Laserové skenovanie krajiny umožňuje zachytiť trojrozmernú štruktúru zemského povrchu a objektov na ňom s vysokou presnosťou a detailnosťou rádovo v milimetroch. Keďže využíva vlastné infračervené žiarenie, možno ho využiť pre skenovanie povrchov tmavých priestorov, akými sú aj jaskyne.

V utorok 25. októbra 2022 sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú na jednu priamku a na Zemi budeme môcť pozorovať zatmenie Slnka. 

Tohto roku boli medzi nominantmi dve osobnosti z Prírodovedeckej fakulty. Prestížne ocenenie si získala jedna z nich, docent Miroslav Almáši z Katedry anorganickej chémie ÚCHV PF UPJŠ.

Prvýkrát mali žiaci zapojení do projektu EFFUSE financovaného prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko-Slovensko – Rumunsko – Ukrajina pre obdobie rokov 2014 – 2020 možnosť vyskúšať si biomonitoringové práce v teréne s univerzitnými vedcami na jar v apríli tohto roka. Aby mohli žiaci pozorovať zmeny vybraných lokalít v čase, boli realizované ďalšie dni v teréne.Skúmanie vodného toku Laborec a jeho okolia … Čítať ďalej

Druhý novembrový týždeň sa v Liptovskom Jáne uskutočnil štvrtý ročník Školy užívateľov XFEL a synchrotrónového žiarenia (School of XFEL and Synchrotron Radiation Users 2022, ďalej len SFEL 2022). Podujatie bolo zamerané na podporu vedeckej komunity užívajúcej zdroje fotónov a neutrónov pre výskumné projekty slovenských vedcov, propagáciu zariadenia XFEL v slovenskej vedeckej komunite a výchovu budúcich užívateľov XFEL.Problematike materiálového … Čítať ďalej

Skupina tureckých lichenológov, špecialistov na štúdium lišajníkov, pod vedením prof. Gökhana Haliciho, opísala nový druh antarktického lišajníka, ktorý rastie na ostrove Jamesa Rossa v blízkosti Antarktického polostrova. Latinské meno lišajníka je Shackletonia backorii, slovenské pomenovanie zatiaľ nemá. Rodový názov bol vybraný na počesť Ernesta Shackletona (1874-1922), britského polárneho bádateľa írskeho pôvodu, ktorý absolvoval viaceré antarktické … Čítať ďalej

Špičkový základný výskum je nevyčerpateľnou studnicou pre aplikácie. Potvrdzuje to aj výskum chalkogenidových skiel, ktorý výrazne skvalitňuje náš život.
Obrovský význam skla pre život podčiarkla aj Organizácia spojených národov vyhlásením roka 2022 za Medzinárodný rok skla.

Vedeckí pracovníci z Ústavu biologických a ekologických vied UPJŠ v Košiciach docent Pristaš a doktorka Piknová, ktorí sa venujú mikrobiologickému výskumu extrémofilov, vo svojom odbornom článku odpovedajú ako tento výskum mení predstavy o vzniku a fungovaní života na Zemi a možnostiach existencie života vo vesmíre.

Dňa 3. júna 2022 sa konal v Zážitkovom centre vedy Aurelium v Bratislave Festival 4 živlov, súťaž pre mladých „vedátorov“ 1. a 2. stupňa základných škôl.

V spolupráci s tímom „Tick Research Team“, pôsobiacom na Katedre fyziológie živočíchov Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ sa už niekoľko rokov na trh dostávajú „protikliešťové ponožky“, vyrábané v spoločnosti Chemosvit, Fibrochem.

Mohli sme nahliadnuť do nepoznaného mikrosveta...tak by opísal svoj objav kolektív z Katedry mikrobiológie, ktorého výskum je zameraný na extrémofilné mikroorganizmy. Také, ktoré žijú v podmienkach nepredstaviteľných pre život.

v rámci projektu Environment for the Future by Scientific Education 

Potreba zvyšovania záujmu mladej generácie o stav životného prostredia si vyžaduje komplexný prístup k rozvíjaniu environmentálnych zručností. V rámci projektu EFFUSE bol dňa 12. apríla 2022 realizovaný terénny výjazd so žiakmi a učiteľmi v povodí rieky Laborec za účelom zvyšovania úrovne environmentálnej gramotnosti.