Aristoteles University of Thessaloniki
Moje dojmy z pobytu
Ubytovanie: bývali sme v 3-izbovom byte na Kassandrou street, čo je jedna z najhlučnejších ulíc, takže ani o druhej v noci, keď bol čas, aby smetiarske auto vysypalo nádobu s odpadom(tým najhlučnejším spôsobom), sa niekedy nedalo spať. A motorky k tomu tiež zdravo napomáhali. Jednu izbu obýval 43-ročný Grék, takže námostali zvyšné dve izby. 6 ľudí v byte tiež nie je výhra, hlavne ak je toaleta súčasťou kúpeľne a niekto akurát používa kúpeľňu a niekto iný chce ísť na toaletu.
Škola: Je to obrovský komplex budov, ak sa chce človek dostať z jednej strany školy na druhú pešo, trvá to do pol hodiny. Gréci začínajú veľmi neskoro, prvýkrát sme prišli do školy o 8:00 a nikto v škole nebol. Naša koordinárorka, prof. Varella, prišla o desiatej. O toľkej som zvyčajne chodieval do labáku aj ja. Keď som prišiel aj hodinu neskôr, nikto sa nestaral, bolo to v poriadku. Aj samotným doktorandom sa stalo, že neprišli o tej desiatej.
Moja vedúca: Prof. Papadopoulou sa mi za celý čas venovala len minimálne, a to preto, lebo učila a blížilo sa skúškové obdobie, potom kvôli tomu, že skúšala a napokon preto, že jej doktorandka odchádzala na pár rokov do Švajčiarska (pracovne) a chcela ju na to dôkladne pripraviť. Keď si na mňa aj našla čas, tak nevedela, čo so mnou, teda či mám robiť niečo samostatné alebo či mám iba pomáhať v ich už rozbehnutej práci alebo či sa mám naučiť len nové techniky. Keďže mi (z mne neznámeho dôvodu) nechcela dať robiť nič samostatné, môj vedecký projekt bol o tom, že sa naučím nové techniky. A to som sa dozvedel až po mesiaci môjho pobytu, lebo prvý týždeň sme do labáku chodili minimálne a potom boli dva týždne prázdnin a napokon som k nej prišiel už nervózny, že nič nerobím, tak mi (pripomínam, po mesiaci!!!) povedala, ešte nevie, čo so mnou, lebo som prišiel tak náhle. To už som sa však z vlastnej vôle informoval, čo sa robí v mojom labáku, snažil sa zapájať ako sa len dá. Aj tak som však ostal len pri ‚technickej‘ práci, teda pri vážení, umývaní skla, farbení akrylamidových gélov a pod.
Laboratórium: v porovnaní s labákmi u nás, v Košiciach na prírodných vedách, sú viac vybavené, aj keď časť prístrojového vybavenia majú z odpísaného zariadenia z Nemecka a pod. od známych. Na porovnanie môžem spomenúť napr. špičky na automatické pipety, ktoré sa v Grécku vyhadzujú po použití a u nás sa čistia kys. chrómsírovou a sterilizujú, aby sa dali použiť viackrát. Na biochémii majú aj mrazničku na –75°C na uchovávanie bakteriálnych kultúr, aj keď je pravda, že po jednom výpadku elektriny sa mraznička zmenila na inkubátor s izbovou teplotou. Nemusím hovoriť, že väčšina kultúr bola znehodnotená, a aj preto posledný týždeň, čo som tam bol, bol zastavený akýkoľvek výskum a hľadali sa kmene baktérií, ktoré neboli znehodnotené. V laboratóriu som bol s troma doktorandami a keď aj môj vedecký prínos bol minimálny, z osobného hľadiska som rád, že som ich spoznal, považujem ich za kamarátov a verím, že ostaneme v kontakte.
Jedlo v jedálni: mali sme v školskej jedálni obedy a večere zadarmo, čo sa nám aj sprvu zdalo úplne úžasné, ale keďže strava bola viac-menej fádna a často sa striedala, tak – aspoň ja – som ju veľmi neobľuboval. Ale keďže sme chceli ušetriť… Zadarmovú stravu si vybojovali študenti na jednej z mnohých demonštrácií. Tento systém jedál funguje tak, že ak je ryža s biftekom, tak to dávajú, pokiaľ je; ak dojde ryža, prejdú na zemiaky, ak dôjdu zemiaky, prejdú na cestoviny a ak dôjde biftek, majú v zálohe párky. Tak sa ľahko môže stať, že sa človek chystá na šošovicový prívarok s mäsom a ujdú sa mu párky so zemiakmi, ak sa na obed nepoponáhľa. Ďalšia divná vec je, že tam nepoznajú(alebo najmenej nedávajú) polievky. Namiesto toho však k akémukoľvek jedlu dostane človek šalát, či už z čínskej kapusty, alebo nastrúhané uhorky alebo paradajky. A k tomu spústu oleja. Niektoré jedlá sa takmer vznášali na nadbytku oleja.
Študentský život: v porovnaní s tým v Košiciach, konkr. na internátoch na Medickej, je oveľa bohatší. Každý týždeň sa usporadúvali prinajmenšom dve párty, teda akcie, kde je hudba, veľa ľudí a kde sa predáva a pije pivo. Uskutočňovali sa prevažne pod holým nebom v areáli školy. Delili sa podľa toho, aký štýl hudby sa hral. Koncerty tiež neboli raritou, aj keď sa stalo, že boli pod záštitou komunistov. Tí majú u študentov dosť silnú podporu. Keďže sme sa poznali s veľkou enklávou Slovákov a Čechov, ktorí bývali – na rozdiel od nás – na internáte, chodievali sme tam aj my. Cez nich sme sa stretli s ľuďmi od Fínska až po Kongo, celú Európu zahŕňajúc.
Grécko: je veľmi hlučná krajina s nádhernou históriou, či už byzantskou alebo z čias Sokrata, Platóna a im podobných. Jeho súčasťou je raj na zemi v podobe Chalkidík, a keďže sú vzdialené od Thessaloník iba hodinu cesty, patrične sme to využívali. Stopovanie nám ušetrilo niekoľko desiatok eúr, ktoré sme však vydali za jedlo(hlavne za gyros, i keď je GYROS a gyros. Už teraz vieme, kde za rovnakú cenu dostaneme – ako ho Česi nazvali – ‘obouručák’ a kde len takú jednohubku). Voda na Chalkidikách je priezračná a už konečne viem, čo znamená slovo azúrovomodré. Okrem vyvaľovania sa na plážach Chalkidík sme boli aj na Olympe, vo výške 2911m.n.m. Cesta tam nám trvala dva dni, s búrkovým intermezzom, ktoré sme prečkali v búde s jedlom a výstrojom pre mulice. Ráno nás zobudil ich majiteľ, aj keď sa, pravdupovediac, zľakol viac ako my. Cesta hore, hoci bola miestami dosť náročná, bola plná nádherných miest, či už prírodných (dosť dlhý úsek našej cesty nás sprevádzala horská rieka)alebo postavených ľuďmi (svätá jaskyňa a kláštor v tichu hôr).
Summit EU: sa v Thessalonikách prejavil demonštráciami, na ktoré prišla zrejme tá najhoršia zberba, ktorá si chcela porozbíjať nejaké vyklady a podobne. Podarilo sa im to, ba dokonca aj to, že už mám zaškatuľkovaných anarchistov a antiglobalistov. Slzotvorný plyn bol všade, horeli okrem obchodov aj autá, dokonca prerazili ochrannú bariéru banky, lietali dlažobné kocky a Molotovove koktejly… Policajtom sa im napokon podarilo zahnať najvášnivejších demonštrantov do areálu Univerzity(kde, mimochodom, za žiadnych okolností nemá polícia prístup), tam ešte chvíľu odolávali, ale napokon po malých skupinkách opustili aj toto miesto. Ostáva pre mňa záhadou, prečo nikto nepovolil policajtom vojsť do objektu a spraviť tam s najväčšími výtržníkmi poriadok.
Aj napriek niektorým zlým príhodám a z profesného hľadiska minimálnemu profitu z tohto pobytu, považujem ho za dobrú osobnú skúsenosť – mal som možnosť spoznať mentalitu gréckeho národa, spoznal som množstvo ľudí, či už na univerzite, na internáte alebo kdekoľvek, zdokonalil som sa v angličtine, dokážem(aj keď minimálne) komunikovať v gréčtine, a teda tento študijný pobyt bol, hoci prehnane povedané, vlastne školou života.
Ján Lopatař, 5. ročník, Chémia
Aristoteles University of Thesalloniki, Grécko
(akademický rok 2002/2003)
