Študijný pobyt Socrates-Erasmus na univerzite v Bayreuthe
Všetko sa to začalo už pred dvoma rokmi. Prvotnú informáciu o možnosti pobytu v zahraničí som bohužiaľ dostal neskoro, takže som sa rozhodol počkať do ďalšieho roka. Rok je však dlhá doba a tak som na to úplne zabudol. Náhle sa ku mne dostala informácia, že sa na katedre fyziky uvoľnilo miesto na študijný pobyt v nemeckom Bayreuthe. Spočiatku ma táto informácia zaskočila a nebral som ju vážne, nakoľko som mal rozbehnutých viacero projektov, zamestnanie popri štúdiu, atď. Hrozil som sa aj množstva vybavovačiek. Nebolo to však také hrozné a tak som sa čoskoro musel zmieriť s tým, že Veľkonočné sviatky nebudem tráviť doma.
30.3.2003 som sa, aj s ďalšími dvoma študentmi, vybral na dvadsaťhodinovú cestu vlakom, cez Českú Republiku do Chebu, odtiaľ s prestupmi až do cieľovej stanice. Odniesť batožinu na trojmesačný pobyt v dvoch rukách nebolo jednoduché. Veľkým prekvapením boli študenti, ktorí nás okrem tabuľky: „Willkommen in Bayreuth“ vítali na stanici. Prišli aj s veľkou dodávkou, ktorá nás aj s batožinou previezla celým, dovtedy ešte pre nás neznámym mestom až k internátu. Mnohí noví študenti, podobne ako ja, ostali stáť s otvorenými ústami v predsieni apartmánu, ktorý sa mal stať na 3 mesiace našim novým domovom. Bol zariadený jednoducho, ale predsa veľmi pekne a prakticky. Vlastný záchod, sprcha, chladnička, dvojplatnička… všetko to boli veci, o ktorých môže slovenský študent iba snívať. Vybaľoval som sa tri hodiny, čo sa ešte pridalo k únave z cesty a tak som hneď vyskúšal rozkladací gauč.
Nasledujúce dni boli veľmi zvláštne, ťažko tento pocit opísať. Napriek tomu, že som sa nemecký jazyk učil 12 rokov, mal som pocit, že sa v živote po nemecky nedohovorím. Všetko mi pripadalo cudzie, škaredé, nepríjemné… jednoducho depresia. Tá sa však v priebehu ďalších dní postupne vytratila. Dopomohli mi k tomu ľudia, s ktorými som sa zoznámil. Nepatril som veľmi medzi spoločenské typy, ale tu mi spoločnosť urobila len dobre. Spoznal som ľudí z Talianska, Poľska, Čiech, Španielska, Francúzska, Belgicka, Fínska… Veľmi ústretoví boli aj samotní Nemci, hoci sa považujú za odmeraných. Jednoducho táto časť Bavorska, ktorá mimochodom zápasí s veľkou nezamestnanosťou a nedostatkom vody, je plná srdečných ľudí so svojim problémami a smiešnym nárečím.
Už spomínaní študenti, ktorí nás čakali na stanici, sú členmi spolku BISS, ktorý má na starosti zahraničných študentov. Hneď na druhý deň nám pomohli so zápisom, s vybavovaním zdravotného poistenia, povolenia k pobytu, zoznámili nás s dôležitými ľuďmi, povodili nás po meste, po fakulte. Okrem týchto činností sa starali aj o naše kultúrne vyžitie. Organizovali výlety, diskotéky, informovali nás mailom o novinkách… Jednou zo zaujímavých zvykov bol Stammtisch v Cafe del Sol. V tejto kaviarni bol pre zahraničných študentov každú stredu od 20.00 hod. rezervovaný stôl. Kto chcel, mohol sa teda každú stredu stretnúť s ostatnými študentmi, aj s členmi BISS-u. Mnohí z nás, zahraničných študentov, písali do motivačného listu práve chuť spoznať čo najviac ľudí. A od kohože sa môžeme dozvedieť najviac nových informácií? S kým sa dohovoríme najľahšie po nemecky? No predsa so študentmi, ktorí sú na tom rovnako ako my a vďaka BISS-u sme sa mohli často stretávať.
Nemecký jazyk robil spočiatku problémy, ale časom sa to samozrejme zlepšovalo. Musím sa však aj trošku posťažovať. Keďže nás bolo veľa zo Slovenska a Čiech, pri mnohých akciách bola nemčina vrcholne zanedbávaná. Keby sme sa aj medzi sebou rozprávali po nemecky, pokroky v nemčine by boli určite oveľa väčšie. Okrem nemčiny, nebol problém dohovoriť sa aj po anglicky – pre Nemcov je angličtina ako druhý materinský jazyk. Učitelia boli veľmi tolerantní a bol som aj pochválený, že oproti iným študentom mi ide nemčina veľmi dobre. Je pravda, že mnohí študenti si tak zvykli na angličtinu, že sa im po čase nemčina robila čoraz väčšie problémy. Ako pikošku môžem spomenúť černocha, ktorý ma hneď v prvých dňoch prekvapil prosbou, aby som mu preložil nemecký mail do angličtiny. Aj v úradnom styku, pri hľadaní brigád nebol problém dohovoriť sa, aj keď bolo vždy na prvé počutie každému jasné, že nie sme odtiaľto.
S nemeckým jazykom sme sa mnohí stretávali často na jazykových kurzoch. Pre zahraničných študentov boli v ponuke v rámci študijných programov mnohé rozširujúce kurzy, ktoré boli veľmi nápomocné v rozvoji slovnej zásoby, zdokonaľovaní gramatiky atď. Čo však najviac pomôže rozvoju slovnej zásoby? Hovoriť, rozprávať, šprechovať, kecať, tárať, ale aj počúvať. Odjakživa nám to hovorili naši učitelia cudzích jazykov, ale asi to všetci pochopíme až vtedy, keď to zažijeme. Myslíte si teraz, že by ste boli stratení v nemeckom kine. Vyskúšajte, ja som kino navštívil aspoň sedemkrát a raz som dokonca videl v jeden večer dva filmy, to sa mi ani na Slovensku nestalo.
Celý prvý mesiac sa niesol v znamení spoznávania, zoznamovania, skúšania, zlepšovania. Všetci nám boli veľmi nápomocní. Navyše sme všetci zahraniční študenti držali spolu a tak to išlo všetko ľahšie. S pomocou mapy sme sa čoskoro poľahky vyznali v meste aj na fakulte. Prvé prednášky a cvičenia sa nezaobišli bez drobných trapasov. Ale pokiaľ sa to rieši s úsmevom a ľudia sú ústretoví, nie je problém. Trošku trápne som si pripadal pri mojom prvom stretnutí s učiteľmi na didaktike fyziky a chémie. Kým som sa vykoktal, kto som, prečo som prišiel a čo vlastne chcem, poriadne som sa zapotil. Ale musím svojich „uvádzajúcich“ učiteľov vysoko vyzdvihnúť. Pýtali sa ma na každú maličkosť, na každý problém, s ktorým by mi mohli pomôcť. A keď mohli, samozrejme pomohli.
Rád by som spomenul niektoré predmety, ktoré sa mi vryli do pamäti a boli niečím zaujímavé. Z chémie som napríklad absolvoval veľmi zaujímavé cvičenie, cvičenie v prednášaní. Študenti dostali na začiatku semestra témy a ich úlohou bolo odprednášať ich s použitím najmodernejšej techniky, experimentov… A tak aj bolo. Každý týždeň 2-3 študenti prednášali na vybrané témy (napr. Vlasy, Chémia pri varení, Elektrolyty…), používali pri tom projektor, videokameru, demonštračné pokusy. Ostatní študenti dostali prednášku v tlačenej forme a ich úlohou bolo, sledovať prednášajúceho a zapisovať si pripomienky – osvetlenie priestoru, očný kontakt, viditeľnosť pokusov, čitateľnosť fólií, barličky v reči a pod. Myslím, že takýto predmet by sa zišiel aj u nás.
Ďalším zaujímavým predmetom boli praktiká z Didaktiky Chémie – Potravinárska chémia. Robili sme gumených medvedíkov, zmrzlinu, cukríky, boli sme sa pozrieť na výrobu čokolády. Okrem chemických a fyzikálnych predmetov som navštívil aj Meteorológiu, Programovanie dynamických WWW stránok.
Moje rozprávanie by mohlo pokračovať donekonečna, pretože každý deň bol tak nabitý zážitkami. Spomeniem ešte aspoň útržkovito nejaké zaujímavosti.
V Bayreuthe ma zaujalo množstvo cyklistických cestičiek, celým mestom a do ďalekého okolia. Mohol som sa dosýta pobicyklovať, lebo takú kvalitnú cyklistickú sieť nájdeme na Slovensku len veľmi ťažko. Život na internáte si vyžadoval občas sa vypariť. Spoločná kuchynka, internetová miestnosť, miestnosť s videom a televízorom, miestnosť pre stolný tenis… všetko sú miesta na stretávky s ostatnými študentami, porozprávať, pošportovať. K nemeckému internátu neodmysliteľne patrí prísny „Hausmeister“, ktorý sa stará o trávnik, automaty, ubytovania a vypína špinavý sporák, kým si to dotyčný hriešnik nepoupratuje. Prísť o bicykel nebolo až také jednoduché. J Mohol som ho jednoducho nechať opretý pred obchodom a po nákupe som ho našiel na pôvodnom mieste. Je to smutné, ale u nás by som ho s takou istotou na pôvodnom mieste neočakával.
Počas semestra ma prekvapilo množstvo sviatkov, ktoré sa v tom období nahromadili To boli ideálne príležitosti pre spoznávanie mesta a okolia. Tí „kockatejší“ aj vo voľnom čase vyhľadávali skvelú knižnicu na univerzite. A my ostatní sme sa vybrali do okolitých mestečiek, cyklotúry, diskotéky, hľadanie brigád… Spomeniem ešte aspoň brigádnickú činnosť. Nájsť si brigádu ako cudzinec, v univerzitnom meste s veľkou nezamestnanosťou bol veľký problém. Ale napriek tomu sa podarilo. Pracoval som párkrát ako pomocná sila v kuchyni, jednu hrôzostrašnú prednarodeninovú noc som venoval rozkladaniu jarmočného kolotoča, umýval som poháre na akcii, na ktorej sa zúčastnil aj prezident Slovinska. Ostatným sa tiež darilo striedavo. Najlepšie sa mal ten, kto si našiel prácu v závode. Ale nezávidím, ja som si viac užil voľnosti a drobný zárobok som využil na živobytie počas ostatných mesiacov a na nákup drobných darčekov.
Svoje rozprávanie by som ukončil najkrajšími okamžikmi. Veľmi sa mi páčilo navštevovanie tanečného Hobbyklubu, kde som sa naučil veľa nového. Z cestovania po Bavorsku (1000 Sk stál celoprázdninový lístok – skvelé) mám vyše 400 fotiek, ktorých výroba bola oproti Slovensku neúmerne lacná.
Čo je však cennejšie ako fotky sú skúsenosti, ktoré som získal, zážitky, ktoré ostávajú v mojom vnútri, kontakty na ľudí, s ktorými ma spája príjemné priateľstvo. Na záver pekná myšlienka od mojej priateľky-psychologičky. „Marek, ty si v tom Nemecku dospel.“ Tak to má byť. Ani raz sa mi zatiaľ nestalo, že by som svoju voľbu oľutoval a každý deň využívam všetko, čo mi dal môj študijný pobyt v Nemecku, v letnom semestri 2003.
Marek Matuška, 5. ročník, Fyzika-Chémia
Univesität Bayreuth, Nemecko
(akademický rok 2002/2003)
