Prejsť na obsah
E-shop
logo alt test

Galéria osobností

> Informácie o fakulte > História fakulty > Galéria osobností
39minút, 39sekúnd
Poslať článok e-mailom

Dr. h. c. prof. RNDr. Vladimír Hajko

* 3. 10. 1920 Krompachy – † 24. 7. 2011 Košice
Fyzik, významná a jedinečná osobnosť slovenskej vedy a školstva

r. 1963
stál pri zrode Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a stal sa jej prvým dekanom
r. 1969 – 1974
rektor Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach

Vlastným vedným odborom prof. Hajka bol magnetizmus, predovšetkým štúdium magnetizačných procesov. Od prvých originálnych prác, týkajúcich sa hysteréznych javov pri demagnetizácii otvorených feromagnetických vzoriek, viedol jeho záujem logicky k hlbšiemu štúdiu magnetizačných procesov. Svojou prácou a výsledkami položil základ pre vznik, dnes aj medzinárodne uznávanej, košickej školy magnetizmu. Stál tiež pri zrode českých a slovenských konferencií o magnetizme, ktoré sa konajú s trojročnou periodicitou.
V r. 1974 bol vymenovaný do funkcie predsedu Slovenskej akadémie vied. V rokoch 1980-1985 vykonával súčasne funkciu riaditeľa Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Vo funkcii predsedu SAV pôsobil do roku 1989. Na tomto poste významnou mierou prispel k rozvoju vedeckého bádania na Slovensku, osobitne na pracoviskách Slovenskej akadémie vied.

  • Štátna cena SR za dosiahnuté vedecké výsledky a vytvorenie fyzikálnej vedeckej školy na Východnom Slovensku (1972)
  • Medaila J. A. Komenského udelená za pedagogickú činnosť (1974)
  • Čestný člen Slovenskej fyzikálnej spoločnosti (1992)
  • Zlatá medaila SAV (1999)
  • Kríž prezidenta SR II st. za celoživotné dielo (2003)
  • Čestný doktorát SÚJV v Dubne (2005)

Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikoval vo viac ako 40 vedeckých prácach, ktoré sa stretli so živým ohlasom domácej a medzinárodnej vedeckej pospolitosti. V spolupráci s blízkymi spolupracovníkmi vydal 6 knižných publikácií.
Medzi najznámejšie patria: Základy fyziky, Fyzika v príkladoch (preložená aj do iných jazykov), Fyzika v experimentoch, (publikovaná aj v anglickej verzii), Magnetizačné procesy a ďalšie.

„Človek si nemôže sám vybrať dobu, v ktorej by chcel prežiť svoj život. Vďaka svojim rodičom sa v istom čase a v istej krajine narodí a postupne sa pripravuje na svoje životné poslanie. Každá doba, a istým spôsobom i krajina, má pritom svoju spoločensko-politickú atmosféru, ktorá určuje „pravidlá hry“ a človek, ktorý vstupuje do aktívneho života, sa môže rozhodnúť bojovať za zmenu týchto „pravidiel“, ak sa javia pre vývoj spoločnosti nevyhovujúce a škodlivé. Alebo, je tu druhá možnosť, ktorú človek pri vstupe do aktívneho života má – prijať stanovené „pravidlá hry“, a to niekedy aj ako nutné zlo, a v rámci ich existencie hľadať a nachádzať východiská pre dosahovanie takých cieľov, ktoré sú spoločensky užitočné a pozitívne. Ja som sa rozhodol pre tú druhú cestu, riadil som sa pritom vždy svojim životným krédom, ktoré mi odporúčalo žiť tak, aby som bol iným čo najmenej na obtiaž a čo najviac na osoh.“
V. Hajko

prof. MUDr. Milan Praslička, DrSc.

* 6.2. 1923 Košice – † 4.4.1985 Bratislava
Biológ, lekár, významná osobnosť slovenskej vedy a vynikajúci pedagóg

od r. 1963
veľkou mierou sa pričinil o založenie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde vybudoval študijný odbor biológie a Katedru všeobecnej biológie spoločnú pre Prírodovedeckú a Lekársku fakultu. Zároveň budoval Rádiobiologické centrum na Katedre všeobecnej biológie, ktoré bolo zamerané na štúdium dlhodobého vonkajšieho gama ožarovania.

So svojimi spolupracovníkmi vybudoval dva zdroje ionizujúceho žiarenia – röntgenovú ožarovňu a gama žiarič na otvorenom experimentálnom gama poli. Významný bol najmä gama žiarič, ktorý umožňoval kontinuálne ožarovanie pokusných zvierat a rastlín rôznymi dávkami a dávkovými príkonmi. Toto zariadenie bolo jediné svojho druhu nielen v Československu, ale i v Európe a malo veľký význam pre rádiobiologický a neskôr aj kozmický výskum. Akademik Praslička bol aktívne činný aj za hranicami štátu, predovšetkým jeho zapojením sa v programe Interkozmos. V r. 1969 bol pre potreby rádiobiologického výskumu vybudovaný Rádiobiologický pavilón, o ktorého výstavbu sa významnou mierou zaslúžil. V r. 1972 sa stal členom výboru Európskej rádiobiologickej spoločnosti a v r. 1974 vedúcim čs. časti pre kozmickú biológiu a medicínu programu Interkozmos. V rokoch 1978-1979 pôsobil ako predseda Stálej pracovnej skupiny socialistických krajín programu Interkozmos pre kozmickú biológiu a medicínu. Od r. 1980 pôsobí ako člen korešpondent Medzinárodnej astronautickej akadémie (Paríž), ktorej riadnym členom bol menovaný „in memoriam“ v r. 1985.

  • Zlatá plaketa SAV za rozvoj biológie na Slovensku (1978)
  • Národná cena SSR za originálne výsledky vo výskume účinkov ionizujúceho žiarenia na živé organizmy (1978)
  • Strieborná medaila SAV za zásluhy o rozvoj vedy (1983)
  • Zlatá medaila ČSAV za rozvoj biologických vied (1983)
  • Zlatá medaila Slovenskej lekárskej spoločnosti za rozvoj lekárskych vied (1983)
  • Zlatá medaila ČSAV za zásluhy o rozvoj kozmického výskumu v programe Interkozmos – in memoriam (1987)

Výsledky vedecko-výskumnej činnosti publikoval v spolupráci so svojimi spolupracovníkmi vo viac ako 270 vedeckých prácach a predniesol na početných konferenciách a iných vedeckých fórach doma i v zahraničí. Medzi najvýznamnejšie výsledky patria tie, ktoré boli publikované v časopisoch Kosm. biol. i aviakosm. medicina (ZSSR), The Physiologist (USA), Adv. Space Res. (V. Británia), Radiobiology-Radiotherapy (NDR), Int. J. Radiat. Biology (V. Británia).

„Nerád som žil v prostredí, kde nikto nič nechcel budovať, iba ak vlastné postavenie, aj to ešte lacným a bezprácnym spôsobom. Rád spomínam na ľudí, ktorí prispeli k mojej zmene.“
M. Praslička

prof. RNDr. Juraj Daniel – Szabó, CSc.

* 4.7.1919 Vyšná Slaná – † 23.11. 1990 Košice
Fyzik, vynikajúci vysokoškolský pedagóg

r. 1963 – 1990
podieľal sa na budovaní a rozvoji Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
r. 1972 – 1985
dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
r. 1963 – 1964
vedúci Katedry fyziky
r. 1964 – 1967, 1971 – 1982
vedúci Katedry experimentálnej fyziky

V r. 1952 začal pôsobiť na Katedre fyziky novovzniknutej Vysokejškoly technickej v Košiciach, kde následne v rokoch 1956- 1963 pôsobí vo funkcii vedúceho tejto katedry. Po vzniku Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach v r. 1963 sa intenzívne venoval rozvoju fyzikálneho bádania ako aj rozvoju fakulty samotnej a formoval okolo seba kolektív spolupracovníkov pre kvalitnú pedagogickú a vedeckú prácu.
Vo svojej vedeckej práci sa zaoberal predovšetkým magnetickými vlastnosťami látok, osobitne štúdiom premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Podieľal sa na vzniku vedeckej školy magnetizmu na Slovensku. Významne podporoval vzájomnú spoluprácu PF UPJŠ s Ústavom experimentálnej fyziky SAV, čím sa vytvorila spoločná experimentálna základňa fyziky tuhých látok. Nadviazal dôležitú spoluprácu s Fyzikálno-technickým ústavom nízkych teplôt Ukrajinskej akadémie vied v Charkove a Centrálnym výskumným fyzikálnym ústavom Maďarskej akadémie vied v Budapešti. S mimoriadnym zanietením sa venoval pedagogickej práci a výskumu v oblasti didaktiky fyziky. Aktívne pôsobil v Jednote slovenských matematikov a fyzikov a bol pri zrode Fyzikálnej olympiády.

  • Medaila J.A. Komenského za dlhoročnú úspešnú pedagogickú a vedecko-publikačnú prácu (1975)
  • Rad práce za záslužnú pedagogickú a vedeckú činnosť a významný podiel pri budovaní a rozvoji UPJŠ v Košiciach (1979)
  • Zlatá čestná plaketa Dionýza Štúra SAV za zásluhy v prírodných vedách (1979)
  • Zlatá čestná plaketa Dionýza Ilkoviča SAV za zásluhy vo fyzikálno- chemických vedách (1984)

V spolupráci s blízkymi spolupracovníkmi vydal niekoľko knižných publikácií. K najvýznamnejším patria Základy fyziky, Fyzika v experimentoch a Fyzika v príkladoch, ktoré boli vydané vo viacerých domácich vydaniach i v preklade v zahraničí.
Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikoval sám a so spoluautormi vo viac ako 50 vedeckých prácach.
Najvýznamnejšie výsledky dosiahol predovšetkým pri skúmaní magnetických javov spojených s premagnetizačnými procesmi v kovových feromagnetikách, najmä javov súvisiacich s nesymetrickým premagnetovaním, podstatou Barkhausenovho
javu, súvisu magnetických a mechanických vlastností a povahou demagnetizačného faktora pri premagnetovaní. Pozoruhodné výsledky dosiahol aj pri skúmaní magnetických vlastností monokryštalických a polykryštalických látok i amorfných materiálov v tvare tenkej vrstvy pripravenej elektrolytickým nanášaním a metódou rýchleho ochladenia taveniny.

„Pre osobnosť prof. J. Daniel – Szabóa je charakteristická vysoká obetavosť v práci, skromnosť, mimoriadne citlivý vzťah k ľuďom a ochota byť nápomocný svojim spolupracovníkom na každom úseku ich činnosti.„
prof. Potocký, K jubileu 70-tych narodenín prof. Daniel-Szabóa, časopis Pokroky MFA

prof. RNDr. Juraj Dubinský

* 12.6.1914 Beniakovce – † 22.11. 1994 Košice
Fyzik, pedagóg, výraznou mierou sa pričinil o rozvoj fyziky na Východnom Slovensku.

r. 1963
založil Katedru jadrovej fyziky a stal sa jej prvým vedúcim

Bol poverený budovaním a vedením Katedry matematiky a fyziky PF v Prešove, kde v r. 1952-1954 vykonával funkciu dekana. Počas svojho pôsobenia na VŠT v Košiciach, v období rokov 1959-1963, vybudoval rádioizotopové pracovisko. V r. 1963 pôsobí na PF UPJŠ v Košiciach, kde založil Katedru jadrovej fyziky a stal sa jej prvým vedúcim. Podieľal sa na zriadení pobočky Fyzikálneho ústavu SAV a v r. 1964 sa stal jej vedúcim s tým, že od r. 1969 do r. 1979 pôsobil vo funkcii riaditeľa Ústavu experimentálnej fyziky SAV a vedúceho Oddelenia kozmického žiarenia. Od r. 1979 viedol Sektor subatómovej a kozmickej fyziky tohto ústavu. Významne prispel k štúdiu prechodového javu kozmického žiarenia, vplyvu geomagnetického poľa na toto žiarenie, k poznaniu jadrových procesov v ozsiahlych atmosférických výškach. Je autorom originálneho vysvetlenia dennej variácie kozmického žiarenia, tzv. lunárnej variácie KŽ. Vybudoval vysokohorské laboratórium na Lomnickom štíte, kde sa nepretržite registruje intenzita nukleonovej zložky kozmického žiarenia. Položil základy účasti slovenských fyzikov a technikov aj na družicových experimentoch v oblasti kozmického žiarenia a nadviazal dôležité medzinárodné kontakty. Jeho kolektív sa ako prvý na Slovensku zapojil do medzinárodného programu INTERKOZMOS. Podieľal sa aj na riešení úloh v rámci programu planetárneho a geofyzikálneho výskumu KAPG, kde boli získané cenné výsledky z oblasti dynamiky, radiačných pásov Zeme a jadro-jadrových interakcií kozmického žiarenia zo sputnikových experimentov.
V oblasti fyziky vysokých energií nadviazal veľmi dôležitú spoluprácu so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne, Rusko, kde bol dlhoročným členom Vedeckej rady Spojeného ústavu jadrových výskumov. Bol členom komisie kozmickej fyziky Medzinárodnej únie pre čistú a aplikovanú fyziku a nositeľom pedagogického vyznamenania JČSMF I. stupňa.

  • Pamätná plaketa Pedagogickej fakulty UPJŠ (1969)
  • Štátne vyznamenanie za zásluhy o výstavbu (1969)
  • Čestná plaketa D. Štúra za zásluhy o rozvoj prírodných vied, SAV (1972)
  • Cena Akadémie vied ZSSR a ČSAV (1973)
  • Zlatá medaila UPJŠ (1974)
  • Štátna cena SSR (1974)

Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikoval vo viac ako 23 vedeckých prácach v 3 referujúcich článkoch. Bol spoluautorom jednej učebnice.

„Profesor Dubinský žil naplno, mal rád ľudí, vedel ich vypočuť a ochotne im pomáhal. V jeho povahe bolo umožňovať mladším kolegom odborný rast a to tak, že im ponechával pomerne široké pole pre ich uplatnenie a vedel vycítiť vktorých smeroch je vhodné ich „nasmerovanie“. Rozvíjal bohaté medzinárodné kontakty, ktoré cieľavedome využíval pre zabezpečenie odborného rastu svojich pracovníkov. Vyznačoval sa závideniahodnou cieľavedomosťou a nevyčerpateľnou energiou s ktorou presadzoval svoje názory a myšlienky. Mal vzácnu schopnosť a cit postrehnúť veci podstatné a progresívne, ktoré potom rozhodne podporoval a presadzoval, pričom sa nebál zdravo riskovať.“
G. Martinská, K. Kudela, L. Šándor, Pokroky MFA, roč.34, r. 1989, K jubileu 75 – tych narodenín

prof. RNDr. Tibor Kolbenheyer, DrSc.

* 12.9.1917 Rimavská Sobota – † 9.3. 1993 Košice
Geofyzik, zakladateľ geofyzikálnej školy na Slovensku

r. 1965
založil Katedru teoretickej fyziky a geofyziky a bol jej prvým
vedúcim
r. 1969 – 1972
pôsobil vo funkcii dekana

Výrazne sa podieľal na rozvoji vysokého školstva a vedy na Slovensku. V rokoch 1948 – 1952 pôsobil ako geofyzik v Slovenskom ústrednom geologickom ústave (terajší Geologický ústav Dionýza Štúra SAV v Bratislave). V októbri 1952 prešiel na novozaloženú Vysokú školu technickú v Košiciach a v rokoch
1953 – 1954 vykonával funkciu dekana Baníckej fakulty VŠT v Košiciach. Pri vzniku SAV v roku 1953 významne prispel ku založeniu Geofyzikálneho laboratória (neskoršie Geofyzikálny ústav SAV v Bratislave). Až do roku 1962 bol jeho externým riaditeľom. V roku 1955 bol menovaný profesorom geofyziky na BF VŠT v Košiciach a súčasne sa stal rektorom VŠT. V tejto funkcii pôsobil do roku 1963. Doktorskú dizertáciu obhájil v roku 1958 za súbor svojich vedeckých prác na MFF UK v Prahe. Od roku 1965 pôsobil ako profesor na PF UPJŠ v Košiciach, kde založil Katedru teoretickej fyziky a geofyziky a bol jej prvým vedúcim až do roku 1982. Vo februári 1972 bol menovaný akademikom ČSAV a v decembri toho istého roku akademikom SAV. V roku 1979 bol zvolený za čestného člena Maďarskej akadémie vied. Ako člen Prezídia ČSAV bol zároveň aj podpredsedom Československej komisie pre výskum a mierové využitie kozmického priestoru (INTERKOZMOS)

.

  • Štátna cena Klementa Gottwalda za vedecké práce vedúce k objaveniu veľkého náleziska magnezitu pri Podrečanoch (1954)
  • Národná cena SSR za súbor vedeckých prác z oblasti teórie geofyzikálnych polí a interpretačných metód (1978)
  • Čestný člen Maďarskej akadémie vied (1979)

Počas svojej aktívnej činnosti publikoval vyše šesťdesiat vedeckých prác z oblasti teórie geofyzikálnych polí, geoelektrických a gravitačných interpretačných metód a astronómie v domácich a renomovaných zahraničných vedeckých časopisoch ako Geoexploration, Studia geophysica et geodaetika, Magyar geofizika a iné. Na základe jeho geofyzikálnych výskumných prác z rokov 1951-1953 boli objavené veľké zásoby magnezitu pri Podrečanoch.

„To čo dal stovkám svojich študentov ako láskavý učiteľ, spolupracovníkom ako fundovaný matematický fyzik, sa nedá vtesnať do žiadneho ocenenia. Pán profesor bol človekom sčítaným, milujúcim vážnu hudbu a humánnym. Avšak mal ešte čosi navyše, za čo sú mu jeho žiaci a spolupracovníci vďační, mal nás všetkých vždy veľmi rád. Skromne a veľmi taktne usmerňoval naše prvé vedecké kroky a podal pomocnú ruku tak, že sme to mnohokrát ani nespoznali. Nech je nám dovolené to, čo sme my dostali od nášho učiteľa, odovzdávať ďalej, aj keď nie v takej dokonalej forme, ale s láskou.“
Bývalí žiaci a spolupracovníci

prof. Ing. Ladislav Potocký, CSc.

*1. 1939 Košice – † 7. 3. 2011 Košice
Fyzik, pedagóg, výraznou mierou sa pričinil o rozvoj výskumu v oblasti magnetizmu v Košiciach

r. 1963 – 1964
Katedra fyziky
r. 1974 – 1990
od r. 1982 vedúci Katedry experimentálnej fyziky (dnes Katedra fyziky kondenzovaných látok)

Na začiatku svojej vedeckej kariéry sa zaoberal vplyvom mechanických vlastností najmä elastických a plastických deformácií na magnetické vlastnosti polykryštalických feromagnetík a významne prispel k vysvetleniu charakteru ich magnetizačných procesov. Venoval sa skúmaniu strát feromagnetických materiálov
na báze Fe-Si s Gossovou textúrou pod vplyvom mechanického namáhania pri premagnetovaní v striedavom magnetickom poli. Pri skúmaní magnetických vlastností tenkých amorfných feromagnetických vrstiev na báze kobaltu a niklu sa zaoberal vplyvom torzného namáhania na tvar hysteréznej slučky, koercivity a vzniku anizotropie. Najdôležitejšie výsledky dosiahol pri skúmaní magnetických vlastností magneticky mäkkých amorfných feromagnetických zliatin, pripravených metódou rýchleho ochladenia taveniny. Patrí medzi spoluzakladateľov tohto progresívneho smeru výskumu v Košiciach. Významné sú závery jeho prác vykonávaných pri skúmaní magnetického stavu feromagnetika (magnetický moment a Curieho teplota) v závislosti od chemického zloženia a štruktúry amorfného feromagnetika pri prechode do kryštalického stavu. Nie menší dôraz dával aj na skúmanie magnetizačných procesov prebiehajúcich v amorfných feromagnetikách s indukovanou anizotropiou a podrobne skúmal vplyv podmienok prípravy feromagnetika na jeho magnetické vlastnosti. Bol spoluorganizátorom vedeckého života v oblasti magnetizmu v Košiciach, nositeľom širokej zahraničnej spolupráce, z ktorej najplodnejšia bola s Ústredným fyzikálnym ústavom Maďarskej akadémie vied v Budapešti. Pôsobil v mnohých vedeckých komisiách a výboroch, staral sa o výchovu mladých vedeckých pracovníkov a bol zanieteným a starostlivým učiteľom svojich študentov.

  • Pamätná medaila Jednoty československých matematikov a fyzikov (1962)
  • Pamätná medaila MsNV Košice (1981)
  • Zaslúžilý pracovník SAV (1982)
  • Zaslúžilý pracovník rezortu školstva, mládeže a telesnej výchovy (1989)
  • Strieborná plaketa Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno- chemických vedách (1989)
  • Zlatá medaila PF UPJŠ za výrazný prínos vo výskumnej činnosti (2003)
  • Zlatá plaketa SAV (2009)

Výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti publikoval vo viac ako 100 vedeckých prácach, viacerých monografiách a učebných textoch. Na významných medzinárodných konferenciách venovaných magnetizmu predniesol viac ako 10 prednášok. Jeho vedecké práce zaznamenali vo vedeckej komunite veľký ohlas a odvoláva sa na nich veľký počet citácií.

„My, bývalí študenti, spolupracovníci a kolegovia prof. Potockého sme ho považovali za fundovaného vedca, pedanta v práci, citlivého a láskavého pedagóga, pritom náročného nielen na druhých, ale najmä na seba. Správal sa vždy ohľaduplne a s nadšením podporoval kroky svojich kolegov vo vedeckej práci a tešil sa z ich úspechov. Bol spravodlivým vedúcim s rešpektom prirodzenej autority. Poznali sme ho ako človeka vážiaceho si kultúru a milujúceho hudbu. Vždy s láskou hovoril o svojej rodine, manželke a dvoch dcérach, s ktorými mal krásny vzťah.„
bývalí žiaci a spolupracovníci

prof. RNDr. Eva Mišúrová, PhD.

* 11. 4. 1937 Nitra
Bunková biologička, významná osobnosť v odbore rádiobiológia, zodpovedná a svedomitá vysokoškolská učiteľka.

od r. 1962
postupne zabezpečovala výučbu viacerých biologických disciplín, hlavne bunkovej a molekulovej biológie
r. 1985 – 1997
vedúca Katedry všeobecnej biológie

Jej vedeckovýskumná práca bola zameraná predovštkým na skúmanie účinkov rôznych druhov ionizujúceho žiarenia a neskôr aj faktorov kozmických letov (stav beztiaže, hypergravitácia, imobilizácia a i.) na nukleové kyseliny, rozpad chromatínu (apoptózu) a syntézu DNA v krvi a krvotvorných a lymfatických
orgánoch zvierat v modelových pokusoch na Zemi a v podmienkach reálnych kozmických letov u zvierat zo siedmich biologických družíc série Kozmos. Od r. 1970 bola zapojená do medzinárodnej spolupráce v programe Interkozmos. V r. 1985-1992 pôsobila vo funkcii podpredsedníčky Sekcie kozmickej biológie a medicíny pri Biologickej spoločnosti ČSAV a ako členka vedenia Čs. pracovnej skupiny pre kozmickú biológiu a medicínu programu Interkozmos. V r. 2001-2010 bola členkou Odbornej rady pre kozmickú biológiu a medicínu Komisie pre výskum a mierové využívanie vesmíru pri Rade vlády SR pre vedu a techniku. Spolu so svojimi spolupracovníkmi sa okrem proliferačne aktívnym krvotvorným a lymfatickým orgánom venovala aj skúmaniu účinkov žiarenia a ťažkých kovov na proliferačne málo aktívne orgány z hľadiska vzniku, kumulácie a uchovávania latentného cytogenetického poškodenia, resp. jeho prenosu na potomstvo, prostredníctvom indukovanej nestability genómu.

  • Strieborná medaila ČSAV (1978)
  • Zlatá pamätná medaila ČSAV za zásluhy o rozvoj kozmického výskumu v ČSSR v rámci programu Interkozmos (1987)
  • Diplom za zásluhy o rozvoj česko-slovenskej rádiobiológie (1996)

Výsledky vedecko-výskumnej činnosti publikovala v spolupráci so spolupracovníkmi vo viac ako 130 vedeckých prácach v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, ako Kosm. biol. i aviakosm. medicina (ZSSR), The Physiologist (USA), Adv. Space Res. (V. Británia), Int. J. Radiat. Biology (V. Británia), Mutation Research (USA), Neurotoxicology and Teratology (USA). Pre študentov fakulty vypracovala niekoľko učebných textov a skrípt.

Z myšlienok vyslovených dávno predo mnou ma oslovila hlavne táto: „Človek by mal vždy dávať viac, ako očakáva, že dostane“.
E. Mišúrová

prof. Ing. Slavko Chalupka, CSc.

* 17. 10. 1941 Košice
Fyzik, uznávaný pedagóg modernej fyziky, významná osobnosť v oblasti teoretickej fyziky na Slovensku s medzinárodným dosahom.

r. 1963 – 2008
Katedra jadrovej fyziky, Katedra teoretickej fyziky a geofyziky, od r. 2002 Ústav fyzikálnych vied
r. 1980 – 1985
prorektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
r. 1983 – 1985
vedúci Katedry teoretickej fyziky a geofyziky
r. 1985 – 1990
rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
r. 1986 – 1992
člen Kolégia vied o zemi a vesmíre SAV
r. 2002 – 2005
riaditeľ Ústavu fyzikálnych vied

Svoju vedeckú prácu začal v geofyzike. Venoval sa matematickým metódam interpretácie anomálnych geofyzikálnych polí, ktoré zahrňovali priame úlohy ako aj oveľa komplikovanejšie obrátené úlohy. Spolu s profesorom T. Kolbenheyerom vypracovali metódu analytického pokračovania pre gravitačné a magnetické pole, kde účinne použili aparát funkcií komplexnej premennej. Za prioritu vtedajšieho výskumu treba považovať vypracovanie a využitie matematického aparátu pre analytické pokračovanie trojrozmerných polí. Pritom boli použité určité analógie s funkciami komplexnej premennej, ktoré sa opierajú o integrály Bicadzeho typu a matematický aparát Moisila a Theodoresca. Ukázali, že ide o použitie kvaterniónov. To umožnilo elegantne použiť takýto postup na riešenie analytického pokračovania pre trojrozmerné polia, čo predstavovalo v tom čase celkom nový prístup aj v medzinárodnom kontexte. Od konca 80-tych rokov sa prevažne venoval výskumu elementárnych častíc. Viedol 3 medzinárodné projekty, ktoré sa zaoberali nerelativistickými a relativistickými potenciálnymi modelmi štruktúry mezónov a baryónov.

  • Medaila za rozvoj Prírodovedeckej fakulty UPJŠ (1978)
  • Pamätná medaila SVŠT v Bratislave (1988)
  • Medaila Prírodovedeckej fakulty UPJŠ pri príležitosti 25. výročia jej založenia (1988)
  • Pamätná medaila Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach (2003)
  • Cena dekana Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach (2005)
  • Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach (2008)
  • Pamätná medaila UPJŠ v Košiciach (r. 2009)
  • Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach (2003)

Autor a spoluautor 66 publikácií, jeho práce majú viac ako 45 citácií. Spoluautor 1 zahraničnej monografie a autor 4 učebných textov.

Ako jeden z nie veľkého počtu absolventov Fakulty technickej a jadrovej fyziky ČVUT v Prahe, pôsobiacich na fakulte, využil všetky svoje poznatky v prospech študentov. Jeho krédom bolo, že poslucháčom treba odovzdávať vedomosti na takej úrovni, ktorá korešponduje s úrovňou kvalitných univerzít. Mnoho rokov bol členom a predsedom komisie pre záverečné skúšky, kde uplatňoval rozhľad a náročnosť spojenú s ľudským prístupom ku svojim študentom.

Prof. RNDr. Milan Dzurilla, CSc.

* 8. 11. 1938 Levoča – † 24. 9. 2003 Košice
Chemik, zaslúžil sa o vybudovanie vedeckej školy založenej na chémii indolových fytoalexínov zo skupiny kamalexínu a brassinínu.

r. 1964 – 2003
Katedra organickej chémie
r. 1978 – 1989
tajomník Katedry organickej chémie
r. 1989 – 1992
vedúci Katedry organickej chémie

Počas pôsobenia na Katedre organickej chémie PF UPJŠ v Košiciach, od roku 1964, sa intenzívne zapájal do výskumu, ktorý bol orientovaný na problematiku izotiokyanátov, produktov ich nukleofilných adícií a postupne boli kompletizované aj poznatky súvisiace s ich spektrálnymi vlastnosťami a biologickou aktivitou. Neskôr bolo jeho vedecké portfólio sústredené predovšetkým na štúdium reakcií, α,β-nenasýtených acylizotiokyanátov,
v rámci ktorého boli overené reakcie vyššie uvedených heterokumulénov s enamínmi, hydrosulfidmi alkalických kovov, fenylhydrazínmi, amínmi, alkoholmi a diazometánom. Rovnako tak bola preskúmaná aj možnosť cyklizačných reakcií niektorých aduktov, ktorá viedla k tvorbe zaujímavých heterocyklických systémov. Nemalou mierou sa zaslúžil aj o vybudovanie vedeckej školy založenej na chémii indolových fytoalexínov zo skupiny kamalexínu a brassinínu. Vedeckej skupine sa podarilo pripraviť série zaujímavých analógov prírodných fytoalexínov s pozoruhodnou protirakovinovou aktivitou. Svojou vedecko-výskumnou prácou významným spôsobom prispel k rozvoju organickej chémie na Slovensku. So zanietením sa venoval aj pedagogickej práci, predovšetkým prednáškovej činnosti pre učiteľské kombinácie.

.

  • Pamätná plaketa pri príležitosti 25. výročia založenia UPJŠ (1984)
  • Strieborná medaila pri príležitosti 25. výročia založenia PF UPJŠ (1998)
  • Medaila PF UPJŠ za zásluhy o rozvoj Prírodovedeckej fakulty UPJŠ (1998)
  • Medaila Slovenskej chemickej spoločnosti za zásluhy o rozvoj spoločnosti (1998)
  • Cena dekana Prírodovedeckej fakulty UPJŠ za pedagogickú činnosť (2002)
  • Zlatá medaila in memoriam pri príležitosti 45. výročia založenia PF UPJŠ za významný prínos k rozvoju PF UPJŠ (2008)

Výsledky jeho vedecko-výskumnej práce boli pretavené do 66 pôvodných vedeckých prác, ktoré boli publikované v domácich a zahraničných časopisoch a ktoré sa stretli s intenzívnym ohlasom domácej aj medzinárodnej komunity organických chemikov. Je autorom a spoluautorom dvoch vysokoškolských učebníc.

„Bol to vynikajúci človek a pedagóg. Jeho študenti a kolegovia oceňovali okrem odborných vedomostí a skúseností, predovšetkým jeho skromnosť, ústretovosť, empatiu, priateľskú povahu a ochotu byť nápomocný svojmu okoliu.„
M. Martinková, J. Gonda

prof. RNDr. Lev Bukovský, DrSc.

* 9.9.1939 Podkriváň – † 30. 11. 2021 Košice
Matematik, zakladateľ Košickej školy teórie množín a základov matematiky.

r. 1965 – 2010
Katedra matematiky (neskôr Ústav matematických vied)
r. 1969 – 1975
prodekan pre vedu Prírodovedeckej fakulty UPJŠ
r. 1985 – 1990
vedúci Katedry informatiky Prírodovedeckej fakulty UPJŠ
r. 1991 – 1996
rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Profesor Bukovský začínal ako žiak Pražskej školy teórie množín (Petr Vopěnka) a topológie (Zdeněk Frolík). Jeho vedecké bádanie bolo zamerané na matematickú teóriu nekonečna v rámci teórie množín a logiky s dôrazom na aplikácie v iných matematických disciplínach (topológia, teória miery, teória reálnych funkcií,
trigonometrické rady). Jeho výsledky o mocninách nekonečných kardinálov patria k základom modernej teórie množín a sú uvádzané v učebniciach po celom svete. Počas svojho pôsobenia na fakulte medzi prvými zachytil zrod informatiky ako samostatnej vedeckej disciplíny zavedením prednášok z takých disciplín tvoriacich jej teoretické základy ako Teória vypočítateľnosti, Teória informácií a Algoritmicky neriešiteľné problémy. Dlhoročne sa venoval práci s matematicky nadanými stredoškolákmi.

  • Zlatá medaila UPJŠ (1988)
  • Zlatá čestná plaketa Juraja Hronca SAV (1994)
  • Cena mesta Košice za príspevok k upevneniu demokracie v SR (1997)
  • Plaketa Regionálneho centra Maďarskej akadémie vied v Debrecíne Pro cooperatione scientifica promovenda (1998)
  • Krištáľové krídlo (1999)
  • Cena predsedu Košického samosprávneho kraja za zásluhy o rozvoj kraja (2004)

Celkový počet jeho publikácií prevyšuje 75, z toho je viac než 50 vedeckých prác. Monografia Štruktúra reálnej osi vydaná v roku 1979 bola originálnou sumarizáciou problematiky a používala sa ako základná učebnica okrem ČSSR aj v Poľsku a Maďarsku. Napriek tomu, že čísla sprevádzali ľudstvo od jeho prvopočiatkov, profesor Bukovský poukázal na dôležitú úlohu nielen algebry, ale aj topológie, teórie miery, teórie množín a logiky pri úplnom pochopení ich štruktúry. V roku 2011 vyšla podstatne prepracovaná a rozšírená verzia The structure of real line v nakladateľstve Springer.

Dodnes si živo spomínam na „kultúrny šok“ po príchode na vytúžené štúdium matematiky. Roky štúdia na gymnáziu, olympiády a korešpondenčné semináre v nás pestovali presvedčenie, že podstata matematiky je najmä v riešení úloh, pripravených niekým iným, že matematiku sa netreba učiť, že jej stačí rozumieť… A zrazu to bolo: definícia, veta, dôkaz, veta, dôkaz… Bolo si to treba všetko pamätať, ale to nestačilo, lebo kedykoľvek mohla prísť otázka „prečo“? Prečo je to tak a prečo nie inak? K pochopeniu zmyslu toho celého nás viedol práve pán profesor Bukovský. Aký význam má v tomto systéme dôkaz, že žiaden jeho krok nie je možné podceniť a oklamať, že má zmysel klásť si otázky aj o tom, čo sme dávno považovali za dané a že neexistuje hlúpa otázka. Presne v duchu jeho vlastnej vety, ktorá medzičasom zľudovela: „Len volovi je všetko jasné…“
K. Cechlárová

prof. Ing. Pavol Kristian, DrSc.

* 13. 1. 1930 Košice – † 3. 9. 2021 Košice
Chemik, významná osobnosť v odbore organická chémia na Slovensku, predstaviteľ vedeckej školy medzinárodného významu.

r. 1966 – 1989
založil Katedru organickej chémie a bol jej prvým vedúcim
r. 1967 – 1969
prodekan pre vedecký výskum Prírodovedeckej fakulty UPJŠ

Excelentný výskum v oblasti organickej syntézy, štruktúry a biologickej účinnosti nových zlúčenín ako potenciálnych cytostatík, anti-Alzheimerových chemoterapeutík a fluorescenčných markerov biomolekúl.Venoval sa aj štúdiu prírodných a syntetických zlúčenín so zameraním na ich antimikrobiálnu a fungicidnú účinnosť a vyvinul s kolektívom liečivo proti kožným plesniam pod názvom Trichophytocid. Ako vedúci vedecko-výskumných projektov riešil problematiku izotiokyanátov, v ktorej oblasti sa stal medzinárodne uznávaným odborníkom. Dlhodobo pracoval v rámci Humboltovho štipendia na univerzitách v Mníchove a Bayreute, kratšiu dobu pôsobil v Bologni. Zúčastnil sa študijných a prednáškových pobytov na 27 univerzitách v Europe, USA a Afrike. Spoluorganizoval mnohé domáce a medzinárodné vedecké podujatia na ktorých
predniesol 150 odborných príspevkov. Je spoluautorom 12 zahraničných a domácich patentov. Člen viacerých odborných komisií, vedeckých rád na Slovensku a v Čechách a nomenklatúrnej komisie IUPAC (Oxford).

  • Zlatá medaila UPJŠ Košice (1998)
  • Zlatá plaketa Dionýza Štúra, SAV Bratislava (1990)
  • Čestné uznanie v rámci ocenení „Vedec roka SR 2006”

Spoluautor monografie „Biologische Wiksamkeit synthetischer isotiocyansäureester“ a autor viacerých učebných textov a skrípt pre výučbu organickej chémie. Významná je monografia „The Chemistry of NCS group“, ktorú publikoval so spoluautormi vo vydavateľstve J. Wiley & Sons s vysokou citovanosťou. Jeho publikačná činnosť je zhrnutá vo viac ako 200 vedeckých
prácach s vyše 500 citáciami v SCI.

„Šťastie má ten, kto je naňho pripravený. Každý chce byť šťastný, ja tiež a preto som sa na šťastie pripravoval. Ako? Každodennou prácou, úsilím dosiahnúť čo najviac, robiť veci čo najlepšie a byť čo najužitočnejší celej spoločnosti. A šťastie mi nebolo odrieknuté.“
P. Kristian

prof. Ing. Anna Sopková, CSc.

* 28.2.1927 Sereď – † 19.11.1999 Košice
Biológ, lekár, významná osobnosť slovenskej vedy a vynikajúci pedagóg

r. 1970 – 1981
vedúca Katedry anorganickej chémie a aj v ďalšom období po roku
1981 výrazne ovplyvňovala rozvoj katedry v oblasti výučby, výskumu a medzinárodnej spolupráce
r. 1973
zakladateľka odbornej skupiny Anorganická chémia Slovenskej
chemickej spoločnosti vo východoslovenskej pobočke v Košiciach
a jej predseda do roku 1993

Významný výskum v oblasti štúdia prírodných a syntetických materiálov na báze inkluzívnych zlúčenín so zameraním na ich praktické využitie v oblasti separácie, sorpcie, agrochémie (ekologické hnojivá, pesticídy), veterinárnej farmácie (nosiče farmakologicky účinných látok) i ďalších oblastiach, v spolupráci s priemyselnými podnikmi na celom Slovensku, najmä s Chemkom Strážske, Chemickými závodmi v Novákoch, Niklovou hutou v Seredi. Pod jej vedením boli zorganizované viaceré vedecké podujatia, medzinárodné konferencie a semináre. Vo svojej odbornej činnosti pokračovala aj po svojom odchode do dôchodku v roku 1993, čoho výsledkom boli jej publikácie uverejnené v rokoch 1993-1999 v zahraničných časopisoch. Svojou vedecko výskumnou činnosťou výrazne prispela k rozvoju chémie inkluzívnych zlúčenín v Československu. Bola členkou Medzinárodnej Konfederácie pre Termickú Analýzu a Kalorimetriu (ICTAC), členkou redakčnej rady časopisu Journal of Thermal Analysis a korešpondentkou časopisu ICTAC News pre Slovensko.

.

  • Hanušova medaila Československej společnosti chemickej za aktívnu činnosť a príspevok k rozvoju chémie v Československu ( 1987)

Spoluautorka monografie „Inclusion Compounds Volume 3“, spoluautorka učebnice „Všeobecná chémia“ a autorka viacerých učebných textov a skrípt. Výsledky výskumu zhmotnila vo svojej bohatej publikačnej činnosti ako autorka a spoluautorka viac než 150 odborných publikácií a patentov.

Aktívne pracovala do poslednej chvíle svojho života. 19.11.1999 večer skončila prácu pri počítači a o hodinu neskôr sa jej niť života navždy pretrhla. Jej obdivuhodná životná energia a pracovný elán až do posledných hodín pred jej náhlym odchodom inšpirovali a aj naďalej inšpirujú jej bývalých študentov, kolegov a blízkych.

prof. Ing. Dušan Podhradský, DrSc.

* 9. 1940 Ozdín – † 17. 9. 2021 Košice
Biochemik, významná osobnosť v oblasti biochémie peptidov a bielkovín na Slovensku s medzinárodným dosahom.

r. 1970 – 2004
založil Katedru biochémie a bol jej prvým vedúcim
r. 1970 – 1977
dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
r. 1978 – 1984
rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Jeho pedagogická činnosť spočívala v zabezpečení výučby biochémie v odboroch chémie, biológie a v učiteľskom štúdiu. Dosiahol akreditáciu odborného a doktorandského štúdia biochémie. Založením katedry biochémie, jej materialnotechnickým, personálnym a koncepčným zabezpečením položil základ toho, že biochémia dosiahla a dosahuje na fakulte vo vedeckej činnosti a v úspešnosti absolventov významné výsledky. Zistenie, že transmastné kyseliny u kvasiniek sa dokážu len čiastočne odbúravať, ktoré zistil počas študentskej diplomovej práce, má dodnes charakter objavu a bolo motívom pre jeho prácu vo vede. V prostredí klinického laboratória zaviedol stanovenie steroidných hormónov pomocou plynovej chromatografie. Táto metóda sa v ČSR použila po prvý krát. Biochemické laboratórne metódy ako napr. analýzy aminokyselín, peptidov chromatografie proteínov boli predmetom výskumu a výsledky sa publikovali v renomovaných časopisoch. Hlavné zameranie biochemického výskumu bolo na štúdium reakcií SH aminokyselín a peptidov s izotiokyanátmi a inými SH činidlami. Štúdiom kinetík týchto reakcií a analýzou produktov sa objasnil mechanizmus reakcií s cysteínom, glutatiónom a niektorými proteínmi. Dosiahnuté výsledky sú dôležité pri štúdiu SH skupín v aktívnych centrách enzýmov. N-trikyanovinylamíny sa ukázali ako SH činidlá a látky ovplyvňujúce oxidačnú fosforyláciu mitochondrií. Boli využité ako ligandy pri príprave imobilizovaných nosičov.

  • Medaila Univerzity Karlovej v Prahe (1998)
  • Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (2003)

Publikoval viac ako 60 pôvodných vedeckých prác v zahraničných časopisoch ako napr. Experientia, Journal of Chromatography, Analytical Biochemistry, Journal of Biochemical and Biophysical Methods, European Journal of Biochemistry atď., na ktoré má vyše 500 citácií.

„Naša bieda je, že nám chýbajú špičkové osobnosti. Je málo nadaným neškodiť, treba im pomôcť„
D. Podhradský

prof. RNDr. Ernest Jucovič, DrSc.

* 6.8.1926 Liptovský Hrádok – † 21.10.1998 Banská Bystrica
Matematik, významná osobnosť slovenskej vedy, jeden zo zakladajúcich a neskôr vedúcich predstaviteľov slovenskej školy Teória grafov a popredný slovenský pedagóg

r. 1971 – 1991
vedúci Katedry matematiky

Štúdiá na Karlovej univerzite v Prahe, pedagogická skúsenosť a pôsobenie na mieste odborného redaktora Štátneho pedagogického nakladateľstva v Prahe vychovali z neho pedagóga – špecialistu so záujmom o vedeckú prácu. Po návrate na Slovensko najskôr pôsobil na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, kde bol aktívny aj ako predseda Jednoty českých a slovenských matematikov. Od roku 1966 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Vedeckú prácu začínal v oblasti teórie vyučovania matematiky. Neskôr sa venoval výskumu kombinatorickej geometrie a najmä problematike metrických a kombinatorických vlastností mnohostenov. Získal viacero fundamentálnych výsledkov týkajúcich sa vlastností mnohostenov nevpísateľných do guľovej plochy, geometrických možností uloženia kruhov v rovine, počtov stien určených typov v polyedrálnych grafoch či najdlhších kružniciach mnohostenov. Bol zakladateľom KOšického KOmbinatorického Seminára (v skratke KOKOS), na báze ktorého vznikla svetoznáma Košická škola kombinatorickej matematiky.

Monografia Konvexné mnohosteny (Bratislava 1981), ktorá dodnes poskytuje inšpiráciu v danej problematike. Napísal vyše 60 vedeckých článkov z geometrie a teórie grafov, zbierku príkladov, niekoľko stredoškolských učebníc a článkov metodického charakteru.

„Bol to typ vedca, ktorému veľmi záležalo na jeho rodine a nesmierne si vážil zázemie svojho domova. Mal nás rád a snažil sa podeliť s nami o všetko pekné a príjemné, čo kedy sám zažil. Miloval liptovské hory, v ktorých sme strávili množstvo krásnych chvíľ. Ako dvanásťročné dievča som ho sprevádzala na služobnej ceste v Prahe, kde mi ukázal jej pamätihodnosti tak, ako si ich pamätal zo svojich štúdií. Mal dušu svetoobčana, ktorý si vážil ľudskosť a pozitívne hodnoty každého národa a každej kultúry. Z detských spomienok sa mi však otec najživšie vynára, ako si ceruzkou kreslí pre nás záhadné obrazce na každý kúsok nepopísaného papiera a dokonca aj na biele pingpongové loptičky.“
zo spomienok dcéry prof. MUDr. Ruženy Tkáčovej, DrSc.

Prof. Ing. Mirjam Gálová, DrSc.

*8. 8. 1935 Námestovo – † 31. 10. 2017 Košice.
Chemik, významná osobnosť v odbore fyzikálna chémia. Prispela k rozvoju chémie nielen na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ, ale aj v zahraničí.

r. 1992 – 2008
Katedra fyzikálnej a analytickej chémie
r. 2006 – 2017
emeritná profesorka na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ

Na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach prednášala fyzikálnu chémiu a ďalej rozvinula svoju profesionálnu kariéru. Bola medzinárodne uznávanou odborníčkou v oblasti elektrolytického vylučovania kovov na práškové častice poriadku mikrometrov vo fluidnom lôžku. Na tejto téme pracovala ako hlavná riešiteľka a riešiteľka grantových úloh až do r. 2007. Výsledky svojej práce predniesla na mnohých svetových a európskych kongresoch. Vďaka svojim fundamentálnym poznatkom sa stala prirodzenou autoritou pre svojich kolegov a najmä pre študentov. Bola členkou Slovenskej chemickej spoločnosti, jednou zo zakladajúcich členov Odbornej skupiny pre elektrochémiu (neskôr Odbornej skupiny pre fyzikálnu chémiu a elektrochémiu) Východoslovenskej pobočky SCHS. V rokoch 1975 – 2005 veľmi aktívne pracovala ako predsedníčka Odbornej skupiny pre fyzikálnu chémiu a elektrochémiu SCHS v Košiciach. Bola tiež členkou Slovenskej spoločnosti pre povrchové úpravy a Spoločnosti pre vedu a umenie so sídlom vo Washingtone.

.

  • Diploma of Membership of Imperial College, London (1971)
  • Cena dekana PF UPJŠ za pedagogickú činnosť (2003)
  • Cena dekana PF UPJŠ za vedecko-výskumnú činnosť (2004)
  • Zlatá medaila Slovenskej chemickej spoločnosti (2005)
  • Pamätná medaila PF UPJŠ (2008)

Celkový počet publikácií: 164, z toho vo vedeckých časopisoch 85, na domácich zahraničných konferenciách 79. Počet citácií vyše 250.

„Zanechala za sebou vedeckú školu, ktorej absolventi sú v súčasnosti profesormi a docentmi chémie, resp. vedeckými pracovníkmi na rôznych univerzitách, ústavoch Akadémie vied SR a privátnych výskumných laboratóriách. Bola poprednou vedkyňou, učiteľkou, kolegyňou, priateľkou a osobnosťou, ktorá bola svojou zodpovednosťou, húževnatosťou a tvorivosťou pri prekonávaní problémov príkladom pre nás všetkých a ktorá nám bude chýbať. Zostanú už len spomienky.“
Renáta Oriňaková

prof. RNDr. Ján Košťálik, DrSc.

*19. 8. 1929, Pondelok – dnes súčasť obce Hrnčiarska Ves, okres Poltár – † 4. 12. 2018 Prešov
Geograf, významná osobnosť v oblasti geomorfológie a kvartérnej geológie.

r. 1998 – 2008
jeden zo zakladateľov Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach

Jeho celoživotná činnosť ako aj vedecký profil sa odvíja od vplyvu jeho učiteľa, najsvetlejšieho zjavu slovenskej geografie prof. Lukniša. Od štúdia zásadných otázok geomorfológie sa prepracoval ku komplexnému štúdiu krajiny. Profesor Košťálik bol už ako začínajúci geograf priekopníkom využitia moderných metód vo výskume – metód RTG, elektrónovej mikroskopie, mikromorfológie či termoluminescencie hlavne na príklade sprašových sedimentov, ale aj fosílnych pôd, čím prispel k ich stratigrafickému zaradeniu.
Absolvoval viacero zahraničných pobytov a stáží a prednášal na viacerých prestížnych európskych univerzitách. Počas štipendijného pobytu na univerzitách v nemeckom Bonne a Kolíne nad Rýnom koncipoval monografické dielo o fosílnych pôdach a sprašiach na Nitrianskej pahorkatine, prvú svojho
druhu, spracovanú komplexnými teoreticko-metodologickými i empirickými prístupmi. Podobné dielo z východného Slovenska vzniklo už pod hlavičkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V rámci získaných kontaktov bol gestorom stále prebiehajúcej spolupráce s univerzitou v Kolíne nad Rýnom, ktorá vyústila do terénnych cvičení metód mapovania nemeckých a našich študentov v regióne Spiša a v Slovenskom krase. Jeho práce vo viacerých slovenských geomorfologických celkoch o genéze spraší na Podunajskej nížine alebo o glaciálnom reliéfe vo Vysokých Tatrách sú dodnes
aktuálne. Tieto výskumy vyústili do vypracovania geomorfologických
máp rôznych území Slovenska o rozlohe viac ako 5000 km2. Bol členom Národného komitétu pre štúdium spraší v Európe. Na X. medzinárodnom kongrese v Moskve v roku 1982 bol zvolený za člena korešpondenta Sprašovej komisie INQUA (Medzinárodného zväzu pre kvartérny výskum).

.

  • Zlatá medaila Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach (2013)

Je autorom, príp. spoluautorom, desiatich vedeckých monografií. Z nich najvýznamnejšie pojednávajú o sprašiach a fosílnych pôdach Podunajskej nížiny a východného Slovenska. Je autorom desiatok vedeckých článkov publikovaných v slovenských i zahraničných časopisoch a zborníkoch. Na svoju publikačnú činnosť eviduje stovky ohlasov.

„Od počiatkov vedeckej kariéry spájal náročný a exaktný terénny výskum s využitím moderných metód a poznatkov zo zahraničia. Nevšedný entuziazmus sprevádza jeho odvaha prezentovať aj názory, ktoré sa momentálne nezdajú správne, ale čas napokon potvrdí, že sa nemýlil.“
Z. Hochmuth, P. Spišiak

Študuj na UPJŠ

Uchádzači

Študenti

Fakulty