Vzťah konzumácie alkoholu k cievnym mozgovým príhodám je dlhodobo diskutovaný problém. Jednoznačne sa považuje za rizikový faktor u intracerebrálnych hemoragií a subarachnoidálneho krvácania. U ischemických cievnych mozgových príhod bol dokázaný „J“ typ vzťahu konzumácie alkoholu a výskytu cievnych mozgových príhod, avšak stále nie je jednoznačne známy mechanizmus ich vzniku. Cieľom práce bolo transkraniálnym dopplerovským vyšetrením posúdiť prietokové rýchlosti mozgovými cievami u ťažkých alkoholikov v čase konzumácie alkoholu a po abstinencii, súčasne vyhodnotiť erytrocytárnu deformabilitu a posúdiť: 1/ či konzumácia alkoholu zodpovedajúca „tzv. ťažkému alkoholizmu“ vedie k zmenám prietokových rýchlostí, ktoré môžu mať vzťah k vzniku ischemickej cievnej mozgovej príhody, 2/ či sú tieto zmeny po abstinencii reverzibilné a 3/ či existuje vzťah medzi zmenami prietokovej rýchlosti a erytrocytárnej deformability. Na základe zistení uvedených v práci je možné konštatovať, že konzumácia alkoholu v dávkach zodpovedajúcich „ťažkému alkoholizmu“ môže byť rizikovým faktorom ischemickej cievnej mozgovej príhody, a to v dôsledku spomalenia prietokovej rýchlosti intrakraniálnymi cievami, na ktorých sa podieľa viac faktorov. Z práce vyplýva, že k nim patrí znížena erytrocytárna deformabilita, ochorenie pečene a dehydratácia s následnou zvýšenou viskozitou krvi. Zmeny prietokovej rýchlosti po abstinencii poukazujú na skutočnosť, že spomalenie prietokovej rýchlosti môže byť reverzibilné, a teda zmena životosprávy môže znížiť riziko vzniku cievnej mozgovej príhody.
Autorka |