V dňoch 29.-30. júna 2023 sa uskutočnili akty slávnostných promócií absolventov študijných programov fyzioterapia, ošetrovateľstvo, verejné zdravotníctvo, všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo, General Medicine a Dental Medicine na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Niesli sa tradične v radostnej atmosfére a pozitívna energia sršala nielen z mladých ľuďoch v talároch, ale aj z prítomných osôb v sále, medzi ktorými boli blízki promujúcich. Tí na záver promočného sľubu odmenili absolventov obrovským potleskom, na ktorý nadviazal svojim príhovorom dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD.
„Počuli sme veľký potlesk a atmosféra je tu dnes ako na anglickom futbalovom štadióne… Tešíme sa z našich úspešných absolventov, ktorí si takýto nádherný potlesk skutočne zaslúžia, pretože úspešne ukončili vysokoškolské štúdium v najnáročnejšom odbore humánnej medicíny, čo ich stálo veľa síl a odriekania – a právom môžu byť hrdí na to, čo dokázali,“ konštatoval dekan, podľa ktorého možno zdravotníkov prirovnať k hviezdnej oblohe, na ktorej sa jagajú niektoré hviezdy viac a iné menej. No bez ohľadu na to, akému medicínskemu odboru sa budú venovať, musia mať na pamäti, že medicína nie je iba zamestnanie, ale aj poslanie a umenie – ktorej cieľom je zachrániť čo najviac ľudských životov, prinavrátiť stratené zdravie, alebo zmierniť utrpenie. Pretože „morbus docent quam valuable sanitas est“ – až choroba učí, aké cenné je zdravie.
Zdôraznil pritom, že v centre pozornosti zdravotníkov musí byť vždy ich pacient, ktorý potrebuje odbornú pomoc, ale aj nádej, adekvátnu jeho zdravotnému stavu.
„Ak chcete dosiahnuť všetky ciele medicínskeho umenia, musíte ďalej pokračovať vo svojom štúdiu, dnešná slávnostná promócia je iba začiatok,“ podotkol prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD., podľa ktorého patrí vďaka za úspešné zvládnutie náročného štúdia nielen samotným absolventom, ale aj ich blízkym a priateľom, ktorí sa tešili z ich úspechov pri zvládnutí ťažkých skúšok a stáli pri nich aj náročných chvíľach, keď sa im nedarilo.
„Vysokoškolské štúdium je obyčajne to najkrajšie obdobie v živote, počas ktorého vznikajú lásky a priateľstvá neraz na celý život. Nezabudnite na svojich spolužiakov – zostaňte v kontakte a v budúcnosti si neodoprite pomoc a radu. Spomínajte s úctou na svojich pedagógov, či dámy zo študijného oddelenia, ktoré vás sprevádzali vašim štúdiom a pomáhali vám riešiť rôzne problémy. Majte navždy v srdci svoju alma mater – Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej lekársku fakultu – i naše krásne mesto Košice,“ dodal dekan Peter Jarčuška.
Pôsobivé príhovory mali aj naši absolventi – toto sú malé čriepky ich myšlienok a slov:
Alexandra Vargová (Slovensko): Dnes nadišiel ten deň, na ktorý sme všetci s pokorou čakali. Deň, ktorý je výsledkom našej vytrvalosti, svedomitosti, obrovského úsilia a aj trochy šťastia. Asi každý z nás absolventov si kladie otázku: Naozaj to tak rýchlo ubehlo?
Till Sebastian Wollweber (Nemecko): Keď sme prvýkrát prišli do Košíc, boli sme plní snov o tom, že uspejeme na lekárskej fakulte, ale aj plní pocitu neistoty. Výzvy, ktorým sme čelili, od týždenných testov po ústne a písomné skúšky v cudzom jazyku, sa zdali byť takmer neprekonateľné… Dnes tu však stojíme vzpriamene a oslavujeme ukončenie štúdia. Sme nesmierne vďační našim rodinám, priateľom a spolužiakom, ktorí nám poskytli neobmedzenú podporu a silu. Spoločne sme zdolali aj zdanlivo nemožné prekážky, ktoré nám stáli v ceste.
Tomáš Petras (Slovensko): Každý z nás sa vydal na túto cestu so spoločným snom o tom, že zmeníme svet, že budeme liečiť, zmierňovať utrpenie a slúžiť ľudstvu. Počas nášho namáhavého štúdia sme nadobudli veľké množstvo poznatkov a zdokonalili sme svoje zručnosti pod vedením našich vyučujúcich, teraz už kolegov doktorov. Študovali sme mŕtve telá, zapamätali sme si nespočetné množstvo anatomických štruktúr, ponorili sme sa do zložitých mechanizmov chorôb a boli sme svedkami zázraku života vo všetkej jeho komplexnosti. Strávili sme nespočetné hodiny štúdiom učebníc, pripravovaním sa na skúšky a obetovali sme osobný čas, aby sme pochopili zložitosti ľudského tela a umenie liečenia. A teraz, ozbrojení týmito poznatkami, sme pripravení vstúpiť do ušľachtilého povolania lekárstva.
Anna Tkáčová (Slovensko): V tejto chvíli sme niekoľko okamihov pred cieľom. Je dobojované. Dnešok nám napíše symbolickú bodku za touto našou životnou kapitolou. Stojíme tu pred vami už ako mladí lekári, ktorí sú plní odvahy, snov a nádejí, pripravení obrátiť list a začať písať nový príbeh. Príbeh, v ktorom každý z nás už musí samostatne kráčať svojou vlastnou cestou pomoci a starostlivosti o chorých, napĺňajúc tak podstatu nášho povolania neoddeliteľne spätého so zodpovednosťou, nezištnosťou a láskou k ľuďom. Úprimne si prajem, aby bol obsah sľubu, ktorý sme dnes zložili, súčasťou náplne nášho každodenného života. Aby sme aj v ťažkých chvíľach vydržali chrániť život a pomáhať pacientom s úsmevom na tvári.
Andrea Demská (Slovensko): Ako povedal Seneca – jedlo je pokrmom tela, vzdelanie pokrmom ducha. Touto myšlienkou by som chcela vyjadriť veľkú vďaku našim úžasným učiteľom. S ich oddanosťou a bohatými skúsenosťami nás viedli touto náročnou cestou vzdelávania. Neustále nás inšpirovali a motivovali, aby sme dosahovali vynikajúce výsledky a stále sa rozvíjali. Vzdelanie vás môže urobiť inteligentnými, ale nemôže z vás automaticky urobiť aj dobrého človeka. No vaša múdrosť a trpezlivosť nás formovali nielen ako študentov, ale aj ako ľudí. Preto vám úprimne ďakujeme za vašu obetavosť a snahu, ktorú ste vložili do našej prípravy.
Nokuthula Sindiso Ndlovu (Zimbabwe): Nestáli by sme tu dnes bez silnej podpory našich rodičoch, súrodencoch a blízkych priateľov… Chcel by som tiež vyjadriť hlboké poďakovanie všetkým zamestnancom lekárskej fakulty za ich čas trpezlivosť a obetavosť, vďaka ktorým sme sa všetci zmenili zo študentov na lekárov. Ako ročník 2023 sme museli spoločne prekonať mnohé prekážky. Pandémiu, vojnu vznikajúcu niekoľko sto kilometrov od nás – a to všetko popri náročnosti lekárskej fakulty vo všeobecnosti…
Uta Frederike Hüning (Nemecko): Dnes oslavujeme neuveriteľnú spoločnú cestu. Vyrástli sme nielen akademicky, ale aj osobnostne. Nadviazali sme trvalé priateľstvá, objavili svoje vášne a prekonali prekážky, ktoré sa niekedy zdali nemožné. Čelili sme mnohým výzvam, vydržali sme celé noci a zvládli sme množstvo povinností. Ale vďaka tomu všetkému sme uspeli. A teraz sa vydávame na svoje individuálne cesty, nesme si so sebou lekcie, ktoré sme sa naučili, priateľstvá a spomienky, ktoré sme si vytvorili.
Doron Ben Ari Adiv (Izrael): S ťažkým srdcom sa dnes musíme rozlúčiť s našimi študentskými životmi, s našimi priateľmi, s týmto krásnym mestom Košice, ktoré nám dalo domov ďaleko od domova. Existuje citát, ktorý sa podľa mňa výborne hodí – cudzinec, ktorý sa sťahuje do cudzej krajiny, vždy plače dvakrát: keď prichádza a keď odchádza… Z Košíc budeme odchádzať s očami plnými smiechu, aj s očami plnými slz. So smiechom, pretože sme to konečne dokázali, konečne sme sa stali lekármi. A s plačom, lebo vieme, že tento čas bol jedinečne nádherný – a teraz sa naše cesty rozídu.
Kristián Hajduk (Slovensko): Mnohým sme veľa dlžní: profesorom, doktorom, rodičom a všetkým, ktorí nás sprevádzali na našej ceste, tým ktorí nám ponúkli domov, ale aj tým, ktorí boli voči nám s láskou kritickí. A preto dnes ďakujeme Vám všetkým, pedagógom, za vašu trpezlivosť, cenné rady, starostlivosť, vedenie a za to, že ste to s nami dotiahli do samého konca. Dnes tu teda môžeme stáť aj vďaka vám. Pevne veríme, že ako absolventi lekárskej fakulty UPJŠ budeme vždy so cťou a hrdosťou reprezentovať našu Alma Mater!
