Mobilita – štúdium
S rozhodnutím ísť na Erasmus som najprv váhala. Lákalo ma zažiť niečo nové ale zároveň ma brzdila obava, že to možno nie je pre mňa. Veď mi je v mojich rodných Košiciach dobre… Veď aj tak všetci utekajú z tejto krajiny… Bude to stáť kopu peňazí aj energie… Tých výhovoriek sa vždy nájde veľa. V treťom ročníku som si však uvedomila, že by ma mrzelo nevyskúšať to. Nabrala som odvahu opustiť moju komfortnú „perinku“ a rozhodla som sa pre Erasmus v španielskom meste Girona.
Prvý deň si pamätám celkom presne. Domov som opúšťala mysliac si o sebe, že už som dosť samostatná, no ten pocit veľmi rýchlo pominul. Ocitla som sa v cudzom meste, v cudzom byte. Len ja a moje dva kufre.
Mala som zmiešané pocity. Smútok za domovom, strach z nepoznaného, únava z cesty ale zároveň aj nadšenie z toho, čo nové ma čaká. Pozbierala som posledné zvyšky energie a išla som sa prejsť do centra Girony. V momente som zabudla na všetky negatívne pocity, ktoré som mala. Tešila som sa, že mám možnosť stráviť v tomto meste nasledujúcich päť mesiacov.
Girona ma očarila hneď od prvého momentu. Je výnimočná svojou architektúrou, históriou aj geografickou polohou. Nachádza sa na severovýchode Španielska, v regióne Katalánsko, 100 km od Barcelony, približne 40 km od pobrežia Stredozemného mora a 50 km od Pyrenejí. Katalánsko ponúka nádherné prírodné scenérie – či už ste v horách alebo na pobreží.
Počas letnej sezóny je Girona plná turistov. Atraktívne historické centrum, stredoveké hradby a židovská štvrť tvoria pestrý celok so známym oceľovým mostom od ešte známejšieho Gustave Eiffela. V posledných rokoch je atraktívnym lákadlom gotická katedrála z 13. storočia a okolité uličky. Slúžili ako jedna z lokácií na natáčanie seriálu Game of Thrones.
Katalánsko je síce súčasťou Španielska, no o svoju nezávislosť sa usiluje už niekoľko desaťročí. Katalánci sú veľmi hrdí na svoju kultúru a preto mnohí samých seba ani nepovažujú za Španielov.
Počas môjho pobytu som sa stretla s rôznymi názormi miestnych. Niektorí boli za nezávislosť, iní proti a niektorí sa k tomu ani nechceli vyjadrovať. Váhu tejto témy som si uvedomila už na kurze katalánskeho jazyka a kultúry, ktorým som začala svoje štúdium. Tento kurz bol povinný pre každého zahraničného študenta. Počas neho si učitelia dali záležať, aby nám čo najviac ukázali rozdiely medzi Katalánskom a Španielskom, aby sme sa naučili základy katalánčiny a oboznámili sa s miestnymi zvykmi, a prečo je pre nich tak dôležité blížiace sa referendum za nezávislosť. V Girone to vtedy žilo spomínaným referendom. Na balkónoch bolo (a stále je) možné vidieť katalánske vlajky za nezávislosť a vlajky s nápisom „Sí“, na znak toho, že sa chystajú hlasovať v referende. Okrem iného som vďaka spomínanému kurzu mohla spoznať iných Erasmus študentov a nájsť si medzi nimi kamarátov. Na univerzite v Girone sa mi veľmi páčilo. Univerzita má dva kampusy a ja ako študent geografie bola na Fakulte umení a humanitných vied, nie na prírodovedeckej fakulte ako na UPJŠ. Táto fakulta sa nachádza v kampuse v starom meste, v historických budovách, kde som si obľúbila najmä knižnicu, v ktorej vraj straší. Strávila som v nej hodiny študovaním a vypracovávaním zadaní, a s istotou môžem povedať, že len málokde som bola produktívnejšia než práve v tejto „strašidelnej“ knižnici. Počas prvých dvoch týždňov semestra som si mohla zmeniť predmety, ktoré som mala prvotne zapísané a dohodnúť sa s učiteľmi či sú ochotní mať v skupine Erasmus študenta. Nikto z nich s tým nemal problém, no keďže v skupine boli len dve zahraničné študentky, vyučovanie prebiehalo v katalánčine. Učitelia nám však poskytovali materiály preložené do angličtiny a zadania aj skúšky sme absolvovali rovnako v angličtine. To bol ale môj prípad. V iných študijných odboroch, kde bolo viacero zahraničných študentov, vznikli skupiny kde sa vyučovalo anglicky. To, že som absolvovala prednášky v katalánčine mi neprekážalo, bolo to zaujímavé a dokonca z jedného predmetu sme robili skupinovú semestrálnu prácu a prezentovali sme ju v katalánčine, španielčine a ja v angličtine.
Výhľad z mestských hradieb, vpravo budova fakulty umení a humanitných vied, v strede katedrála
Čas v Girone plynul zvláštne. Na konci môjho pobytu som si povedala, že tých päť mesiacov ubehlo rýchlo, no zároveň mi pripadalo, že september, kedy som začala svoj pobyt, bol veľmi dávno. Počas toho som spoznala rôzne typy ľudí z rôznych kútov sveta, s niektorými som si rozumela viac, s niektorými zasa menej, a sú ľudia, s ktorými som doteraz v kontakte.
Jedným z najlepších zážitkov bola turistika a nocovanie v Pyrenejach. Na západ ale aj východ slnka vo výške 2700 m.n.m. len tak ľahko nezabudnem. Za návštevu určite stojí aj Montserrat. Jedinečný prírodný útvar a pútnické miesto. Napriek blízkosti Barcelony som ju navštívila len dvakrát. Barcelona je krásne mesto, no to, čo kazí dojem je celoročná koncentrácia turistov. Niekomu ale ruch veľkomesta vyhovuje, takže je to len môj subjektívny názor.
V Girone sa mi bývalo veľmi dobre, aj napriek tomu, že som čakala trošku vyššie teploty v zimných mesiacoch. Zrejme ich čakali aj tí čo navrhovali byty, keďže kúrenie vôbec nie je samozrejmosťou ako u nás na Slovensku. Niektoré byty sú vybavené radiátormi, ale ak nechceš platiť vysoké účty za elektrinu alebo plyn, tak si rozmyslíš, či to kúrenie zapneš. Proste sa treba zmieriť s tým, že v zime je zima. Aj v bytoch. Tak sa radšej poriadne obleč a ak treba, daj si aj čiapku. To bolo asi jediné, čo mi prekážalo, ale dalo sa to vydržať. Slnečných dní tam inak bolo mnoho a boli dni v zime, kedy teplota vystúpila aj na 20 stupňov.
Po kultúrnej stránke to bol, v porovnaní so Slovenskom rozdiel. Asi prvé čo som vnímala bolo, že ľudia sú hluční a menej zachmúrení. To je určite tým slnkom!. Chvíľu mi trvalo kým som sa na ulici prestala ľakať ľudí, mysliac si, že po mne kričia. Oni sa pritom len rozprávali. Celkovo pôsobia viac prívetivo a otvorene, nemajú problém začať konverzáciu s náhodnými prísediacimi v autobuse, na zastávke, v rade pri pokladni, s vedľajším stolom v kaviarni.
Počas môjho pobytu som bola svedkom niekoľkých lokálnych tradícii a osláv ale aj demonštrácií a referenda za nezávislosť Katalánska, a nakoniec aj vyhlásenia katalánskej republiky. Nasledovali ďalšie demonštrácie – násilné aj pokojné. Vtipkovali sme, že nie každý Erasmus študent začne štúdium v jednej krajine a skončí v druhej.
Ale späť ku tradíciám, ktoré stoja za spomenutie a tých má Katalánsko niekoľko. Často v nich figuruje oheň, ohňostroje, červená farba, charakteristický zvuk trúbiek a bubny. Najbizarnejšia, ale milá tradícia, je pre mňa osobne ‚el tío‘ – drevený peň s nakreslenou tvárou, ktorý na Vianoce nosí darčeky. Najprv ho však musíte „nakŕmiť“, zaspievať mu pesničku a popritom ho biť palicou. On vám za odmenu ‚vykaká‘ vianočné darčeky. Jednou z populárnych tradícii je stavanie ľudských veží do výšky niekoľkých metrov, tzv. „Castellers“. No a aby to bolo ešte zaujímavejšie, v Girone majú tradíciu kde ľudia vytvoria takúto ľudskú vežu a celé „teleso“ vystúpi po 90 – tich schodoch, ktoré vedú ku katedrále. Sledovala som to so zatajeným dychom. Počas dvoch týždňov v októbri sa konajú oslavy St. Narcis, kedy je možné navštíviť rôzne kultúrne podujatia. V predvečer troch kráľov si zasa najviac užijú deti, ale aj tie väčšie deti, cez mesto putuje sprievod hudobníkov, tanečníkov a medzi nimi traja králi a pre nich deti spievajú pesničky, za odmenu dostanú sladkosti a na ďalší deň ráno aj darčeky.
Ako som už spomínala, príroda v okolí má čo ponúknuť a počasie na turistiku a výlety je takmer vždy ideálne. Ja, ako obyvateľ vnútrozemskej krajiny som si najviac užívala pobrežie a more, vôňu stredomorských borovíc a slaného vzduchu. Keďže som prišla v septembri, mohla som si ešte užiť dovolenkovú atmosféru, no prázdne zimné pobrežie sa mi páčilo ešte viac. Napriek tomu, že Girona nepatrí medzi veľké mestá, stále tam bolo čo robiť a objavovať, ľudia z Erasmus Student Network pre nás často organizovali rôzne výlety a aktivity. Na môj prvý Erasmus v Girone spomínam len v dobrom.
Mobilita – stáž
A „prvý“ hovorím preto, lebo som sa pre Erasmus rozhodla aj po ukončení môjho štúdia, ale tentokrát vo forme stáže. A opäť do Girony. Dalo by sa povedať, že mi to mestečko prirástlo k srdcu. Podarilo sa mi dohodnúť si stáž na oddelení Geoinformatiky a diaľkového prieskumu Zeme na Univerzite (SIGTE – Servei de Sistemes d’Informació Geogràfica i Teledetecció) na 5 mesiacov a v septembri 2019 som nastúpila. Tento Erasmus bol samozrejme iný ako ten prvý. Mesto som už poznala, takže som sa aktivít pre nových erasmákov nezúčastňovala tak často a venovala som sa viac práci a ďalšiemu vzdelávaniu v mojom odbore. V SIGTE som využívala vedomosti a zručnosti, ktoré som nadobudla počas môjho štúdia a tiež som sa veľa naučila. Mala som možnosť pripravovať študijné materiály o diaľkovom prieskume Zeme na workshopy pre študentov a tiež sme sa zapojili do Open data challenge, výzvy na spracovanie voľne dostupných štatistických dát mesta Barcelona. S našim malým projektom sme nakoniec skončili medzi finalistami a zúčastnili sa celosvetovej konferencie Smart City World Expo 2019 v Barcelone.
Vďaka mojim kolegom som sa náhodou dozvedela o voľnom pracovnom mieste vo firme, ktorá sa zaoberá geografickými informačnými systémami. Poslala som im svoj životopis, pozvali ma na pohovor a nakoniec aj prijali. Dnes je to už rok, čo v tejto firme pracujem a veľmi si vážim príležitosť, ktorú som dostala, aj vďaka Erasmu. Dalo by sa povedať, že som bola v správnom čase na správnom mieste, no tiež sa vraví, že šťastie praje pripraveným.
Budúcim študentom, ktorí rozmýšľajú o Erasme a váhajú odkazujem: „neváhajte a choďte do toho!“ Je to skvelá príležitosť pre tvoju budúcnosť. Za pár mesiacov nadobudneš skúsenosti, ktoré by si inak zbieral roky, zmení ti to pohlaď na svet, rozšíriš si obzory, možno sa naučíš lepšie hospodáriť s peniazmi, spoznáš nových ľudí a určite neoľutuješ!
