Smutné udalosti, ktoré poznačili dejiny Európy v rokoch 1933 – 1945, si pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom pripomenula aj Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorá 5. mája 2016 na Zvonárskej ulici v Košiciach zorganizovala celodenný program.
Formou interaktívnej výstavy pozostávajúcej z 12 stanovíšť vyskladaných z dobových fotografií, dobovej tlače a rekvizít priblížili pedagógovia a študenti návštevníkom obdobie Slovenského štátu. Budúci učitelia dejepisu ako komentátori v rámci svojich stanovíšť interpretovali inštalované pramene a odpovedali záujemcom na otázky. Ponúkli tak svojim budúcim kolegom – učiteľom z praxe – možnosť odučiť tieto citlivé témy namiesto nich.
Témy ako fašizmus, Slovenský štát či holokaust sú citlivé a vo vzdelávacom procese často nesprávne uchopené, čo spôsobuje predovšetkým u mladej generácie nezáujem, necitlivosť, nulovú senzibilitu na spoločenské dianie, dokonca orientáciu na extrémistické politické strany a hnutia. My, učitelia Katedry histórie FF UPJŠ a študenti, budúci učitelia dejepisu, by sme kolegom zo základných a stredných škôl s týmito témami radi pomohli a odbremenili ich aspoň v malej miere od náročnej každodennej práce.
Zvonárska ulica sa tak na jeden deň premenila na ulicu zo 40. rokov 20. storočia. Koncept výstavy a jej interaktívny charakter zaujali predovšetkým študentov základných a stredných škôl, ktorí do Košíc pricestovali aj zo vzdialenejších miest a obcí. Výstavu navštívili napr. žiaci z Margecian, Trebišova či zo Sečoviec. Návštevníci mali možnosť zažiť vtedajšiu atmosféru jedného bežného slnečného dňa, ale aj ponurý osud židovského obyvateľstva odohrávajúci sa paralelne v synagóge priamo pred korzujúcou sa verejnosťou.
Interaktívna výstava Katedry histórie FF UPJŠ pod názvom Kto bude ďalší? mala snahu na príklade uvedených historických udalostí poukázať na základné prejavy extrémizmu v spoločensko-politickom živote. Bola zameraná predovšetkým na rozvoj kritického myslenia u mladých ľudí, ktorí sa prostredníctvom pripravených aktivít mali možnosť naučiť, že niektoré z uvedených prejavov sú v našej spoločnosti prítomné aj dnes. Aké dôsledky môže mať zdanlivo neškodný výrok či nariadenie, mohli zažiť na vlastnej koži.
Počas prebiehajúcej výstavy sme mali možnosť diskutovať s mnohými žiakmi a študentmi, pričom v rozhovoroch odzneli na témy týkajúce sa obdobia Slovenského štátu rôzne názory. Mladú generáciu však oveľa viac zaujímali prejavy extrémizmu v súčasnosti, vidieť súvislosti medzi minulosťou a prítomnosťou však robilo mnohým účastníkom značné problémy. Minulosť považujú za uzavretú, nás sa už netýka. Smutnejší je však fakt, že týmto spôsobom interpretujú dejiny i niektorí učitelia, ktorí svojich žiakov na výstave sprevádzali. Nemilo ma prekvapili kolegovia, ktorí prejavy extrémizmu v súčasnom spoločensko-politickom živote popierajú, ba dokonca označujú za správne a pre poriadok v krajine potrebné. Ja osobne to vnímam ako veľkú a naliehavú výzvu prehodnotiť postavenie spoločenskovedných predmetov v našom vzdelávacom systéme a tiež kvalitu ich výučby na všetkých stupňoch škôl.
O to viac ma teší, že sa tieto problémy stali prioritou aj pre blížiaci sa zjazd Slovenskej historickej spoločnosti v Skalici v dňoch 11. – 13. mája 2016. Urobíme všetko pre to, aby závery zjazdu poukázali na dôležitosť humanitných vied pri budovaní kritického myslenia a demokratických hodnôt v spoločnosti a čo najskôr boli aplikované do edukačnej praxe.
Alžbeta Bojková
Katedra histórie
FF UPJŠ Košice
