Dnes sme sa odvážili ešte ďalej na sever od Tabasu. Ocitli sme sa uprostred odkryvov druhohorných hornín krvavočervenej farby. Juraj (Prof. Janočko) vytvoril pracovnú hypotézu, ktorú budeme ďalej overovať. Tieto mohutné vrstvy by mohli predstavovať usadeniny, ktoré tu zanechala obrovská riečna delta. Hovoríme teda o suchozemskom prostredí. Nasvedčuje tomu i nález zuhoľnatených zvyškov rastlín uložených v tenkej vrstve. Táto lokalita mala ešte jednu zvláštnosť, ktorá stojí za zmienku. V tejto prekrásnej pustatine sme našli vodu. I malý prameň tu dokázal zasiať život. Od prameňa sa vinul 10 metrový zelený koberec, na konci ktorého stal suchý strom. Ktovie, možno opäť rozkvitne a ukáže silu života. Možno práve na nový rok, ktorý budú v Iráne onedlho oslavovať. Začalo sa stmievať. Noc prichádza v týchto končinách rýchle. Tieň noci nás dobehol na polceste. V diaľke však silnelo svetielko ohňa, ktoré nám ukazovalo smer. Pán Shafiei myslel nielen na to. Na nočný chlad sa najlepšie hodí šálka horúceho silného iránskeho čaju. Večer, na ktorý nezabudneme. Ďakujeme.
