Dnes viem, že štúdium na Právnickej fakulte UPJŠ bolo veľmi dôležitou časťou môjho života, ktorá spolu s výchovou z domu, štúdiom na základnej škole a gymnáziu, formovala moju identitu a osobnú integritu. Ďalšími faktormi sú vzťah k športu, múdrosť získaná v pracovných kolektívoch, v ktorých som mal česť pôsobiť za 26 rokov praxe na prokuratúre, ako aj v odbornej komunite Učenej právnickej spoločnosti (UčPS) a tým najdôležitejším je moja manželka a deti.
Z tohto základu vychádza moja túžba po poznaní, systematickom hľadaní a trpezlivom presadzovaní spravodlivosti a fair play v pravidlách a vzťahoch v prostredí, na ktoré mám dosah.
Mentorské pôsobenie múdrych a náročných pedagógov „rady starších” mojej alma mater na myslenie absolventa, ktorý plný ideálov postupne objavuje reálne fungovanie sveta, zložitosť jeho vzťahov, je veľmi dôležité aj pre poznanie a pochopenie nastavenia vlastnej duše, odborných i osobnostných limitov, hľadanie vlastného životného poslania a jeho cesty.
Zvládnutie tohto dlhodobého duševného procesu je determinujúce pre osobnostné dozretie, pre harmonický profesionálny i osobný život (nielen) mladého právnika, ktorý chce byť prospešný pre spoločnosť, svoju rodinu, či odbornú komunitu, nie iba úspešný a/alebo len bohatý.
Právnici dokážu pre spoločnosť a jej vzťahy vykonať veľmi veľa dobra, ale rovnako sa pre spoločnosť môžu stať aj hanbou, ak vo vážnych veciach, napriek ich prísahám a sľubom, spreneveria svoje právnické umenie v prospech „zla” – špekulantstva, manipulácie či korupcie.
Za každým kontroverzným či špekulatívnym postupom či rozhodnutím manažéra alebo politika, ktoré sa nám za pár rokov vráti späť ako bumerang, je spravidla nejaký právnik, dobre zaplatený. Právnik, ktorý bol už pri zrode/príprave špekulácie a/alebo právnik, ktorý sa špekuláciu snaží obhájiť a právne „ošetriť” jej dôsledky, často aj za cenu vážnych morálnych škôd.
Preto považujem za veľmi dôležité, aby vzdelávací proces na právnických fakultách ale aj neskôr smeroval podstatne viac do srdca a duše mladého právnika ako len do jeho hlavy.
Potrebujeme viesť právnikov k lojalite k Slovenskej republike – zvrchovanému, demokratickému a právnemu štátu, ktorý sme ako právnici povinní chrániť pre všetkých Slovákov.
Spoločnosť dnes veľmi potrebuje uvedomelých právnikov s vysokým morálnym kreditom a sociálnymi zručnosťami, veď Google vie nájsť už (skoro) všetko.
Je preto výzvou pre „radu starších” právnikov bez ohľadu na pôsobisko, aby dosiahli stav, že právnici budú oveľa intenzívnejšie vnímať a vyžadovať od seba i od kolegov zodpovednosť za ochranu princípov právneho štátu, za zdravý chod spoločnosti, za dlhodobo fungujúce vzťahy nielen právne, či ekonomické ale aj tie medziľudské. Ich základom je vzájomná dôvera, úcta a slušnosť vychádzajúca z poznania a dodržiavania pravidiel a dohôd v každej životnej situácii.
Vďaka pôsobeniu „rady starších” kolegov na Právnickej fakulte UPJŠ, neskôr na Krajskej prokuratúre Košice a na Generálnej prokuratúre SR som sa mohol stať takým, aký som – slobodným, tvorivým a spokojným človekom, ktorý je šťastný, keď môže byť prospešný pre iných svojimi vedomosťami, schopnosťami, zručnosťami a skúsenosťami, svojim príkladom.
Ako hrdý absolvent, ďakujem za to aj svojej alma mater i „rade starších” (prof. Husár, prof. Vojčík, doc. Kanárik, prof. Orosz, doc. Gejdoš, doc. Olej a ďalší), ktorá ma previedla cestou poznania počas môjho štúdia na Právnickej fakulte UPJŠ.
Verím, dúfam a želám si, aby aj ďalšie generácie „rady starších” právnickej fakulty UPJŠ dokázali pôsobiť na jej absolventov tak, aby sa nikdy nespreneverili svojím prísahám a sľubom a vedeli vždy, kde je strana chrániaca záujmy právneho štátu a aby sa na tú stranu aj postavili.
Prispejme k posilneniu národnej identity Slovákov, ktorej piliermi nech sú Ústava Slovenskej republiky a princípy právneho štátu!
PETER SEPEŠI
