Vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika ukončil v roku 1989.
V roku 1990 sa stal justičným čakateľom na Krajskom súde v Košiciach a po zložení justičnej skúšky sa stal v roku 1993 sudcom Okresného súdu Prešov. Na Krajskom súde v Prešove pôsobil od jeho vzniku v roku 1997 a v rámci neho pôsobil od roku 2015 vo funkcii predsedu občianskoprávneho kolégia.
V období od 2006 až 2010 vykonával stáž na legislatívnej sekcii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Participoval na viacerých novelách predpisov v oblasti súkromného práva, osobitne na príprave nového Občianskeho zákonníka v kodifikačnej komisii pod vedením profesora Lazara.
V rokoch 2012 až 2017 bol členom Súdnej rady Slovenskej republiky.
Osobitne sa venoval právnym aspektom rovnakého zaobchádzania v slovenskej realite, diskriminácii, inštitútu nemajetkovej ujmy a v tejto oblasti sa zúčastnil vedeckých projektov. V publikačnej oblasti rezonujú aktivity v oblasti ochrany slabšej strany sporu (spotrebitelia, zamestnanci, diskriminované osoby). Je spoluautorom komentára k dobrovoľným dražbám. Uvedeným témam sa venoval aj ako externý lektor Justičnej akadémie. Mimo justičnej sféry sa venoval lektorstvu najmä pre rezort hospodárstva a Inštitút bankového vzdelávania.
Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bol menovaný 10. októbra 2019.
„Počas štúdia na právnickej fakulte som sa aktívne zapájal do študentskej vedeckej odbornej činnosti na katedre správneho práva so zameraním na inštitucionálne prvky samosprávy miest a obcí. Nedá sa v dobrom nespomínať na príjemné chvíle strávené pri štúdiu, na distingvovaných učiteľov práva i na mimoštudijné aktivity pod vedením vedúcej ročníka doc. Somorovej a vedúceho učiteľa študijnej skupiny prof. Orosza. Prejsť tatranskú magistrálu bolo ako keby samozrejmým prvkom života fakulty. Alma mater mám uchovanú v srdci.“
