Katedra patologickej fyziológie a experimentálnej patológie v Košiciach začala svoju činnosť ako jeden vôbec z prvých ústavov pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Košiciach v októbri 1948. Vedenie ústavu prevzal (od roku 1949 do 1970) po príchode z Bratislavského ústavu biochémie zanietený experimentátor MUDr. R. Korec profilovaný v metabolickom a diabetologickom výskume (monografia Metabolizmus 1955), ktorý tu habilitoval (1956), inauguroval (1962) a získal hodnosť DrSc. (1969). Okrem metabolizmu a diabetológie začali od polovice 50-tych rokov MUDr. I. Ivančo, MUDr. J. Korpáš a MUDr. Z. Tomori (poslední 2 docenti v 1965 a 1968), začali aj s výskumom respiračných reflexov, čo sa stalo pre nich neskôr základnou výskumnou oblasťou. Prof. Korec spolu s kolegami vyvíjali na katedre aj kreatívnu pedagogickú činnosť vysoko oceňovanú v rámci Československa. Vzniká tu jedna z prvých slovenských učebníc patofyziológie (Korec R.: Patologická fyziológia, 1964). Prof. MUDr. R. Korec, DrSc. prezentuje výsledky štúdia experimentálneho diabetu na medzinárodných fórach (48 štátov sveta), v medzinárodných časopisoch (celkove 236 vedeckých prác). Mnoho zo svojich skúseností a zahraničných kontaktov sprostredkoval kolegom. Získané experimentálne poznatky zhrnul v jedinečnej monografii Experimental Diabetes Mellitus in the Rat (1967). V 70. rokoch napriek zložitým materiálnym podmienkam a finančnej podpore výskumu, prof. Korec uskutočňuje v Európe úspešné transplantácie izolovaných Langerhansových ostrovčekov do renálnej kapsuly. Obaja, prof. MUDr. J. Korpáš, DrSc. ako aj prof. MUDr. Z. Tomori, DrSc. pokračovali v oblasti experimentálnej respirológie v Martine. Najvýznamnejšie výsledky zhrnuli v monografii Korpáš, J., Tomori, Z.: Cough and other respiratory reflexes (1978). Stali sa prednostami Ústavov fyziológie a patologickej fyziológie na Jesseniovej LF UK v Martine. Prof. MUDr. I. Ivančo, CSc. sa stal prednostom Ústavu fyziológie na LF UPJŠ.
Pod vedením doc. MUDr. J. Vargu, CSc. (1970-1986) sa pracovisko profiluje vo výučbovo-metodickej oblasti. Vzniká viacero skrípt, manuálov pre animálne praktické cvičenia s implementáciou audiovizuálnych pomôcok (MUDr. P. Dombrovský, MVDr. M. Riemerová). Vzniká prvá samostatná slovenská učebnica etiopatogenézy (Varga, J., Oblyvač, J.: Všeobecná patofyziológia, 1979), tvoriaca dvojicu so Špeciálnou patofyziológiou bratislavských kolegov. Vo výskumnej oblasti sa ústav zaoberal štúdium vzťahov medzi endo- a exosekréciou pankreasu (Doc. MUDr. A. Šofranková, CSc.) a tiež klinickou biochémiou diabetu vrátane glykácie bielkovín (Doc. MUDr. O. Rácz, CSc.). Výsledky boli prezentované v publikáciách vrátane monografie Rácz, O. et al.: Glykohemoglobín, glykácia bielkovín a diabetes mellitus (1989).
V rokoch 1986 – 1990 bol vedúcim ústavu prof. MUDr. Zoltán Tomori, DrSc., ktorý priniesol späť časť respirologického výskum z JLF v Martine. Ústav sa zapojil do grantových schém, zahraničnej kooperácie i komputerizácie (1988). Realizuje sa digitalizovaný zber, prenos a komputerizované hodnotenie fyziologických dát z experimentov (Ing. J. Čalfa, M. Kurpas). Realizoval sa výskum mechanizmov kardio-respiračného hypoxického zlyhania (MUDr. R. Tkáčová, CSc.), reflexy vyvolané tlakovými podnetmi do HDC a ich resuscitačný účinok (MUDr. V. Donič), cerebrálna elektrofyziológia počas hypoxie a ischémie (MUDr. M. Jurčo, MUDr. Roman Beňačka), anoxicky a ichemicky navodené poruchy respiračného rytmu a resuscitačná účinnosť reflexov z nazofaryngu a trigeminovej oblasti (MUDr. R. Beňačka). Prebehlo viacero dlhodobých plodných výskumných stáží pracovníkov v zahraničí (1991 – 1993; Nemecko, USA).
Vedúcou ústavu v rokoch 1990 – 1992 bola doc. MUDr. A. Šofranková, CSc., ktorá vykonávala aj funkciu prorektorky. Ústav pokračuje v edukačnej tradícii. Vychádza dielo Varga, J., Šofranková, A.: Patofyziologický atlas (1991). Prof. Korec publikuje výsledky dlhoročného experimentálneho výskumu diabetu v monografii Korec, R. : Experimental and Spontaneous Diabetes Mellitus in the Rat and Mouse (1991). Zvyšuje sa dôraz na skvalitnenie výučbového procesu. V rámci UPJŠ bol ústav medzi prvými (1992), na ktorom sa realizovalo pripojenie na medzinárodnú akademickú počítačovú sieť EARN. V rokoch 1990- 1995 sa do výskumu dostávajú na tú dobu unikátne komputerizované metódy zberu a hodnotenia experimentálnych dát, vrátane automatizovaného hodnotenia pneumotachografických dát (MUDr. V. Donič, CSc., M. Kurpas), spektrálnej analýzy EMG a EEG a sekvenčného hodnotenia natívnej a evokovanej mozgovej aktivity počas hypoxie and ischémie in vivo (MUDr. R. Beňačka, CSc., RNDr. J. Gálik, CSc. (NFÚ SAV).
V období od roku 1992 do roku 2016 bol prednostom Ústavu patologickej fyziológie doc. MUDr. Oliver Rácz, CSc., ktorý od roku 1997 do 2001 aj zastával funkciu prorektora UPJŠ. Organizačne najvýraznejšou zmenou je začiatok výučby zahraničných študentov v anglickom jazyku (1995/1996) čo pokračuje doposiaľ. Ako reakcia vznikli 2-dielne skriptá všeobecnej patofyziológie v anglickom jazyku Rácz, O. et al.: Compendium of general pathological physiology I, II (1995) preložené i do slovenčiny (Rácz, O. a spol.: Všeobecná patologická fyziológia, 1996). V 90-tych rokoch ústav pokračuje v diabetologickom výskume (prof. Korec, Doc. MVDr. F. Ništiar, CSc.) i v štúdiu oxidačného poškodenia a celkovej antioxidačnej ochrany (Doc. Rácz). Od polovice 90-tych rokov i legislatívnymi zmenami dochádza k redukcii reálnej praktickej výučby na animálnych modeloch. Tá je postupne nahradená seminármi a tutoriálmi s využitím audio-vizuálnej techniky. Ústav v šk. roku 1997/1998 začas s výučbou Patobiochémie (Doc. Rácz) neskôr obsahovo prebudovanom na molekulárne a celulárne aspekty patogenézy (Dr. Beňačka). Vznikol povinný predmet Molekulárne základy chorobných procesov (1998) a učebné texty Beňačka, R. et al. & Ništiar, F. et al.: Základy molekulárnej medicíny (2004, 2005).
V rokoch 1995 -2000, vďaka skúsenostiam s experimentálnym modelovaním apnoických stavov, etablovaniu medzinárodnej spolupráce (ERS) a grantu TEMPUS (Tomori a spol. 1995-1998) došlo k postupnému presmerovávaniu výskumu k praktickým aplikáciám a klinicko-fyziologickému štúdiu spánkových apnoických stavov (prof. Tomori, Dr. Donič, Dr. Beňačka). V Košiciach vzniká prvé z troch spánkové laboratórium na Slovensku (prof. Tomori, Dr. Donič). Vzniká i odborná monografia Tomori, Z. a kol. : Základy spánkovej medicíny (1999). S odchodom prof. Tomoriho a Doc. Doniča sa výskumná problematika spánkovej medicíny v r. 2003 presunula na Ústav fyziológie.
Od roku 2004 sa začala rozvíjať výskumná tematika chronickej expozície subtoxickými dávkami ťažkých kovov na animálnych modeloch (prof. Ništiar, neskôr MVDr. Lovásová, PhD.; koncom dekády MVDr. J. Nováková, PhD., Ing. Cimboláková, PhD.). Pokračovalo sa v štúdiu oxidačného poškodenia a ochrany aplikačne pokračovali aj v ďalšej dekáde v experimente (Dr. Lovásová) i pri kardiálnej ischémie u ľudí (MUDr. Sedláková, PhD.). V rokoch 2003-2012 pokračuje výskum trigemino-vagových reflexov, meranie autonómnych kardiálnych indexov a respiračných zmien pri fyzickej aktivite (Doc. Beňačka) vrátane možnosti reverzie supraventrikulárnych arytmií (Doc. Beňačka, Dr. Sedláková). Pribudla výučba Patofyziológie v nelekárskych smeroch – v Ošetrovateľstve, Fyzioterapii, Verejnom zdravotníctve a Pôrodnej asistencii. Vznikajú kratšie učebné texty Rácz, O. a spol.: Základy patologickej fyziológie (2006) určené pre tieto odbory. Po akreditácii odboru vzniká v roku 2007 odborová komisia pre obhajobu dizertačných prác v odbore Normálna a patologická fyziológia na LF UPJŠ (prof. Ništiar, garant; doc. Beňačka, predseda).
V roku 2009 sa doc. Beňačka stal vedúcim redaktorom fakultného vedecko-odborného časopisu Folia Medica Cassoviensia. Vytvára nový dizajn a obsahovú náplň. Časopis začal publikovať suplementá Medzinárodných študentských vedeckých konferencií organizovaných Lekárskou fakultou v Košiciach. V roku 2010 ústav organizuje 18. Konferenciu českých a slovenských patofyziológov (Doc. Beňačka a spol.). V rámci projektov štrukturálnych fondov EU (2010-2014) vzniká v r. 2012 Laboratórium aplikovanej fyziológie (Doc. Beňačka a spol.).
Od roku 2016 sa stal vedúcim ústavu Doc. MUDr. Roman Beňačka, CSc. Rozširuje sa, modernizuje sa a unifikuje sa obsahová i formálna náplň výučby v slovenskom a anglickom jazyku (demonštračné videopraktiká, simulátory), a to v jednotlivých pododboroch lekárskeho i nelekárskeho kurikula. Implementuje sa celkom nový systém kreditných testov (otázky ano-nie + kvízové otvorené otázky) i skúšok (elekronické losovanie). Od roku 2015 ústav výskumne spolupracoval na tematike monitorovania cerebrálnej hypoxie pomocou neinvazívnych techník (NIRS, aEEG) (MUDr. Rusnáková, Doc. Beňačka) s neonatologickou klinikou (MUDr. Krcho, PhD.) s aktívnou účasťou na svetovom patofyziologickom kongrese v Bratislave. Ústav tiež spolupracoval pri hodnotení komplikácií diabetu ako je gastroparéza a neuropatie (MUDr. L. Šalamonová-Blichová, PhD., Doc. Rácz) s odd. Nukleárnej medicíny a vplyvu diabetu na zmeny metabolizmu cukrov a tukov počas gravidity vr. gestózy (MUDr. M. Brenišin, PhD., Doc. Rácz).
Ústav pravidelne a aktívne participuje na prednáškach i v programovom výbore (Doc. Rácz, Doc. Beňačka) každoročných Vedeckých mítingov spoluorganizovaných Slovenskou diabetologickou spoločnosťou venovaných pamiatke a vedeckému odkazu prof. Koreca, a to od roku 2003. Od roku 2020 ústav (Mgr. D. Szabóová) tiež intenzívnejšie spolupracuje na problematike molekulárnych princípov v patogenéze ochorení – metabolomike, proteomike a lipidomike s Ústavom experimentálnej medicíny. V roku 2020 bola odovzdaná do tlače plnofarebná ilustrovaná učebnica: Beňačka et al.: Všeobecná patofyziológia. Mechanizmy vzniku chorôb, 2021), pre všeobecné a zubné lekárstvo a nadväzujúca na tie najlepšie edukačné tradície ústavu a následne koncom r. 2021 učebnica: Beňačka et al.: Patofyziológia pre zdravotnícke odbory,2022.
apríl 2022Doc. MUDr. Roman Beňačka, CSc.
