Študijný pobyt Socrates/Erasmus
(Universita Degli Studi Di Parma, Parma, Taliansko, termín: 3.3.-17.7.2005)
Predkladá:
Jana Lisoňová, 4. ročník, odbor: Biochémia
giovanka82@hotmail.com
ESEJ O MOJOM VYSNÍVANOM TALIANSKU
Formou tejto eseje by som sa chcela vlastne poďakovať škole za to, že mi bolo umožnené zúčastniť sa programu Socrates/Erasmus v mojom milovanom Taliansku, krajinke, vďaka ktorej bol môj študijný pobyt priam ideálny a taktiež vás troška nakopnúť, aby ste túto jedinečnú možnosť využili. Mnohí si možno poviete, že do zahraničia sa dá dostať aj inou cestou – dovolenka, … No pobyt zabezpečený a financovaný školou je nenahraditeľný. Ak sa vám čo len trošku páči niektorý svetový jazyk a chcete získať nové vedomosti v odbore, ktorý študujete, odporúčam ísť do toho, prihlásiť sa na oddelení zahraničných vzťahov a verte tomu, že si prinesiete prekrásne spomienky. Neviem ako to všetko prebieha v ostatných krajinách, no ja osobne vám môžem priblížiť študentský život v talianskom mestečku Parme.
Boli raz 2 študentky Biochémie, ktoré sa vďaka rozprávkovému programu Socrates/Erasmus dostali na Universitu Degli Studi Di Parma…Ale nie, začnime reálne!
Myslím, že naše cestovanie lietadlom do slnečného Talianska s pocitom istého ubytovania zabezpečeného zahraničnou univerzitou, bolo príjemné. Temperamentné a radostné prijatie od majiteľa nášho budúceho pohodlného bytíku “Benvenuti in Italia“ potešilo a dalo nám pocit rýchleho zaradenia sa do sveta Talianov v budúcnosti. A bola to naozaj pravdivá predzvesť, Taliani sú ľudia, ktorý nemajú problém prihovoriť sa, pomôcť, vysvetliť a v neposlednom rade aj zabávať sa. Ubytovanie v Parme, keďže je v nej sústredený komplex fakúlt, funguje asi tak, že internáty pre študentov sú obsadené rýchlosťou blesku, no je veľa možností nájsť si privát. Má to aj svoje výhody – vlastná izbička, kúpeľňa, kuchynka a v našom prípade aj prvé kamarátstvo so spolubývajúcou Španielkou, a aby nám náhodou nechýbalo Slovensko, tak aj s doktorandkou z Martina. Cesta autobusom z centra mesta do Campusu = komplex fakúlt s veľkou rozlohou trávnikov, 2 jedálňami, športoviskami, plavárňou, parkoviskami, trvá asi polhodinku. Čo ma nadchlo a zaumienila som si prispieť tým k zdravšiemu ovzdušiu, bola cesta do školy bicyklom kúpeným za výhodnú cenu. Bola radosť zobudiť sa do nového dňa, prevetrať sa bicyklovaním, vstúpiť do školy presýtenej božskou vôňou talianskej kávy a začať prácu v laboratóriu s úsmevom na tvári. Moje doterajšie opisovanie asi vyzerá ideálne, ale samozrejme, vyskytli sa tam aj ťažšie chvíľky, no ja mám pocit, že na 1 udalosť, ktorá vytratí úsmev z tváre, je náplasťou čo len 10 milých osôb okolo vás, ktoré úsmev vyrobia. Naozaj ako Erasmus študentka som sa cítila prijatá do kolektívu študentov, doktorandov aj profesorov. Vytvorila som si vzťahy a kamarátstva, na ktoré sa nezabúda.
Ak by som chcela detailne opisovať, čo všetko sme v Taliansku zažili, mohla by som rovno napísať knižku, teda je potrebné to zostručniť.
Pocity prvého týždňa boli zmiešané – nové mesto, noví ľudia, nové zvyky, nový systém výučby a práce v laboratóriu. Jednoducho prispôsobovanie sa, nájdenie vhodných predmetov, oboznámenie sa s témou práce v laboratóriu, zapísanie na kurz taliančiny, ktorý sme mimochodom zvládli výborne (získali aj certifikát) a hlavne zadelenie si času.
Rada by som načrtla aj tému štúdium, kvôli ktorému som sa tohto programu zúčastnila. Aspoň chemikov snáď troška zaujme. Okrem prednášok z predmetu Biológia (absolvovali sme úspešne skúšku; keď sa človek daný predmet v danom jazyku učí s radosťou, nie je problém zvládnuť ju) a Corso d´italiano, bola na programe každodenná práca na malom výskumnom projekte – konkrétne štúdium interakcie DNA izolovanej z orieškov pomocou rôznych chemických metód: PCR, purifikácia, kvantifikácia, HPLC, cirkulárny dichroizmus. Laicky povedané: viete, že každé jedlo v sebe zahŕňa DNA, teda aj oriešky? Zistilo sa, že ľudia trpia alergiami práve na tieto oriešky prítomné, či už v čokoláde alebo inej forme, ako aj alergiami na iné typy potravín. Vyvolávajú ich alergény = zvyčajne sú to proteíny. Výskum je zameraný na detekciu alergénov v orieškoch a to extrakciou DNA z orieškov a následnou amplifikáciou pomocou PCR metódy ako aj pomocou HPLC, či metódou cirkulárneho dichroizmu. No povedzte, nie je to zaujímavé..?
Samozrejme nie každého zaujíma chémia- chápem. No chcela som zdôrazniť, že tento pobyt nebol len akýmsi poznávacím výletom, ale každý deň bol odpracovaný v laboratóriu, nie raz sme zašli do katedrovej knižnice naštudovať si literatúru, ktorá bola dostupná pre všetkých študentov. Taktiež nám bol umožnený aj prístup na internet a k dispozícii počítač na napísanie záverečného článku. Určitý čas sme strávili aj so slovníkmi v ruke – predsa chemická terminológia je niečo iné ako základná znalosť taliančiny. Ľahko by som týmto prešla aj k ochote talianskych profesorov, ktorí mojej spolužiačke umožnili študovať v jazyku, ktorý ovláda – v angličtine, ale zároveň nenútene vnímať ich domáci jazyk. No celkovo vzťah profesorov k nám študentkám na danej katedre môžem hodnotiť ako výborný, maximálne nám vychádzali v ústrety, odovzdali nám veľa teoretických ako aj praktických skúseností. A neoceniteľný bol aj ich kamarátsky záujem. Aby som vás náhodou neunudila, prejdeme k ďalšej časti, o ktorej by som sa rada zmienila: známe talianske “Dolce Vita“ (sladký život) naozaj existuje. Podľa môjho názoru ľudia tam vedú pokojnejší život a viac si pomáhajú. K študentskému životu patria aj diskotéky, parky a námestíčka s fontánami plné mladých ľudí vydávajúcich energiu na futbal (Taliani sú známi vášňou práve k tomuto športu a skutočnosť to len potvrdzuje), volejbal a iné druhy športových aktivít. Nechýbalo ani večerné posedenie na trávnikoch s gitarou v ruke a pospevovaním si. Čo sa týka stretnutí organizovaných pre zahraničných študentov, núdza o nich nebola, aj keď mňa osobne viac lákala spoločnosť miestnych Talianov, spolužiakov a výlety do okolia (Bologna, La Spezia, Castello Torrechiara, Valle D´Aosta, Reggio Emilia, Milano – každé z nich malo svoje čaro).
Pomaličky túto esej aj ukončíme, vyrozprávala som sa a tým som si pospomínala na všetko krásne, čo sme prežili. Určite to bol len malý výťah z množstva zážitkov a mojich postrehov. Jednoducho musí si to prežiť každý sám. Kto nevyskúša, neuverí .
Na záver by som chcela dodať len toľko, že tento študijný pobyt je akousi možnosťou dokázať si, že človek zvládne aj niečo viac (napr. skúšky v cudzom jazyku, prispôsobiť sa novým zvykom a úplne sa osamostatniť aspoň na 3 mesiace). Na Parmu denno-denne spomínam, som spokojná, že som túto ponuku využila a verím, že život prinesie vždy nové a nové možnosti, teda, že rozprávka ešte neskončila…
