15. januára 2019 bola v priestoroch Kasárne/Kulturpark v Košiciach verejnosti sprístupnená výstava „Ľudská slza ako umenie“. Pilotný vedecko-umelecký projekt má prostredníctvom obrazov širokej verejnosti priblížiť výsledky niekoľkoročného výskumu vedcov z Lekárskej a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Slovenskej akadémie vied v Košiciach, ktoré poukázali na zaujímavý diagnostický potenciál originálnych zobrazení ľudskej slznej tekutiny pri rôznych ochoreniach.
Vystavených je celkovo 27 obrazov predstavujúcich zaujímavé útvary a obrazce, ktoré vytvárajú slzy chorých ľudí zobrazené pomocou atómového silového mikroskopu v nanometroch. Organizátorkou výstavy je doc. RNDr. Vladimíra Tomečková, PhD. z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá začala s pozorovaním slznej tekutiny pomocou atómového silového mikroskopu v roku 2015. Tieto pozorovania realizovala spoločne s dlhoročným spolupracovníkom Mgr. Vladimírom Komanickým, PhD. z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, ktorý je zakladateľom nanolaboratória, kde sa výskum realizoval.
Slzami ľudia vyjadrujú rôznorodé emócie, no vedci sa presvedčili, že slzy dokážu detegovať prítomnosť rôznych ochorení a že každá slza je svojou štruktúrou jedinečná.
Dvojica výskumníkov pozorovaním mikroskopických preparátov voľným okom alebo za použitia vhodného softvéru nachádzala v slznej tekutine pacientov s rôznymi chorobami oka veľmi zaujímavé štruktúry. Vhodných pacientov na odber vzoriek vyberala oftalmologička MUDr. Gabriela Glinská, ktorá bola externou doktorandkou docentky Tomečkovej a riešila tému svojej dizertačnej práce nazvanej ‚Diagnostický potenciál sĺz v očnom lekárstve‘. Výsledky ich prvých experimentov zaujali aj ďalších košických kolegov a kolektív spolupracovníkov sa postupne rozširoval.
Slznú tekutinu začali neskôr študovať aj RNDr. Oleg Shylenko a jeho študenti z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, RNDr. Natália Tomašovičová, CSc. a Mgr. Katarína Zakuťanská z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied a tiež ďalší pracovníci Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
Výskumníci v súčasnosti spolupracujú okrem oftalmologičky Gabriely Glinskej aj s ďalšími lekármi z odboru psychiatrie a neurológie, ktorí im zabezpečujú vzorky slznej tekutiny pacientov. Vzorky sú odoberané pomocou sklenených mikrokapilár či špongií Sugi, no najmä pomocou výplachovej metódy s fyziologickým roztokom, ktorá umožňuje odobrať najväčší objem slznej tekutiny.
Vedci pozorujú vzorky slznej tekutiny od rôznych účastníkov projektu pomocou rôznych mikroskopických metód – fluorescenčnej spektrofotometrie (tzv. synchrónneho fluorescenčného fingerprintu), atómovej silovej mikroskopie, infračervenej spektrofotometrie, gélovej zymografie a cirkulárneho dichroizmu. Svoje pozorovania však zamerali na slzy chorých pacientov, v slznej tekutine ktorých sa vytvárali rôzne obrazce tvorené dendritmi v tvare srdiečok, vetvičiek, pierok či lánov obilia, ktoré sa u zdravých ľudí nevyskytujú.
Podľa slov organizátorky výstavy docentky Tomečkovej, už pri prvých meraniach výskumníkov prekvapil estetický a originálny potenciál zobrazení slznej tekutiny, čo ich posunulo k úvahám vytlačiť zachytené štruktúry na väčších obrazoch. Takto vznikla myšlienka výstavy vedeckých obrazov s názvom ‚Ľudská slza ako umenie‘, ktorá pomohla zviditeľniť získané poznatky pre širšiu laickú verejnosť a prepojiť umenie s vedou do jedného celku.
Po skončení výstavy obrazy spestria biele steny nanolaboratória Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, kde sa merania uskutočnili.
