V stredu 9. marca 2022 sa v Bratislave uskutočnilo stretnutie dekanov a zástupcov študentov niektorých slovenských fakúlt, ktorí na následnej tlačovej konferencii informovali médiá a verejnosť o chystanom proteste v prípade prijatia novely zákona o vysokých školách v jej súčasnom znení – čiže bez zákonných ustanovení o fakultnej samospráve a voľbe dekana, teda v podobe, ako to určoval zákon aj doposiaľ. Na stretnutí s novinármi spoločne deklarovali, že v boji za zachovanie akademickej slobody budú aj naďalej poukazovať na snahy uzákoniť odlišný právny stav v porovnaní s drvivou väčšinou krajín EÚ, ako aj na nebezpečnosť novely v súvislosti s členstvom SR vo viacerých akademických a akreditačných štruktúrach Európskej únie.
Účastníci tlačovej konferencie vyjadrili zásadný nesúhlas s potláčaním akademickej samosprávy a autonómie predovšetkým na úrovni fakúlt. Deklarovali, že požadujú ponechať v novele zákona voľbu kandidáta na dekana fakulty vo výhradnej kompetencii jej akademického senátu.
Autori novely zdôrazňujú podobnosť novely so zákonmi platnými na území Nemeckej spolkovej republiky. Je pravdou, že dekana tam nevolí akademický senát ale „Rada“. Avšak, čo v novele chýba, zatiaľ čo v nemeckých zákonoch je to explicitne definované, je skutočnosť, že členmi rady nie sú žiadni externisti, ale iba zamestnanci školy (rozdelení na kategórie profesorov a docentov a ďalej ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov) a tiež študenti. Takto definované postavenie dekanov (resp. vedúcich zamestnancov na úrovni fakúlt, či inštitúcií odpovedajúcich našim fakultám (v Británii napr. prevažujú “Divisions“ divízie, či “Colleges“) je zároveň spojené s absolútnou autonómiou fakúlt, ktorá dosahuje najvyššiu mieru pri lekárskych fakultách (možno uviesť príklady z Francúzska, Nemecka, Nórska, ale aj blízkej Českej republiky).
Práve Česká republika je často dávaná slovenským vysokým školám za vzor. Je to krajina, ktorú v prípade odchodu zo Slovenska najviac preferujú naši študenti, ale aj mnohí absolventi. Prečo teda chceme v Slovenskej republike uzákoniť stav, ktorý je v príkrom rozpore s nedávno novelizovaným vysokoškolským zákonom nášho úspešného západného suseda? Prečo si neberieme príklad z krajín, kde sú demokratické princípy nielen „umožnené“, ale aj uzákonené?
Novela v sebe skrýva prvky silných vodcov, žiaľ ovplyvniteľných aj mimoškolským prostredím a aktuálnou politickou situáciou, ktorá sa pochopiteľne v priebehu rokov môže rôznym spôsobom meniť a tak dramaticky ovplyvniť aj to, čo sa v súčasnosti javí ako neovplyvniteľné a úplne bezpečné.
Veď kto si vedel pred pár rokmi predstaviť pandémiu, ktorá nás postihla? Kto predpokladal, že za našou východnou hranicou bude zúriť vojna? Preto je nutné rázne chrániť akademickú demokraciu, slobodu a tradície, ktoré sú nenahraditeľnými hodnotami.
Ako na tlačovej konferencii odznelo z úst dekana Lekárskej fakulty Univerzity Komenského prof. MUDr. Juraja Šteňa, DrSc., IFAANS, novela vysokoškolského zákona v navrhovanej podobe útočí na demokraciu a predseda Rady vysokých škôl doc. RNDr. Martin Putala, PhD. zdôraznil, že ju odmietlo až 83 z celkového počtu 106 fakúlt a stoja pevne za požiadavkami obhajovanými Radou vysokých škôl SR. Dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. MUDr. Daniel Pella, PhD. v online prenose konštatoval, že fakulty bojujú za pravdu a slobodu.
„Fakulty v rôznych európskych krajinách sú vo svojej odbornosti a interných rozhodovacích procesoch absolútne nezávislé. Nehrajme sa preto s terminológiou, či rôznymi názvami (súčasný návrh potláča historické tradície okrem iného aj v tomto smere). Pri reforme predsa nemôže ísť o to, či sa rozhodovací orgán bude volať senát alebo rada, ale aké bude mať právomoci a kompetencie. Ministerstvo deklaruje, že základom novely mal byť nemecký model. Prešiel som s našimi nemeckými partnermi päť rôznych nemeckých zákonov – keďže sa jedná o spolkovú republiku – a podľa každého z nich volí dekana nie rada univerzity, ale rada fakulty pozostávajúca zo zamestnancov (profesorov, docentov a asistentov) a študentov. Na univerzite v Oxforde existujú divízie ako ekvivalenty našich fakúlt, ktoré sú úplne autonómne. V nórskom Osle na tamojšej univerzite platí identický zákon ako v ČR, pokiaľ ide o samosprávu fakúlt a voľbu dekanov a ostatných funkcionárov, teda je opäť výlučne v kompetencii zamestnancov a študentov patričných fakúlt,“ podotýka profesor Daniel Pella, podľa ktorého rozhodne nemožno spochybňovať kvalitu slovenských lekárskych fakúlt (a nepochybne aj mnohých iných fakúlt), keďže ich absolventi nachádzajú uplatnenie kdekoľvek na svete.
