Ústav hygieny a epidemiológie (1948 – 1994)
Prvým predchodcom terajších ústavov bol už v jeseni roku 1948 založený Ústav hygieny. Jeho prvou prednostkou sa stala doc. M. Sutorisová – Štolzová (+1967), ktorá pôsobila na Štátnom zdravotnom ústave v Bratislave. Po jej odchode v roku 1952 bol vedením ústavu poverený odborný asistent MUDr. R. Pospíšil. Až do septembra 1963 patril ústav do spoločnej Katedry verejného zdravotníctva, ktorú viedol doc. MUDr. J. Lukáči. V tom istom roku sa vytvorila samostatná Katedra hygieny a epidemiológie, ktorej vedúcim bol do roku 1986 doc. MUDr. R. Pospíšil, CSc. V školskom roku 1986/1987 vznikla spoločná Katedra hygieny, epidemiológie a mikrobiológie, ktorú viedla doc. MUDr. H. Puzová, CSc. Koncom roku 1989 sa obnovila pôvodná katedra a jej vedúcou sa stala doc. RNDr. H. Prokopčáková, CSc. Od roku 1992 až do jej rozdelenia v júli 1994 viedla katedru doc. MUDr. K. Bernasovská, CSc. Pre úplnosť treba dodať, že v rokoch 1965 – 1968 zastupoval vedúceho katedry doc. MUDr. J Groch, CSc., pretože doc. MUDr. R. Pospíšil odišiel pracovať na Lekársku fakultu v Orane (Alžírsko) ako prednášateľ a vedúci hygienickej stanice. (Túto funkciu v Alžírsku prebral po ňom v rokoch 1969 – 1973 doc. MUDr. J. Groch, CSc.).
Ústav hygieny (1994 – 2008)
Po rozdelení pôvodného spoločného Ústavu hygieny a epidemiológie vznikol 1. 7. 1994 samostatný Ústav hygieny, ktorého prednostkou bola doc. MUDr. Kamila Bernasovská, CSc. Obsadenie ústavu tvorili títo pedagogickí pracovníci: doc. RNDr. Gabriela Holéczyová, CSc., MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc., MVDr. Tatiana Kimáková, laborantky: Ing. Viera Szerdiová, Magdaléna Oroszová, Slávka Harcsová a sekretárka: Darina Belešová. Medzi prvoradé úlohy ústavu patril pedagogický proces. Za posledné roky prebehli niektoré zmeny vo vyučovaní, ktoré sa týkali koncepcie, resp. rozsahu, obsahu aj foriem vyučovania.
Vedeckovýskumná činnosť pracovníkov hygieny bola už v minulosti zameraná na riešenie niekoľkých aktuálnych problematík týkajúcich sa sledovania environmentálneho zdravia, životných podmienok rôznych populačných skupín obyvateľov východoslovenského regiónu, s odrazom na ich vývoj a zdravotný stav. Boli riešené grantové a inštitucionálne úlohy, ktoré boli zamerané na preventívne intervenčné projekty vychádzajúce z programov WHO, hlavne projektu CINDI, riešiaceho problematiku intervencie chronických civilizačných ochorení – hlavne kardiovaskulárnych a nádorových. Výskumná úloha bola zameraná na stanovenie poradia jednotlivých rizikových faktorov životného štýlu a prostredia. Do modelovej štúdie boli zahrnutí poslucháči medicíny, pre ktorých bolo riešenie tohto programu nielen výskumom, ale aj významnou súčasťou pedagogického procesu a preventívneho zamerania ich budúcej medicínskej praxe.
Na ústave prebiehalo riešenie projektov VEGA a KEGA, v roku 2007 sa začal riešiť projket MEHO Migrant and Ethnic Health Observatory poskytnutý programom EU Public Health DG SANCO.
Výsledky vedeckovýskumnej činnosti boli prezentované na odborných podujatiach u nás a v zahraničí formou referátov a posterov. Členovia ústavu sa podieľali na organizovaní odborných podujatí (Medzinárodné sympózium školskej hygieny a zdravia v Prahe, 1986 a Konferencie hygieny detí a dorastu s medzinárodnou účasťou v Zlatej Idke, 1982, 1983). Opublikovaných bolo takmer 100 vedeckých a odborných prác v renomovaných odborných domácich a zahraničných časopisoch. Autorom (Groch J., Bernasovská K., Petriľáková T.) bola v roku 1983 udelená cena odbornej spoločnosti SLS za najlepšiu publikáciu roka a úspešnú angažovanú činnosť za rok 1983. V rámci medzinárodných kontaktov navštívila dr. Rimárová King´s College Hospital v Anglicku, kde pracovala na metodike merania a hodnotenia pľúcnych funkcií.
Všetci vysokoškolskí pracovníci boli členmi Slovenskej lekárskej spoločnosti – hygienickej a v rámci siete GEENET (Global Environmental Epidemiology Nehvork) spolupracovali aj s ostatnými slovenskými a zahraničnými ústavmi pri výmene informácií. Doc. Bernasovská bola podpredsedníčkou výboru SLS – hygienickej od roku 1994 a od roku 1997 bola členkou SOK – Spoločná odborová komisia pre postgraduálne štúdium pre vedný odbor hygiena a pre vedný odbor Verejné zdravotníctvo. Dr. Rimárová bola členkou IS – EE – International Society of Environmental Epidemiology. Dr. Holéczyová bola členkou Slovenskej chemickej spoločnosti – spektroskopickej spoločnosti pri SAV.
Spolupráca Ústavu hygieny bola bohatá, zameraná nielen na interné pracoviská fakulty, ale aj na pracoviská v zahraničí (1. LF KU a 3. LF KU v Prahe, LF KU Hradec Králové, LF Olomouc, LF MU Brno). Na Slovensku bola spolupráca s oboma LF, ktoré riešili podobnú výskumnú problematiku rizikových faktorov kardiovaskulárnych ochorení v populácii medikov. Veľmi dobrá spolupráca bola aj so Špecializovaným Štátnym zdravotným ústavom mesta Košice v rámci pomoci pri vyšetrovaní medikov, ale aj pri zabezpečovaní intervenčných preventívnych programov pre žiakov základných škôl. Ústav hygieny počas svojho jestvovania spolupracoval s oddelením životného prostredia pri ŠSZÚ a so Slovenským hydrometeorologickým ústavom pri vyšetrovaní záťaže pitnej vody kovmi a pri zisťovaní koncentrácie škodlivín v ovzduší. Veľmi úzka spolupráca bola aj s Katedrou chémie Hutníckej fakulty TU Košice pri riešení problémov chemickej analýzy vzoriek životného prostredia.
Ústav verejného zdravotníctva (2008-2015)
Ústav verejného zdravotníctva vznikol na jeseň v roku 2008 spojením troch pracovísk – Epidemiológie, Hygieny a Sociálnej medicíny. Koncom roku 2009 pribudlo oddelenie Psychológie zdravia. Všetky štyri oddelenia participujú na pregraduálnom a postgraduálnom vzdelávaní budúcich zdravotníckych pracovníkov a bol základným pracoviskom, ktorý zabezpečoval výuku
V oblasti výskumu sa činnosť jednotlivých oddelení zameriavala na aktuálne problémy vo verejnom zdravotníctve. Oddelenie Epidemiológie realizovalo epidemiologické štúdie vybraných infekčných ochorení. Oddelenie Hygieny riešilo projekty v oblasti rizikových faktorov životného štýlu a životného prostredia a zaoberalo sa epidemiologickými štúdiami zdravia Rómov. Oddelenie Sociálnej medicíny a Psychológie zdravia stavali na viac ako 15-ročnej spolupráci medzi Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika a Univerzitou v Groningene, Holandsko.
Ústav verejného zdravotníctva a hygieny
Vznikol po schválení zasadania Akademického senátu vo februári 2015, keď sa veľký a početný Ústav verejného zdravotníctva rozdelil na 4 samostatné pracoviská.
