Študijný pobyt Socrates/Erasmus
(University of Bayreuth, Bayreuth, Nemecko, termín: 4.4.–30.6.2005)
Predkladá:
Andrea Bellová, 5. ročník, odbor: Biochémia
ccuukkrriikk@yahoo.com
Nikdy nezabudnem na 3 mesiace strávené na krásnom, historickými skvostami, nádhernými parkami, fontánami popretkávanom mieste, plnom kľudu a ochotných ľudí.
Už len privítanie nemeckými študentmi z BISS teamu na stanici v môj prvý deň príchodu bolo skvelé. Pomohli mi s batožinou a autom ma odviezli na internát. Tá izba, ktorá bola mojim prechodným domovom, ma fascinovala. Nedá sa to ani len porovnať s našimi internátmi. Tam nemáte žiadneho vrátnika, dostanete kľúč od brány, ktorý slúži aj na otvorenie izby a druhý od vlastnej schránky s menovkou. Ak potrebujete vysávač, či niečo opraviť, tak popýtate „hausmeistra“. Moja izba mala úžasný balkón s výhľadom na kúpalisko, z ktorého ma v teplých dňoch budil krik šantiacich detí. Perfektnú 5-strannú rohovú, veľkú šatovú skriňu by som si najradšej vzala domov. Keď som v e-maili písala kamarátovi o tej skrini, že je taká veľká, že by sa tam aj 4 ľudia vošli, tak ma varoval, nech si dávam pozor, nech tam neskončím s 3 Nemcami . No táto izba bola mojim súkromím, kde som si skoro nikoho dnu nepustila. A Nemci, to sú také zdvorilé, ale na môj vkus veľmi chladné a neprístupné stvorenia. Izba mala aj vlastnú kúpeľňu a WC, čiže maximálny komfort. A kuchyňu som mala spoločnú so štyrmi ďalšími študentmi, z ktorých sa Španielka Pamela a Grékyňa Eleni stali mojimi skvelými kamarátkami. V kuchyni sme sa pri varení zhovárali, čím sa moja úroveň nemčiny zvyšovala.
Prvé dva týždne som sa zoznamovala s okolím, ostatnými Erasmus študentami z celého sveta. Tieto dni nám nemeckí študenti z BISS teamu pomohli vybaviť úradné záležitosti. A ten prvý týždeň sa skončil úžasným výletom v Drážďanoch. Od tretieho týždňa som začala chodiť na prednášky z biochémie, ktorým som zo začiatku ledva rozumela. No každou ďalšou prednáškou som chápala viac, pochopila, že „encúme“ sú enzýmy a podobne. Úroveň školy je tam vysoká. Zároveň s prednáškami som začala aj s prácou v laboratóriu. To všetko, čo som sa po praktickej stránke naučila, mi dalo veľmi veľa. V Nemecku nemusíte šetriť materiálom, a tak ak niečo nevyjde, tak to jednoducho zopakujete. Experimenty, o ktorých som na našej fakulte len počula na prednáškach, prípadne videla 1* na praktickom cvičení, som tam sama robila. Bola som taká fascinovaná prácou v laboratóriu, že bolo zopár týždňov, keď som tam trávila celé dni od rána aj do 23-tej hodiny večera. Je pravda, že mi občas chýbala starostlivosť mojej mamy, ktorá dá večeru predo mňa. Zatiaľ čo tam som si ju musela najprv uvariť. Ale od času stráveného v Bayreuthe veľmi túžim sa osamostatniť a bývať sama, aby som nemusela nikomu vysvetľovať kam idem a kedy prídem…Nemecko mi dalo pocit spokojnosti zistením, že sa dokážem bez problémov sama o seba postarať.
Zo štipendia sa dalo vcelku v pohode vyžiť. Radnica Bayreuthu nám dala šekovú knižku na voľné vstupy do múzeí, kina, na kúpalisko. Tak som cez víkendy spoločne s kamarátkami spoznávala aj kultúru Bayreuthu. Samozrejme, nechýbala mi ani zábava, vždy sa konali párty a to ako súkromné, tak aj školské. Tieto párty boli zaujímavé tým, že na každej som sa zhovárala s inými ľuďmi, a to z Francúzska, Anglicka, Španielska, Brazílie, USA, či inej krajiny. Na obedy som chodila do menzy. Jedla bolo veľa a to za málo peňazí a úžasné bolo stretávať sa tam s množstvom rôznych ľudí.
S kamarátkou sme si sadli vždy k stolu tak, aby sme mali dobrý výhľad na nejakého sympatického chlapca, čo nám aj keď občas nechutný obed spríjemňovalo. Môj jediný problém v Nemecku boli experimenty v laboratóriu, ktoré nie vždy vychádzali. A mať v živote na starosť len jeden problém je skvelé. Otca som tak rozosmiala smskou, že mi zdochli baktérie. Tie, miesto toho, aby počas kultivácie narástli, tak zdochli.
Ľudia na uliciach, v meste, obchodoch sú tam oveľa kľudnejší, ochotnejší než naši uponáhľaní Slováci. Celý Bayreuth dýcha históriou. Náladu mi vždy vylepšila prechádzka v nádhernom parku, plnom zelene, umeleckých sôch a kačkami v jazierku. A v neďalekej Eremitage moja duša žiarila. Je to 10 minút autobusom od centra mesta a vyzerá to tam ako v rozprávke. Hneď som pochopila, prečo bol autobus plný starých ľudí. Šli tam nazbierať energiu, dať si kávičku. Eremitage je miesto so skvostnými fontánami, stavbami zdobenými farebnými kameňmi, veľkým parkom, neďalekým lesom, kľudom. Niektorí ľudia nechápali, že som tam bola šťastná, aj keď som tam bola sama. Lenže na takomto mieste plnom prírodnej energie a krásy sa podľa mňa nedá byť smutným.
Takýto pobyt by som odporúčala každému. Človek zistí, či sa vie o seba sám postarať v cudzom kraji, spozná množstvo nových ľudí, zlepší si jazykové vedomosti, získa nezaplatiteľné praktické skúsenosti v laboratóriu, spozná iný študentský život. Ja som s týmto pobytom spokojná. Mám zážitky, o ktorých môžem rozprávať do konca života. Veď spomienka je jediným rajom, z ktorého nás nemožno vyhnať. Moja obrovská vďaka patrí škole, učiteľom, organizátorom programu Socrates Erasmus!
ĎAKUJEM!!!
