História
Začiatky biologického výskumu a vysokoškolského vzdelávania v Košiciach sa spájajú s inštitúciami, akými boli ešte pred založením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (1946), Lekárska fakulta (1948), Botanická záhrada (1950) a pracoviská Slovenskej akadémie vied (1953). V polovici päťdesiatych rokov minulého storočia prišli do Košíc viacerí absolventi Univerzity Komenského v Bratislave a Karlovej univerzity v Prahe. Jedným z prvých bol absolvent Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského Robert Hončariv (1931– 2021), ktorý trávil časť svojho štúdia v Prahe na Karlovej univerzite. Spolu s ním prišlo do Košíc aj niekoľko absolventov Karlovej Univerzity v Prahe, ktorí sa v Botanickej záhrade SAV (teraz UPJŠ) venovali jednak výskumu rias, a jednak participovali na výskume účinkov ionizujúceho žiarenia a jeho využitia v šľachtení rastlín. Približne v tom istom čase, v roku 1957, prišiel do Košíc z Biofyzikálneho ústavu ČSAV v Brne Milan Praslička (1923 – 1985), ktorý bol presvedčený o nutnosti a potrebe založenia rádiobiologického pracoviska. Súhra okolností a odborníkov prispela k tomu, že práve v Košiciach bolo ako prvé v Československu vybudované pracovisko so zdrojmi žiarenia (chronický žiarič v Botanickej záhrade SAV a čoskoro aj otvorené ožarovacie zariadenie v blízkosti letiska – tzv. gama pole) pre výskum biologických účinkov chronického žiarenia na rastliny a živočíchy. V širšom medzinárodnom kontexte môžeme hľadať korene tohto zamerania vo vedeckej škole Thomasa Hunta Morgana (1866 – 1945), a zvlášť jeho doktoranda Hermanna Josepha Mullera (1890 – 1967), ktorý sa významne zaslúžil o rozvoj poznania využitím rádioaktívneho žiarenia na indukciu mutácií v živých systémoch, za čo mu rok po Morganovej smrti bola udelená Nobelova cena. Tieto poznatky v tom čase priniesol z laboratória Kolumbijskej univerzity stážista, český prírodo vedec a matematik Artur Brožekdo Prahy, ďalej sa rozvíjali prostredníctvom genetika Karla Hrubého (1910 – 1962) a ovplyvnili mladýchabsolventov, ktorí sa rozhodli začať svoju profesionálnu kariéru v Košiciach.
Po vzniku Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v roku 1963 zabezpečovali výučbu biológie na prírodovedeckej fakulte pracovníci Katedry biológie Lekárskej fakulty UPJŠ a pracovníci Rádiobiologického oddelenia Ústavu experimentálnej biológie SAV v Košiciach, ale ešte v tom istom roku sa Katedra biológie stala súčasťou prírodovedeckej fakulty. Pod vedením doc. MUDr. Milana Prasličku, CSc., ktorý bol žiakom brnenského priekopníka biofyziky a zakladateľa rádiobiológie v Československu, profesora Ferdinanda Herčíka, bolo vybudované zariadenie s inštalovaným zdrojom kontinuálneho gama žiarenia, čím boli vytvorené podmienky pre výskum účinkov chronického žiarenia na živočíchy a rastliny. Prví absolventi jednoodborového štúdia biológie i učiteľskej aprobácie biológiachémia opustili brány univerzity v roku 1967. Katedra biológie sa postupne rozrastala, rozširoval sa počet pracovníkov, prednášaných disciplín aj šírka výskumného záberu, čo viedlo v roku 1968 k rozdeleniu Katedry biológie na Katedru všeobecnej biológie vedenú prof. MUDr. Milanom Prasličkom, DrSc. v areáli na Šrobárovej ulici a Katedru botaniky a genetiky vedenú doc. RNDr. Robertom Hončarivom, CSc., ktorá sa už o rok neskôr, v roku 1969 rozdelila na Katedru botaniky vedenú doc. Dr. Jozefom Ráczom a Katedru genetiky pod vedením doc. RNDr. Roberta Hončariva, CSc. a k pribudla k nim aj Katedra ekologickej a systematickej zoológie, na čele ktorej bol doc. RNDr. Ivan Zmoray, DrSc. Tieto katedry sídlili v budove Botanickej záhrady UPJŠ na Mánesovej ulici. Existencia týchto troch katedier trvala len niekoľko rokov. V roku 1972 sa zlúčili do jednej s názvom Katedra špeciálnej biológie a viedol ju doc. RNDr. Robert Hončariv, CSc. Biologický výskum na dvoch katedrách, Katedre všeobecnej biológie a Katedre špeciálnej biológie sa postupne orientoval viacerými smermi. Okrem rádiobiologickej problematiky sa rozvíjala oblasť kozmickej biológie v rámci medzinárodnej spolupráce Interkozmos. Bol študovaný vplyv mikrogravitácie a ostatných faktorov kozmického letu na vybrané parametre metabolizmu lipidov a nukleových kyselín u dospelých a vyvíjajúcich sa organizmov.
Neskôr pribudlo chronofyziologické štúdium biologických rytmov vybraných metabolických parametrov a hormónov u potkanov. V oblasti populačnej genetiky bol realizovaný výskum séroantropologických znakov rómskeho etnika na východnom Slovensku. Zoologický výskum bol orientovaný predovšetkým na druhovú diverzitu batrachofauny a malakofauny. Pracovníci v botanickom výskume pokračovali v štúdiu cytogenetických zmien rastlín indukovaných chronickým ožarovaním gama lúčmi a neskôr sa začal rozvíjať výskum liečivých rastlín a prírodných látok orientovaný predovšetkým na štúdium obsahu účinných látok a šľachtenie nových odrôd liečivých rastlín. Začiatkom osemdesiatych rokov sa začal budovať nový smer rastlinných biotechnológií.
Po smrti akademika Prasličku v roku 1985 prevzala vedenie Katedry všeobecnej biológie doc.RNDr. Eva Mišúrová, CSc. Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia, podobne ako v rokoch 1968-69, ovplyvnili spoločenské zmeny aj život na biologických pracoviskách a opäť podnietili snahy o zmenu štruktúry. Zásadne to ovplyvnilo Katedru všeobecnej biológie, ktorá sa rozdelila na tri – Katedru bunkovej a molekulárnej biológie pod vedením docentky Mišúrovej, Katedru antropológie a zoológie pod vedením docenta Bernasovského (od roku 1999 Katedra zoológie a ekológie pod vedením docenta Hudeca) a Katedru fyziológie živočíchov a človeka pod vedením profesora Ahlersa, zatiaľ čo Katedra špeciálnej biológie sa len premenovala na Katedru experimentálnej botaniky a genetiky a v prvých rokoch ju viedol RNDr. Peter Černaj, CSc. Po jeho predčasnom odchode v roku 1994 sa stala vedúcou katedry Ing. Anna Macková, CSc. a od roku 1998 viedla katedru docentka Čellárová.
V priebehu deväťdesiatych rokov nastal postupný odklon výskumu od tradičnej rádiobiologickej orientácie. Prevažná väčšina výskumných projektov sa zaoberala štúdiom prírodných zdrojov liečiv s protinádorovou aktivitou a štúdiom karcinogenézy a experimentálnej prevencie a liečby nádorov. Zoologický výskum sa zameral na štúdium pôdneho, terestrického a vodného prostredia vo vzťahu k niektorým jeho abiotickým faktorom. Aplikovaný výskum liečivých rastlín sa v tomto období orientoval na zabezpečenie surovinovej základne pre domáce a niektoré zahraničné farmaceutické podniky (introdukcia nových druhov do pestovania, novošľachtenie a udržiavacie šľachtenie, účasť vo výskume spracovateľských technológií). Výskum v botanike sa venoval najmä taxonomickému štúdiu rodov Thymus a Hypericum, ich reprodukčných spôsobov a chemotaxonómii, ale aj ďalším problémom cievnatých rastlín (účasť na spracovaní Flóry Slovenska). Základný výskum vo fyziológii rastlín sa zameriaval na štúdium sekundárneho metabolizmu liečivých rastlín. Ekofyziológia bola zastúpená výskumom vplyvu toxických kovov na metabolizmus rastlín a lišajníkov.
Potreba zefektívnenia vzdelávacieho procesu a lepšej koordinácie vedeckého výskumu viedli v roku 2002 k vytvoreniu novej organizačnej štruktúry fakulty, ktorej súčasťou bola integrácia biologických pracovísk do Ústavu biologických a ekologických vied. Jeho vnútornú štruktúru tvoria akademické pracoviská ústavu: Katedra botaniky, Katedra bunkovej biológie, Katedra fyziológie živočíchov, Katedra genetiky, Katedra zoológie, Oddelenie didaktiky biológie a Laboratórium molekulárno-biologickej diagnostiky. Koncepcia výskumu kládla na prelome tisícročí dôraz na rozvoj dvoch základných smerov – biomedicínskeho, reprezentovaného tímami katedier bunkovej biológie, genetiky a časti Katedry fyziológie živočíchov a ekologického reprezentovaného najmä katedrami zoológie a botaniky.
Najmladšou z katedier Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach je Katedra mikrobiológie, ktorá vznikla v roku 2015.
