina stup\u0148a) sa ko\u0161ick\u00ed n\u00edzkoteplotn\u00ed fyzici dostali pomocou unik\u00e1tneho zariadenia na z\u00edskavanie ultran\u00edzkych tepl\u00f4t met\u00f3dou jadrovej adiabatickej demagnetiz\u00e1cie, ktor\u00e9 bolo skon\u0161truovan\u00e9 t\u00edmom pod veden\u00edm prof. A, Fehera. K\u00a0tomuto zariadeniu sa via\u017ee unik\u00e1tny a\u00a0nav\u017edy platn\u00fd rekord: v\u00a0z\u00e1vere roka 1992 sa ko\u0161ick\u00fdm fyzikom podarilo ochladi\u0165 supratekut\u00e9 h\u00e9lium na teplotu len 300 mikrokelvinov (mili\u00f3ntin stup\u0148a), \u010do bola najni\u017e\u0161ia teplota, dosiahnut\u00e1 v\u00a0r\u00e1mci \u010deskoslovensk\u00fdch vedeck\u00fdch pracov\u00edsk. Ke\u010f\u017ee kr\u00e1tko nato do\u0161lo k\u00a0rozdeleniu \u010ceskoslovenska, spomenut\u00e1 hodnota ostane nav\u017edy svojsk\u00fdm \u010deskoslovensk\u00fdm rekordom. Najni\u017e\u0161ia doteraz dosiahnut\u00e1 teplota v ko\u0161ickom laborat\u00f3riu je 50 mikrokelvinov.<\/p>\n
Treba zd\u00f4razni\u0165, \u017ee z\u00edskavanie \u010doraz ni\u017e\u0161\u00edch tepl\u00f4t nie je prim\u00e1rnym cie\u013eom n\u00edzkoteplotn\u00fdch v\u00fdskumn\u00fdch aktiv\u00edt. Ochladenie vzoriek na ve\u013emi n\u00edzku teplotu vedie k potla\u010deniu tepeln\u00e9ho pohybu at\u00f3mov \u010di molek\u00fal l\u00e1tky, \u010d\u00edm mo\u017eno zrete\u013enej\u0161ie pozorova\u0165 fyzik\u00e1lne procesy, ktor\u00e9 sa odohr\u00e1vaj\u00fa na elektr\u00f3novej a\u00a0jadrovej \u00farovni, \u010d\u00edm m\u00f4\u017eeme zrete\u013enej\u0161ie pozorova\u0165 fyzik\u00e1lne procesy na subat\u00f3movej, teda elektr\u00f3novej a\u00a0jadrovej \u00farovni. Obrazne povedan\u00e9, zn\u00ed\u017een\u00edm teploty vieme zaostri\u0165 na procesy, prebiehaj\u00face v\u00a0mikro- a\u00a0nanosvete. Medzi najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie objavy, ktor\u00e9 fyzika n\u00edzkych tepl\u00f4t v\u00a0minulosti priniesla, patr\u00ed supravodivos\u0165 a\u00a0supratekutos\u0165. \u0160t\u00fadiom vlastnosti supratekut\u00e9ho h\u00e9lia-3 pri teplot\u00e1ch pod jedn\u00fdm milikelvinom, m\u00f4\u017eeme z\u00edska\u0165 poznatky o\u00a0tom, ako sa vyv\u00edjal n\u00e1\u0161 vesm\u00edr kr\u00e1tko po tzv. Ve\u013ekom tresku. Ned\u00e1vnym ve\u013ek\u00fdm \u00faspechom ko\u0161ick\u00fdch fyzikov je to, \u017ee sa stali s\u00fa\u010das\u0165ou Eur\u00f3pskej mikrokelvinovej platformy (EMP, Horizont 2020), ktor\u00e1 predstavuje eur\u00f3psku vedecko-v\u00fdskumn\u00fa infra\u0161trukt\u00faru v oblasti fyziky a techniky ultran\u00edzkych tepl\u00f4t a extr\u00e9mne citliv\u00fdch merac\u00edch techn\u00edk, so \u0161pecifick\u00fdm zameran\u00edm na kvantov\u00e9 technol\u00f3gie a kvantov\u00e9 materi\u00e1ly. Jadro konzorcia EMP tvor\u00ed osem \u0161pi\u010dkov\u00fdch eur\u00f3pskych akademick\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, medzi ktor\u00e9 patr\u00ed aj jubiluj\u00face ko\u0161ick\u00e9 Centrum fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t.<\/p>\n
Pracovn\u00edci Centra fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t, ktor\u00e9 je spolo\u010dn\u00fdm pracoviskom Pr\u00edrodovedeckej fakulty UPJ\u0160\u00a0 a\u00a0\u00dastavu experiment\u00e1lnej fyziky SAV v\u00a0Ko\u0161iciach, si d\u0148a 26. apr\u00edla 2019<\/strong><\/span> pripomen\u00fa 50 ro\u010dn\u00fa hist\u00f3riu\u00a0 v\u00fdskumu v\u00a0oblasti fyziky n\u00edzkych tepl\u00f4t na semin\u00e1ri s\u00a0n\u00e1zvom Prv\u00e1 kvapka h\u00e9lia v\u00a0Ko\u0161iciach<\/em><\/strong><\/span>. Podujatia sa z\u00fa\u010dastn\u00ed aj emeritn\u00fd profesor univerzity v\u00a0Berne Ing. \u0160tefan J\u00e1no\u0161, ktor\u00fd v\u00a0ko\u0161ickom laborat\u00f3riu inicioval a\u00a0uskuto\u010dnil prv\u00e9 fyzik\u00e1lne experimenty pri n\u00edzkych teplot\u00e1ch<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":21417,"template":"","meta":{"_acf_changed":false,"_editorskit_title_hidden":false,"_editorskit_reading_time":0,"_editorskit_is_block_options_detached":false,"_editorskit_block_options_position":"{}","footnotes":""},"categories":[],"tags":[],"tax_aktuality":[23],"class_list":["post-21416","cpt_aktuality","type-cpt_aktuality","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","tax_aktuality-23"],"acf":{"acf_link_na_externy_obsah":"","poradie_clanku":""},"yoast_head":"\n