Milí študenti,
rok ubehol veľmi rýchlo a ja sa Vám opäť prihováram pri príležitosti 17. novembra, v Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorým si pripomíname odkaz Nežnej revolúcie z roku 1989 aj Medzinárodný deň študentstva.
Opäť sa Vám pripomínam v pohnutých časoch, dnes nie kvôli silnejúcej tretej vlne pandémie Covid-19, ale kvôli zachovaniu zdravého, slobodného akademického prostredia.
Deň študentstva bol vyhlásený presne pred osemdesiatimi rokmi ako pripomienka na udalosti v roku 1939, kedy počas demonštrácie proti nacistickej okupácii usmrtili okupanti Československa pri streľbe do davu študenta medicíny Jana Opletala z Karlovej univerzity. Po jeho pohrebe, ktorý sa premenil na masovú manifestáciu, zaútočili nacisti v noci na 17. novembra na vysokoškolské internáty v Prahe a v Brne, viac ako 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora a na tri roky zatvorili všetky české vysoké školy. Boli to bolestné časy a ich symbol sa v našej histórii už tradične v novembrových dňoch premieta do odporu voči vládnucej moci.
V roku 1989 demonštrácie za zmenu školského systému v bývalom Československu prerástli do manifestácií proti politickému systému a po policajnom zásahu proti demonštrujúcim vyústili do Nežnej revolúcie a pádu totalitného režimu. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018 vyšli ľudia znovu masívne na námestia protestovať „Za slušné Slovensko“ a protesty pokračovali aj pred parlamentnými voľbami o rok neskôr. Sedemnásty november pre nás predstavuje akýsi magický dátum spojený s odporom voči neprávostiam a túžbou po zmene.
Tentoraz sa postavila na odpor aj apolitická slovenská akademická obec a začala volať hlasno po zmene. Nie po zmene politického režimu, ale po zmene nevyhovujúceho návrhu novely vysokoškolského zákona, ktorý z nášho pohľadu ohrozuje kvalitu vzdelávania aj akademické slobody. Obavy akademikov vyplývajú predovšetkým z:
– definovania minimálnych požiadaviek na obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov, docentov a profesorov, ktoré nebude po prijatí novely zákona podmienené nadobudnutím akademického titulu
– oklieštenia kompetencií univerzitných akademických senátov a možných politických nominácií členov plánovaných správnych rád s kľúčovým vplyvom na voľbu rektorov
– úplného ochromenia demokratickej samosprávy na fakultných úrovniach v podobe navrhovaného zrušenia fakultných akademických senátov a degradovania funkcie dekanov do úlohy úradníkov (presnejšie „orgánov“) poslušne plniacich príkazy rektorov
Aj tieto závažné dôvody vyústili do včerajšieho „Zodpovedného protestu za slobodné univerzity“, ktorý sa konal včera vnašom hlavnom meste. Pochodu mestom sa zúčastnili predovšetkým stovky študentov a zamestnancov bratislavských univerzít – iné vysoké školy od osobnej účasti upustili aj kvôli tretej vlne pandémie, pretože presúvať sa hromadne naprieč republikou by nebolo v tejto situácii veľmi zodpovedné. Avšak deklarovali sme našu podporu organizátorom elektronickou formou a vyjadrili sme svoj postoj podpisom petície proti novele vysokoškolského zákona v takto navrhovanej podobe.
Včerajší vysokoškolský protest bol najväčším protestom študentov od roku 1989. Dovolím si tvrdiť, že nebyť zdravého rozumu našich študentov, bol by býval počtom študentov porovnateľný s niektorými najmasovejšími protestmi od novembra 1989. Samozrejme, nikto nechcel ohroziť svojich blízkych a tak väčšina protestujúcich zostala doma, či na materských univerzitách, aby tak nezhoršovali mimoriadne zlú pandemickú situáciu.
S ľútosťou konštatujem, že sú to opäť mladí, ktorí musia nám starším ukazovať choroby tejto spoločnosti.
Aj naša Zem sa kedysi “netočila“ a „bola ako placka“. Ľudské poznanie sa nedá zastaviť a nedá sa ani zahatať túžba mladých po slobode vyjadrovania, ktorú prináša práve akademická pôda. Na jednej strane stojí deklarovanie akademických slobôd, na strane druhej však činy hovoria o presnom opaku – o neúcte k akademickým tradíciám a znižovaní suverenity jednotlivých fakúlt. Veď aj univerzity, podobne má ako naša krajina kraje a okresy, majú svoje fakulty – keď neustále hovoríme o potrebe rozvoja regiónov, prečo sa v novele nedelegujú kompetencie na samotné fakulty? Čo také zlé môže urobiť demokratický zvolený akademický senát napríklad našej Lekárskej fakulty? Vari tým, že lepšie pozná pracovné prostredie viac ako 3 000 študentov, môže niekomu ublížiť?
Milí študenti,
buďte stále takí, ako ste teraz a nedajte si vziať svoje práva a slobody.
Doprajme spoločne všetkým v tejto krajine právo na vzdelanie, ale nenechajme si vziať to naše.
Prajem Vám preto v dnešný výnimočný deň nielen dobré podmienky pre Vaše ďalšie štúdium, ktoré Vás posunie k Vašej vysnívanej kariére, ale aj silnú motiváciu a veľa osobných síl, pretože úspech tvorí predovšetkým kombinácia odhodlania a výkonu. Prajem Vám tiež nezlomnú podporu Vašich blízkych, bez ktorých by ste iba ťažko zvládali náročné štúdium medicíny a iných zdravotníckych odborov. A v neposlednom rade Vám želám pevné zdravie, zvlášť v tejto pandemickej dobe, v ktorej mnohí z Vás preukázali veľa hrdinstva, odvahy a dôkazov, že z Vás budú morálne i odborne zdatní lekári, či zdravotné sestry, alebo iní zdravotnícki pracovníci.
Veľa entuziazmu, činorodosti, vitality a zdravia chcem popriať aj všetkým mojim kolegom, zamestnancom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Prajem Vám všetkým príjemný sviatočný deň. Oddýchnite si a načerpajte energiu pri nejakej príjemnej činnosti, pretože vnútorné sily budeme všetci potrebovať. Na štúdium, na prácu, na prekonávanie mimoriadnych i bežných problémov, i na bežný život v čase pandémie, ktorý je predsa len iný, ako zvyčajne. A tiež na boj za správe veci.
A nezabudnite, jedno si na tomto svete nikto nemôže kúpiť.
Svoju vlastnú históriu.
Buďme vytrvalí, bojujme za akademické slobody, aby na nás mohli aj ďalšie generácie študentov spomínať len v dobrom.
Vivat academia!
Váš Daniel Pella
