 |
Prof. Dr. Gustav Radbruch narodený 1878 v Lübecku – 1949 v Heidelbergu |
Právo je vôľa k spravodlivosti. Spravodlivosť však znamená: súdiť bez ohľadu na osobu, posudzovať všetkých podľa rovnakého meradla.
Keď sa uctieva zavraždenie politických odporcov, nariaďuje sa vražda príslušníkov inej rasy, avšak rovnaký čin vo vzťahu k vlastným politickým priaznivcom sa trestá tými najukrutnejšími a najzneucťujúcejšími trestmi, tak to nie je ani spravodlivosť, ani právo.
Ak zákony vedome popierajú vôľu k spravodlivosti, napríklad, ak sa ľudské práva zaručujú a upierajú ľuďom podľa svojvôle, potom týmto zákonom chýba platnosť, potom ľud nemá povinnosť ich poslúchať, potom aj právnici musia nájsť odvahu nepriznať im povahu práva.
Popri spravodlivosti je dozaista cieľom práva aj spoločný prospech. Určite aj zákon ako taký, dokonca zlý zákon, má ešte vždy hodnotu – hodnotu pochybnostiam. Určite, ľudská nedokonalosť nedovoľuje, aby sa v zákone vždy harmonicky zjednotili všetky tri hodnoty práva: spoločný prospech, právna istota a spravodlivosť, a potom zostáva len zvážiť, či sa má zlému, škodlivému a nespravodlivému zákonu kvôli právnej istote napriek tomu prisúdiť platnosť alebo či sa mu kvôli jeho všeobecnej škodlivosti a nespravodlivosti nemá platnosť odoprieť.
Jestvujú teda právne princípy, ktoré sú silnejšie ako akékoľvek právne ustanovenie.
 |
Päť minút právnej filozofie | |
 |
Zákonné neprávo a nadzákonné právo |
