\u00a0 \u00a0 \u00a0Profesor Dominic O’Meara po\u010das svojho pobytu na Katedre filozofie a dej\u00edn filozofie FF UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach<\/em> v d\u0148och 11. \u2013 14. apr\u00edla 2016 sa stretol s na\u0161imi \u0161tudentmi, u\u010dite\u013emi a ostatn\u00fdmi z\u00e1ujemcami o starovek\u00fa filozofiu, a to v r\u00e1mci dvoch stretnut\u00ed:<\/p>\n a) na textovom semin\u00e1ri (11. 4. 2016) venovanom anal\u00fdze a interpret\u00e1cii Plotinovho textu Enneady I, 7 [54] s n\u00e1zvom O prvom dobre a in\u00fdch dobr\u00e1ch <\/em>alebo O \u0161\u0165ast\u00ed<\/em>; \u00a0 \u00a0 \u00a0Textov\u00fd semin\u00e1r v rozsahu pribli\u017ene troch vyu\u010dovac\u00edch hod\u00edn, ktor\u00e9ho podklad dostali \u00fa\u010dastn\u00edci vopred, zah\u0155\u0148al uvedenie do form\u00e1lnej \u0161trukt\u00fary Plotinovho textu, po ktorom nasledovalo komentovanie jeho jednotliv\u00fdch \u010dast\u00ed. Semin\u00e1r sa vyv\u00edjal striedavo \u2013 raz ako v\u00fdklad, raz ako diskusia. Po\u010das jeho priebehu sme mali mo\u017enos\u0165 sledova\u0165 profesorovo pribl\u00ed\u017eenie metodol\u00f3gie a spisovate\u013esk\u00fd \u0161t\u00fdl Plotina. Uvedomenie si toho, ako autor koncipoval text, toti\u017e prof. O’Meara pova\u017euje za d\u00f4le\u017eit\u00e9 pri sk\u00faman\u00ed ka\u017ed\u00e9ho textu. Treba vzia\u0165 do \u00favahy, \u010di autor takpovediac zapisoval svoje my\u0161lienky tak, ako sa postupne vyv\u00edjali, \u010di nimi len sk\u00famal probl\u00e9m z r\u00f4znych str\u00e1n a nasto\u013eoval hypot\u00e9zy, alebo svojimi v\u00fdpove\u010fami u\u017e nie\u010do s presved\u010den\u00edm tvrdil. V pr\u00edpade Plotinovho textu profesor O’Meara viackr\u00e1t zd\u00f4raz\u0148oval, \u017ee Plotinova filozofia je uk\u00e1\u017ekou filozofick\u00e9ho prem\u00fd\u0161\u013eania, nielen zbierkou probl\u00e9mov a z\u00e1verov, \u010do efekt\u00edvne demon\u0161troval samotn\u00fdm Plotinov\u00fdm textom.
b) na verejnej predn\u00e1\u0161ke na t\u00e9mu Starovek\u00e9 biografie Pytagora a Epikura ako modely filozofick\u00e9ho \u017eivota<\/em>, ktor\u00e1 sa konala 12. 4. 2016.<\/p>\n
\u00a0 \u00a0 \u00a0Obdivuhodnou bola tie\u017e profesorova pr\u00e1ca s pojmami. Boli sme svedkami svedomitej filozofickej pr\u00e1ce, v ktorej ka\u017ed\u00e9 slovo m\u00e1 svoj v\u00fdznam \u2013 od filozofick\u00fdch pojmov a\u017e po be\u017en\u00e9 slov\u00e1 a spojky. Pr\u00e1cou filozofa nie je iba pre\u010d\u00edta\u0165 text, napr\u00edklad jedenkr\u00e1t \u010di dvakr\u00e1t. Mus\u00ed sa nespo\u010detnekr\u00e1t vraca\u0165 znova a znova na za\u010diatok textu, porovn\u00e1va\u0165 neskor\u0161ie pas\u00e1\u017ee s predo\u0161l\u00fdmi, sledova\u0165 v\u00fdvoj pojmov a ich pou\u017e\u00edvanie. V\u00fdsledkom predn\u00e1\u0161ky preto nebolo len hlb\u0161ie pochopenie \u010dasti Plotinovej filozofie, ale tie\u017e metodologick\u00e9 usmernenie bud\u00faceho filozofick\u00e9ho v\u00fdskumu \u0161tudentov.
\u00a0 \u00a0 \u00a0Predmetom verejnej predn\u00e1\u0161ky, ktor\u00e1 sa konala nasleduj\u00faci de\u0148 v Historickej aule Rektor\u00e1tu UPJ\u0160 v Ko\u0161iciach, boli biografie starovek\u00fdch filozofov, na ktor\u00fdch z\u00e1klade profesor demon\u0161troval skuto\u010dnos\u0165, \u017ee antick\u00ed filozofi svoje myslenie predov\u0161etk\u00fdm \u017eili \u2013 te\u00f3ria a prax spadali u nich v jedno. Predn\u00e1\u0161ka bola nielen zauj\u00edmav\u00e1, ale bola najm\u00e4 dokladom toho, \u017ee pristupova\u0165 k filozofom aj prostredn\u00edctvom spr\u00e1v o ich \u017eivote nemus\u00ed by\u0165 v \u017eiadnom pr\u00edpade oby\u010dajnou doxografiou. Profesor O’Meara \u2013 pod\u013ea m\u00f4jho n\u00e1zoru \u2013 revolu\u010dn\u00fdm pr\u00edstupom k biografi\u00e1m antick\u00fdch filozofov dospel k neortodoxn\u00e9mu z\u00e1veru, \u017ee na prv\u00fd poh\u013ead nezmierite\u013en\u00e9 u\u010denia Pytagora a Epikura boli v ich praktickom vykon\u00e1van\u00ed (resp. \u017eit\u00ed) ne\u010dakane bl\u00edzke. Predn\u00e1\u0161ka vyvrcholila do z\u00e1vere\u010dnej diskusie, ktor\u00e1 prekro\u010dila \u010dasov\u00fd aj tematick\u00fd r\u00e1mec vymedzen\u00fd n\u00e1zvom predn\u00e1\u0161ky a oscilovala okolo zamerania a fungovania s\u00fa\u010dasnej akademickej filozofie.
\u00a0 \u00a0 \u00a0V neposlednom rade je potrebn\u00e9 spomen\u00fa\u0165 osobnos\u0165 profesora O’Mearu, ktor\u00fd dok\u00e1zal aj zlo\u017eit\u00e9 probl\u00e9my poda\u0165 nanajv\u00fd\u0161 zrozumite\u013en\u00fdm sp\u00f4sobom s pr\u00edmesou jemu vlastn\u00e9ho humoru. Ochotne odpovedal na v\u0161etky ot\u00e1zky tak na semin\u00e1ri, ako aj v r\u00e1mci predn\u00e1\u0161ky. Zo semin\u00e1ra \u2013 a rovnako tak aj z predn\u00e1\u0161ky \u2013 mali \u0161tudenti, aj \u0161ir\u0161ia verejnos\u0165, mo\u017enos\u0165 nie\u010do si odnies\u0165, a to aj napriek tomu, \u017ee niektor\u00ed z pr\u00edtomn\u00fdch sa filozofii, resp. konkr\u00e9tnej filozofickej t\u00e9me nikdy nevenovali.
\u00a0 \u00a0 \u00a0Na z\u00e1ver mo\u017eno kon\u0161tatova\u0165, \u017ee t\u00e1to (a vlastne aj ka\u017ed\u00e1 in\u00e1) zahrani\u010dn\u00e1 n\u00e1v\u0161teva je pr\u00ednosom pre \u0161tudentov aj u\u010dite\u013eov na\u0161ej univerzity. Bez nov\u00fdch poh\u013eadov a pr\u00edstupov k \u0161t\u00fadiu a v\u00fdskumu by sme toti\u017e \u010dasom za\u010dali stagnova\u0165. Nie ka\u017ed\u00fd a nie v\u017edy m\u00e1 toti\u017e mo\u017enos\u0165 \u010di odvahu vycestova\u0165 za filozofiou do sveta. A ak nem\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 Mohamed k hore, je skvel\u00e9, \u017ee m\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 hora k Mohamedovi…<\/p>\n