Meno chirurga profesora Jána Kňazovického je nerozlučne späté s rozvojom košickej cievnej chirurgie, bol priekopníkom v oblasti krvnej transfúzie a angiografie, zaslúžil sa o vznik a rozvoj transfúznych staníc na Slovensku, vznik stredných zdravotníckych škôl a významnou mierou sa pričinil aj o vznik košickej lekárskej fakulty. Jeho meno bude preto navždy zapísané veľkými písmenami do histórie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Ján Kňazovický sa narodil 27. októbra 1893 v Ľubietovej. Medicínu vyštudoval na univerzite v rumunskej Kluži a s praxou chirurga začínal v roku 1916 v Košiciach na Ústave vojnových invalidov (kt. bol situovaný v priestoroch terajšej Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie) kde si ako asistent pod vplyvom svetoznámeho chirurga Alexandra Lichenberga osvojil a zdokonalil základy chirurgie pri ošetrovaní rozličných vojnových úrazov.
V období rokov 1918-1919 pôsobil ako lekár v radoch Červenej armády a pri bojoch na Tise bol postrelený. Po úspešnej operácii v Budapešti sa vrátil k práci lekára v župnej nemocnici v Székesfehérváre a neskôr pracoval ako asistent na II. chirurgickej klinike v Budapešti. Späť do Československa prišiel v roku 1922 po vyhlásení amnestie a prijal miesto na chirurgickej klinike Štátnej nemocnice v Bratislave pod vedením profesora Stanislava Kostlivého. V roku 1930 sa stal prednostom chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Košiciach a popri operovaní sa venoval aj vedeckej práci zameranej na chirurgiu gastrointestinálneho traktu a jeho motilite po žalúdočných a črevných chirurgických zákrokoch. V roku 1933 bol habilitovaný na docenta.
V roku 1938 sa Ján Kňazovický stal riaditeľom Štátnej nemocnice v Košiciach, no po okupácii Košíc prijal post prednostu chirurgického oddelenia Štátnej nemocnice v Martine. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Košíc a pôsobil znovu ako riaditeľ Štátnej nemocnice. V období akútneho nedostatku lekárov sa zasadzoval o vznik lekárskej fakulty v Košiciach a jeho úsilie prinieslo želané ovocie. V roku 1948 bol poverený vypracovaním a predložením lokalitného programu na založenie pobočky Lekárskej fakulty bratislavskej Slovenskej univerzity v Košiciach. Dňa 10. mája 1948 predložil prof. MUDr. Ján Kňazovický vedeniu tejto fakulty dokument nazvaný „Návrh na otvorenie Lekárskej fakulty v Košiciach – lokalitný program“. Dňa 20. júla 1948 sa vtedajšie Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo na zákone, podľa ktorého sa začiatkom študijného roku 1948-1949 zriadila v Košiciach pobočka Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Prof. Kňazovický bol najprv poverený funkciou zástupcu dekana LF Slovenskej univerzity (SU) v Bratislave a následne sa ujal funkcie prvého dekana Pobočky Lekárskej fakulty SU v Košiciach.
Okrem výchovy nových generácií lekárov na LF SU v Košiciach vychoval profesor Kňazovický sám viacero odborníkov v oblasti chirurgie – bol zakladateľom tzv. košickej chirurgickej školy. Jeho chirurgická prax trvala neuveriteľných 67 rokov a uskutočnil počas nej vyše 20-tisíc operačných zákrokov. Aktívne operoval do veku 85 rokov a poslednú operáciu viedol ako 91-ročný chirurg. Vitálny bol až do posledných dní – skonal ako účastník dopravnej nehody 20. augusta 1987 vo veku 93 rokov.
Za jeho prínos pre slovenskú transfúziológiu sa od roku 2007 udeľujú slovenským darcom krvi medaily profesora Jána Kňazovického za viac ako 100-násobné darcovstvo u mužov a vyše 80-násobné u žien, čo predstavuje najvyššie možné ocenenie pre bezpríspevkových darcov. V Košiciach nesie jeho meno aj jedna z ulíc. Pôvodne Galenova ulica sa zmenila na Ulicu prof. Jána Kňazovického v januári 2016 (pričom za týmto návrhom stál jeden z jeho žiakov – prof. MUDr. Július Vajó, DrSc.).
