Milí študenti,
prihováram sa Vám pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva a Dňa boja za slobodu a demokraciu, ktoré si pripomíname 17. novembra.
Vyhláseniu Dňa študentstva predchádzali udalosti spred osemdesiatych rokov v okupovanom Československu. Dvadsiateho ôsmeho októbra, teda v deň výročia spoločného štátu Čechov a Slovákov, sa konal vo vtedajšom hlavnom meste protestný pochod proti nacistickej okupácii. Prahou pochodovalo asi desaťtisíc ľudí, ktorí prevolávali slávu Masarykovi, Benešovi a Československu. Nacisti na demonštráciu reagovali streľbou do davu. Niekoľko stoviek ľudí bolo zranených a dvaja prišli o život. Pohreb jedného z nich, študenta medicíny Karlovej univerzity Jana Opletala, ktorý zomrel 11. novembra v nemocnici na následky ťažkých poranení, sa spontánne zmenil na masovú manifestáciu proti nacizmu.
Táto demonštrácia však neostala bez odozvy okupantov, ktorí v noci na 17. novembra zaútočili na vysokoškolské internáty v Prahe a v Brne. Deväť študentských funkcionárov bolo pre výstrahu ešte v ten deň popravených a vyše 1200 študentov bolo odvlečených do nemeckého koncentračného tábora. Následne boli české vysoké školy na Hitlerov príkaz počas troch nasledujúcich rokov uzatvorené. Na pamiatku týchto smutných udalostí vyhlásil v roku 1941 Medzinárodný zväz študentov na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne 17. november za Medzinárodný deň študentstva.
Študenti opätovne zohrali významnú úlohu v našich dejinách v roku 1989, kedy novembrové nelegálne stretnutia študentov a ich protesty za zmenu školského systému v Československu prerástli do demonštrácií proti celému politickému systému.
Novembrovým udalostiam predchádzalo malé protestné zhromaždenie študentov konané vo štvrtok 16. novembra 1989 v Bratislave, na ktorom žiadali reformu školstva a demokraciu. Aj keď boli kvôli protestu v pohotovosti bezpečnostné zložky, k násilnému stretu s asi tristočlennou skupinou demonštrantov nedošlo. Inak tomu už bolo o deň neskôr v Prahe, kde sa na Albertove zišli českí aj slovenskí študenti na pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jána Opletala. Študenti niesli štátne zástavy a skandovali požiadavku na zmenu politických pomerov, dodržiavanie občianskych slobôd, prepustenie politických väzňov a začatie dialógu s oponentmi vtedajšieho režimu. Dav pomaly postupoval Prahou a naberal na sile – v sprievode malo byť celkovo asi 50-tisíc osôb, z ktorých pätinu uväznili pri Národnej triede zátarasami špeciálne jednotky. Spočiatku mali demonštranti umožnený odchod, no neskôr rozháňanie zúčastnených vyústilo do brutálnej bitky, pri ktorej bolo zranených takmer šesťsto ľudí.
Následne sa začali na vysokých školách a v divadlách organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie udalosti a potrestanie tých, ktorí mali na svedomí brutálny zásah. Ľudia spontánne zapaľovali na Národnej triede sviečky, konali sa stretnutia disidentov a umelcov, prebiehali štrajky na školách a v divadlách, vznikali demonštrácie v českých a slovenských mestách… Protesty postupne naberali na sile a vyústili do generálneho štrajku v celom Československu. Výsledkom rozsiahlych manifestácií bola zmena ústavy, zrušenie vedúcej úlohy Komunistickej strany a pád totalitného režimu. Desiateho decembra 1989 sa sformovala nová vláda, po menovaní ktorej odstúpil komunistický prezident Gustáv Husák a 29. decembra ho v prezidentskom úrade nahradil disident Václav Havel. Prichádzal nový rok a takzvaná Nežná revolúcia nám pootvorila dvere k novej budúcnosti.
Odvtedy prešlo už tridsať rokov. Tri desaťročia spojené s formovaním demokratického štátu a trhového mechanizmu, ale tiež rozdelenia Československa na dva samostatné štáty, nekonečných politických súbojov, vznikom nového fenoménu – nezamestnanosti, roztváraním sa pomyselných nožníc medzi bohatstvom a chudobou, nedostatočnej finančnej saturácie zdravotníctva, školstva a vedy, zhoršovaním sa postavenia pedagógov… Zrýchľovania našich životov, expanzie techniky do našich životov na úkor budovania vzájomných vzťahov, neustáleho zvyšovania nárokov, postavením peňazí na prvé miesto. Dalo by sa toho vymenovať ešte veľa. Moderná doba prináša svoje výhody aj negatíva. Význam demokracie je však nespochybniteľný.
Boli to mladí ľudia, študenti, ktorí odštartovali v 89-tom reformný proces. Vlani, po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, to boli opäť mladí, ktorí sú často strojcami veľkých zmien, kto zvolával a pritiahol tisícky ľudí do ulíc v boji „Za slušné Slovensko“. Vyšetrenie vraždy sa pomaly chýli k koncu, no zmierenie v spoločnosti akosi nenastáva. Odtajnená mobilná komunikácia hlavného podozrivého vyplavila na svetlo množstvo špiny a nekalých praktík tých, ktorí by mali zabezpečovať poriadok a ctiť si zákon. Politici, sudcovia, prokurátori – tí všetci sú podozriví z finančných machinácií, zneužívania svojich právomocí a znásilňovania práva vo svoj prospech. Toto sme si neželali, keď sme pred tridsiatimi rokmi plnili námestia a štrngali kľúčmi za lepší život.
Napriek tomu všetkému majú naši študenti v dnešných časoch nesporne lepší život. Nie sú perzekvovaní za svoj názor, môžu študovať podľa svojej vôle a schopností doma aj v zahraničí, môžu aj vďaka grantom a medzinárodnej študentskej spolupráci podporenej EÚ spoznávať iné krajiny, venovať sa popri svojom štúdiu aj vede. Môžu oponovať pedagógom a viesť dialóg s vedením fakulty – to sú výsady, o ktorých sa staršej generácii ani nesnívalo. Vzťah učiteľa a študenta sa počas uplynulých 30 rokov významne zmenil a blíži sa k ideálu, ktorým je priateľstvo, napokon umocnené často tým, že študent prevýši svojho učiteľa…
Veľmi ma teší, že naši študenti prispievajú svojou evaluáciou k zlepšovaniu výučby a že im nie je ľahostajné smerovanie fakulty. Že organizujú množstvo osvetových akcií pre svojich kolegov aj širokú verejnosť. Že nás reprezentujú na športovom poli. Že nám robia dobré meno pri svojich pobytoch v zahraničí a že sa hrdo hlásia k svojej alma mater. Teší ma, že k nám meno Lekárskej fakulty UPJŠ prilákalo študovať mladých ľudí z 56 krajín sveta. Že u nás cudzinci nielen získavajú kvalitné vzdelanie, ale niektorí aj ostávajú ďalej študovať ako doktorandi a pôsobiť ako lekári. Som hrdý na našich študentov!
Želám Vám, milí študenti, v mene celého vedenia našej fakulty pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva veľa síl na náročné štúdium medicíny a veľa úspechov. Prajem Vám aj veľa krásnych chvíľ vo Vašom študentskom živote, ktoré je obyčajne tým najkrajším obdobím života. Vychutnajte si tento krásny čas naplno – a pokiaľ bude popritom potrebné za niečo zmysluplné a užitočné bojovať, tak bojujte. Postavte sa za seba a za všetky dobré veci, ktoré si to zaslúžia!
Tak ako pred siedmimi rokmi, keď naši medici svojim bielym hromadným pochodom mestom od Lekárskej fakulty pri „novej“ nemocnici až k „starej“ nemocnici vyjadrili svoju súdržnosť a podporu svojej alma mater v súvislosti s chýbajúcou zmluvou o výučbovej základni medzi LF a UNLP. Verím, že keby to bolo potrebné, postavili by ste sa za svoju fakultu znovu. Zodpovednosť a nadšenie našich študentov, mladých ľudí ochotných „hýbať svetom“ ma skutočne napĺňa hrdosťou a optimizmom. Verím, že aj vďaka nim – vďaka Vám – vykročí naša spoločnosť lepším smerom.
Tento rok bola na Slovensku vydaná kniha švédskeho lekára a štatistika Hansa Roslinga „Moc faktov“, ktorá vnáša trochu pokoja a rozvahy do dnešného sveta plného katastrofických obrazov a poplašných správ. Hovorí totiž, že svet je čoraz lepší a potvrdzuje to množstvom faktov. Náš svet síce nie je ideálny, ale fakty svedčia o tom, že je čoraz lepší, než bol v minulosti.
Som presvedčený, že je tomu tak aj na Slovensku a že cesta, ktorú sme nastúpili po páde totality, bude čoraz menej kľukatá a hrboľatá. Aj vďaka Vášmu pohľadu na svet a Vášmu pričineniu, milí študenti.
Prajem Vám všetko dobré a veľa životnej energie, otvorené oči a jasnú myseľ!
Váš dekan
Daniel Pella
