Jadro atómu sa skladá z protónov a neutrónov (poznáme ich pod názvom nukleóny), ktoré sa zase skladajú z najľahších kvarkov u (up) a d (down). Interakcia medzi nukleónmi v jadre atómu je veľmi dobre teoreticky popísaná aj vďaka tzv. rozptylovým experimentom, v ktorých sa zrážajú nukleóny medzi sebou. Situácia sa komplikuje, ak by sme chceli popísať interakciu medzi časticami, ktoré obsahujú aj iný kvark ako u a d. Takéto častice majú totiž veľmi krátku dobu života, a preto nie sú vhodné na štúdium v rozptylových experimentoch.
Experiment ALICE na Veľkom hadrónovom zrážači (LHC) v CERN skúma interakciu medzi časticami obsahujúcimi (hocijaké) kvarky pomocou tzv. hybnostných korelácií (podrobnejšie v [1]). Unikátny výsledok experimentu ALICE publikovaný minulý týždeň v prestížnom časopise Nature [2] ukázal, že je možné napr. zmerať interakciu medzi protónom a časticami obsahujúcimi viac ako jeden s (strange) kvark.
Spoluprácou s CERN-om sa môže pochváliť len niekoľko inštitúcií na Slovensku. Univerzita P. J. Šafárika sa hrdí tým, že je partnerom CERN-u v experimente ALICE už niekoľko desaťročí. Skupina pracovníkov z Ústavu fyzikálnych vied UPJŠ prispievala v experimente do analýzy častíc obsahujúcich s kvark a pre zber dát v rokoch 2015 až 2018 (dáta analyzované v spomínanom článku) bola zodpovedná za vývoj softvéru pre monitorovanie kvality dát pre spúšťací systém (tzv. Trigger).
[1]: https://www.nature.com/articles/d41586-020-03393-z
[2]: ALICE Collaboration: Unveiling the strong interaction among hadrons at the LHC
Nature volume 588, pages232–238(2020)
