 |
prof. RNDr. Lev Bukovský, DrSc. * 09. september 1939 † 30. november 2021
|
V roku 1965, v roku, kedy na našu univerzitu prišiel mladý matematik Bukovský, asi málokto tušil akú významnú úlohu zohrá nielen pri rozvoji matematiky na univerzite, smerovaní fakulty i samotnej univerzity, ale hlavne ako hlboko sa zapíše do sŕdc celých generácií jeho študentov, kolegov, spolupracovníkov. Dnes, tesne po jeho poslednom výdychu v noci 30. novembra 2021, je pre mnohých z nás najdôležitejšie to posledné.
Mnohí z nás sa s pánom profesorom stretli už na strednej škole, aj keď možno nie osobne. Či už o ňom počuli od učiteľa matematiky ako informáciu o tom, akú významnú osobnosť matematiky na univerzite v Košiciach máme, alebo pri prvom otvorení jeho populárno-náučnej knihy Množiny a všeličo okolo nich, keď sme sa zaujímali o porovnávanie veľkosti nekonečných množín. Tí šťastnejší z nás mohli pána profesora stretnúť i osobne na popularizačnej prednáške, alebo na sústredení pre riešiteľov matematickej olympiády, ktorej obsahovú náplň aj vytváral.
Počas štúdií na univerzite už bolo tých príležitostí viac. Vďaka jeho širokému záberu to boli matematické prednášky z teórie množín, logiky, matematickej analýzy, topológie, teórie fraktálov, funkcionálnej analýzy, ale aj informatické prednášky z teórie vypočítateľnosti, teórie informácií, algoritmicky neriešiteľných problémov. Prednášky, kde sa človek dozvedel nielen poznatky v danej oblasti, ale často i o ľuďoch, ktorí ich svetu objavili, alebo aj informácie z najnovšieho výskumu v daných oblastiach. Pán profesor však nemal problém sadnúť si medzi študentov na Prírodovedeckých dňoch na Alpinke a porozprávať sa s nimi v neformálnom duchu.
Ako kolega pôsobil ako výnimočná kapacita, na ktorú sa ľudia mohli obrátiť s najrôznejšími matematickými problémami. Vo svojich akademických rolách vedúceho Katedry matematickej informatiky, člena vedeckých rád fakulty a univerzity, prorektora univerzity a nakoniec aj rektora univerzity mohli nielen matematici, ale aj široká akademická obec, skúsiť jeho diplomatické vystupovanie, vecné pripomienky a záujem o riešenie tentokrát už nematematických problémov iných. Pri rozhovoroch s ním zdôrazňoval ako veľmi ho obohatil pohľad „nematematikov“ na riešenie problémov.
Vedeckí žiaci a spolupracovníci pána profesora vysoko oceňujú jeho odborné rady, vedenie a ochotu pracovať na ich raste. Jeho nekonečná trpezlivosť pracovať na rozvoji osobnosti po všetkých stránkach im ukázala ako robiť vedecký výskum, ale aj ako sa angažovať v akademickom prostredí. Nikdy nestratil kontakt s členmi seminára z teórie množín Petra Vopěnku, ktorého bol do roku 1965 na Matematickom ústave Československej akadémie vied v Prahe aj členom. Veľmi intenzívne zdôrazňoval kontakt so zahraničnými kolegami, čím pomáhal ukazovať zrkadlo lokálnemu výskumu. Do ich povedomia sa dostal pojem ,,košická škola teórie množín”.
Pôsobenie pána profesora sa však neohraničilo na akademickú sféru. Ťažké deväťdesiate roky, kedy rodiaca sa demokracia na Slovensku potrebovala pomoc konkrétnych ľudí, nenechala sedieť v rúšku tmy ani pána profesora. Za jeho príspevok k upevneniu demokracie na Slovensku mu bola v roku 1997 udelená cena mesta Košice. V roku 2004 dostáva pán profesor Cenu predsedu Košického samosprávneho kraja za zásluhy o rozvoj kraja.
Pán profesor, aj keď s pribúdajúcimi rokmi sme dobre vedeli, že to raz musí prísť, na poslednú rozlúčku s Vami sme ešte pripravení neboli. Možno preto, že na rozlúčku s Vami by sme pripravení neboli nikdy! Ďakujeme za všetko, čo ste pre nás urobili a ako ste nás obohatili! Budeme sa snažiť to využiť čo najlepšie ako vieme v našich životoch.
Nezabudneme na Vás, pán profesor …
Životopis vlastnými slovami prof. Bukovského
(z edície Osobnosti slovenskej matematiky)
