3. október 1920 – 24. júl 2011
Bol slovenský fyzik, špecialista v oblasti fyziky pevných látok a magnetických javov, vysokoškolský učiteľ, člen Slovenskej akadémie vied a Československej akadémie vied. Ako učiteľ pôsobil na Technickej univerzite v Košiciach a Prírodovedeckej fakulte UPJŠ, pričom vychoval viacerých vynikajúcich slovenských fyzikov.
Vladimír Hajko sa narodil v Krompachoch a detstvo prežil v Tisovci, kde ukončil aj gymnázium. Vysokoškolské štúdium v odbore matematika – fyzika absolvoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1944). Po obhajobe diplomovej práce a vykonaní rigoróznych skúšok bol v roku 1948 na Univerzite Komenského promovaný za doktora prírodných vied. Svoju vedecko-pedagogickú dráhu Hajko začal na Katedre fyziky Slovenskej vysokej školy technickejv Bratislave, terajšej STU, kde pôsobil ako blízky spolupracovník profesora Dionýza Ilkoviča od roku 1948 do roku 1953, kedy odišiel do Košíc.
V Košiciach založil Katedru fyziky Vysokej školy technickej (terajšej TU). Jeho prechod do Košíc bol spojený tiež s habilitáciou na docenta. Na Vysokej škole technickej vykonával v rokoch 1953 až 1961 i funkciu prorektora. V roku 1963 stál Hajko pri zrode Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a stal sa jej prvým dekanom (v rokoch 1963-1969), neskôr, v rokoch 1969 až 1974, bol rektorom Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.
Od roku 1966 bol členom-korešpondentom Slovenskej akadémie vied a v roku 1974 bol vymenovaný do funkcie jej predsedu. V rokoch 1980-1985 vykonával súčasne funkciu riaditeľa Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Vo funkcii predsedu SAV pôsobil do roku 1989. Na tomto poste významnou mierou prispel k rozvoju vedeckého bádania. Bol tiež členom Československej akadémie vied, zahraničným členom Ruskej akadémie vied v Moskve a Ukrajinskej akadémie vied v Kyjeve.
Vlastným vedným odborom profesora Hajka bol magnetizmus, predovšetkým štúdium magnetizačných procesov. Založil a rozvinul košickú vedeckú školu v odbore magnetizmu, okrem toho inicioval vznik a dlhé roky podporoval rozvoj košickej fyziky nízkych teplôt. Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikoval vo viac ako 40 vedeckých prácach, ktoré sa stretli so živým ohlasom domácej a medzinárodnej vedeckej pospolitosti. Veľmi plodná je knižná publikačná aktivita Hajka. V spolupráci s blízkymi spolupracovníkmi vydal šesť knižných publikácií, napríklad Základy fyziky, Fyzika v príkladoch, ktorá bola preložená aj do iných jazykov, Fyzika v experimentoch, ktorá vyšla aj v anglickej verzii či Magnetizačné procesy.
Vladimír Hajko bol nositeľom Štátnej ceny SSR (1973), Medaily J. A. Komenského (1974), Zlatej medaily SAV (1999), čestným členom JSMF (Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, 1975) a SFS (Slovenskej fyzikálnej spoločnosti, 1998).
