Meno chirurga profesora J\u00e1na K\u0148azovick\u00e9ho je nerozlu\u010dne sp\u00e4t\u00e9 s rozvojom ko\u0161ickej cievnej chirurgie, bol priekopn\u00edkom v oblasti krvnej transf\u00fazie a angiografie, zasl\u00fa\u017eil sa o vznik a rozvoj transf\u00faznych stan\u00edc na Slovensku, vznik stredn\u00fdch zdravotn\u00edckych \u0161k\u00f4l a v\u00fdznamnou mierou sa pri\u010dinil aj o vznik ko\u0161ickej lek\u00e1rskej fakulty. Jeho meno bude preto nav\u017edy zap\u00edsan\u00e9 ve\u013ek\u00fdmi p\u00edsmenami do hist\u00f3rie Lek\u00e1rskej fakulty UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach.<\/p>\n\n\n\n
J\u00e1n K\u0148azovick\u00fd sa narodil 27. okt\u00f3bra 1893 v \u013dubietovej. Medic\u00ednu vy\u0161tudoval na univerzite v rumunskej Klu\u017ei a s praxou chirurga za\u010d\u00ednal v roku 1916 v Ko\u0161iciach na \u00dastave vojnov\u00fdch invalidov (kt. bol situovan\u00fd v priestoroch teraj\u0161ej Univerzity veterin\u00e1rskeho lek\u00e1rstva a farm\u00e1cie) <\/em>kde si ako asistent pod vplyvom svetozn\u00e1meho chirurga Alexandra Lichenberga osvojil a zdokonalil z\u00e1klady chirurgie pri o\u0161etrovan\u00ed rozli\u010dn\u00fdch vojnov\u00fdch \u00farazov.<\/p>\n\n\n\n V obdob\u00ed rokov 1918-1919 p\u00f4sobil ako lek\u00e1r v radoch \u010cervenej arm\u00e1dy a pri bojoch na Tise bol postrelen\u00fd. Po \u00faspe\u0161nej oper\u00e1cii v Budape\u0161ti sa vr\u00e1til k pr\u00e1ci lek\u00e1ra v \u017eupnej nemocnici v Sz\u00e9kesfeh\u00e9rv\u00e1re a nesk\u00f4r pracoval ako asistent na II. chirurgickej klinike v Budape\u0161ti. Sp\u00e4\u0165 do \u010ceskoslovenska pri\u0161iel v roku 1922 po vyhl\u00e1sen\u00ed amnestie a prijal miesto na chirurgickej klinike \u0160t\u00e1tnej nemocnice v Bratislave pod veden\u00edm profesora Stanislava Kostliv\u00e9ho. V roku 1930 sa stal prednostom chirurgick\u00e9ho oddelenia \u0160t\u00e1tnej nemocnice v Ko\u0161iciach a popri operovan\u00ed sa venoval aj vedeckej pr\u00e1ci <\/strong>zameranej na chirurgiu gastrointestin\u00e1lneho traktu a jeho motilite po \u017eal\u00fado\u010dn\u00fdch a \u010drevn\u00fdch chirurgick\u00fdch z\u00e1krokoch. V roku 1933 bol habilitovan\u00fd na docenta.<\/p>\n\n\n\n V roku 1938 sa J\u00e1n K\u0148azovick\u00fd stal riadite\u013eom \u0160t\u00e1tnej nemocnice v Ko\u0161iciach, no po okup\u00e1cii Ko\u0161\u00edc prijal post prednostu chirurgick\u00e9ho oddelenia \u0160t\u00e1tnej nemocnice v Martine. Po druhej svetovej vojne sa vr\u00e1til do Ko\u0161\u00edc a p\u00f4sobil znovu ako riadite\u013e \u0160t\u00e1tnej nemocnice<\/strong>. V obdob\u00ed ak\u00fatneho nedostatku lek\u00e1rov sa zasadzoval o vznik lek\u00e1rskej fakulty v Ko\u0161iciach a jeho \u00fasilie prinieslo \u017eelan\u00e9 ovocie. V roku 1948 bol poveren\u00fd vypracovan\u00edm a predlo\u017een\u00edm lokalitn\u00e9ho programu na zalo\u017eenie pobo\u010dky Lek\u00e1rskej fakulty bratislavskej Slovenskej univerzity v Ko\u0161iciach. D\u0148a 10. m\u00e1ja 1948 predlo\u017eil prof. MUDr. J\u00e1n K\u0148azovick\u00fd vedeniu tejto fakulty dokument nazvan\u00fd \u201eN\u00e1vrh na otvorenie Lek\u00e1rskej fakulty v Ko\u0161iciach \u2013 lokalitn\u00fd program\u201c. <\/em><\/strong>D\u0148a 20. j\u00fala 1948 sa vtedaj\u0161ie N\u00e1rodn\u00e9 zhroma\u017edenie \u010ceskoslovenskej republiky uznieslo na z\u00e1kone, pod\u013ea ktor\u00e9ho sa za\u010diatkom \u0161tudijn\u00e9ho roku 1948-1949 zriadila v Ko\u0161iciach pobo\u010dka Lek\u00e1rskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave.<\/strong> Prof. K\u0148azovick\u00fd bol najprv poveren\u00fd funkciou z\u00e1stupcu dekana LF Slovenskej univerzity (SU) v Bratislave a n\u00e1sledne sa ujal funkcie prv\u00e9ho dekana Pobo\u010dky Lek\u00e1rskej fakulty SU v Ko\u0161iciach.<\/p>\n\n\n\n Okrem v\u00fdchovy nov\u00fdch gener\u00e1ci\u00ed lek\u00e1rov na LF SU v Ko\u0161iciach vychoval profesor K\u0148azovick\u00fd s\u00e1m viacero odborn\u00edkov v oblasti chirurgie – bol zakladate\u013eom tzv. ko\u0161ickej chirurgickej \u0161kol<\/strong>y. Jeho chirurgick\u00e1 prax trvala neuverite\u013en\u00fdch 67 rokov a uskuto\u010dnil po\u010das nej vy\u0161e 20-tis\u00edc opera\u010dn\u00fdch z\u00e1krokov. Akt\u00edvne operoval do veku 85 rokov a posledn\u00fa oper\u00e1ciu viedol ako 91-ro\u010dn\u00fd chirurg. Vit\u00e1lny bol a\u017e do posledn\u00fdch dn\u00ed – skonal ako \u00fa\u010dastn\u00edk dopravnej nehody 20. augusta 1987 vo veku 93 rokov.<\/p>\n\n\n\n Za jeho pr\u00ednos pre slovensk\u00fa transf\u00faziol\u00f3giu sa od roku 2007 ude\u013euj\u00fa slovensk\u00fdm darcom krvi medaily profesora J\u00e1na K\u0148azovick\u00e9ho<\/strong> za viac ako 100-n\u00e1sobn\u00e9 darcovstvo u mu\u017eov a vy\u0161e 80-n\u00e1sobn\u00e9 u \u017eien, \u010do predstavuje najvy\u0161\u0161ie mo\u017en\u00e9 ocenenie pre bezpr\u00edspevkov\u00fdch darcov. V Ko\u0161iciach nesie jeho meno aj jedna z ul\u00edc. P\u00f4vodne Galenova ulica sa zmenila na Ulicu prof. J\u00e1na K\u0148azovick\u00e9ho v janu\u00e1ri 2016 (pri\u010dom za t\u00fdmto n\u00e1vrhom st\u00e1l jeden z jeho \u017eiakov – prof. MUDr. J\u00falius Vaj\u00f3, DrSc.).<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"