Ročník, študijný program: 1. ročník Mgr., Anglický jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku
Trvanie mobility: 2 semestre
Prijímajúca inštitúcia: University of Strasbourg
Krajina: Francúzsko
Už počas 2.ročníka bakalárskeho štúdia som chcela ísť na Erasmus do Bordeaux na letný semester, ale kvôli šíriacej sa pandémii som cestu zrušila. A tak keď som uvidela výzvu na nasledujúci akademický rok neváhala som. Po takmer 3 rokoch strávených doma som si povedala, že využijem oba semestre, ktoré sú k dispozícií na magisterskom stupni. Povedala som o tomto nápade aj svojej spolužiačke a tak sme sa na toto dobrodružstvo vydali spolu.
Naša žiadosť bola uznaná, tešili sme sa. Ešte pred nástupom na Erasmus sme narazili na niekoľko problémov. Napríklad ja som nedostala potvrdenie z prijímajúcej univerzity, zistili sme že už od začiatku bude treba bojovať s administratívou.
Leto sme každá strávili po svojom, ja som pobehovala kade-tade po Európe, protipandemické opatrenia už v tom čase pomaly mizli, tak som chcela využiť všetky možnosti, ktoré sa dali.
Ani pár dní pred odchodom som stále nemohla uveriť, že sa to naozaj deje a že skutočne idem na celý školský rok preč. Balila som sa systematicky asi týždeň pred odchodom, výsledkom bol jeden veľký kufor, jeden menší kufor, taška s notebookom a ruksak na pleciach. Rodičia ma šli zaviesť do Trenčína, tam sme sa rozlúčili, pripojila som sa ku kamarátke a spolu sme šli do Prahy, tam sme si spravili prestávku, večer sme sadli na druhý autobus a ráno sme sa prebudili v Štrasburgu.
Prvé dojmy neboli veľmi pozitívne, lebo na zastávke autobusu sme videli mnoho stanov s ľuďmi bez domova. Zavolali sme si taxíky, ktoré nás zaviedli na internát, lebo sme sa nechceli vláčiť s ťažkými kuframi a ani sme nevedeli cestu. Po 2 hodinách sme sa úspešne ubytovali. Izby vôbec nevyzerali ako na fotkách, žiadny vankúš, či perina, len základný nábytok a chladnička.
Na druhý deň sme šli do školy na stretnutie ERASMUS študentov. Snažili sme sa porozumieť zápisu predmetov, administratíve a ďalším veciam. V skratke, celý september bol o vyberaní predmetov, upravovaní learning agreementu a schvaľovania na oboch stranách.
Čo sa týka predmetov, mala som napríklad psycholingvistiku, čo bolo nesmierne zaujímavé, alebo angličtinu pre vedecké účely. Všetci učitelia, ktorí ma vyučovali boli neskutočne milí, niektorí brali ohľad aj na nás, zahraničných študentov, ale niektorí nie. Väčšinu predmetov som mala vo francúzštine. S porozumením som nemala problém až taký veľký problém, a časom sa to zlepšilo, jedinou prekážkou bolo, že som si nestíhala zapisovať poznámky. Škola používala platformu Moodle, kde niektorí profesori nahrávali prezentácie, informácie alebo iné materiály z hodín.
Francúzi na hodinách mali notebooky, a v triedach sa ozývalo len rýchle ťukanie do klávesníc, len zopár študentov malo papier a pero.
Už na začiatku som si všimla, že vo Francúzsku majú iný štýl vyučovania, učitelia robia prezentácie, kde dávajú všetky potrebné informácie, u nás sú to skôr kľúčové veci a k tomu komentár. Asi na polovici predmetov sme robili v skupinách po 2-3 žiakoch tzv. „exposé“ – 15-20 minút skupina študentov rozpráva o téme, ktorú si na daný predmet vybrali alebo im bola určená. Každý profesor má svoje podmienky, väčšina z nich bola totožná – prezentácia, kde budú všetky informácie, nie len kľúčové veci alebo odrážky, čo najmenej pravopisných chýb, a samozrejme aj ústny prejav.
Boli predmety, kde bola hodnotená ústna časť každého jedného žiaka, potom prezentácia – obsah, dojem, pravopisné chyby, pri ktorých boli dosť striktní.
Čo sa týka testov, zopár z nich bolo takých ako u nás – napísať definíciu, alebo krátku odpoveď, ale opäť to prevážil francúzsky štýl – 2-3 otázky kde bolo nutné spraviť buď syntézu alebo analýzu daného učiva, čo nie každému úplne vyhovovalo. Ja som s týmto štýlom tiež zápasila, lebo som netušila, do akej hĺbky treba až zachádzať. Ale podstatné je to, že len zopár predmetov som nezvládla.
V polovici decembra prišli na návštevu do Štrasburgu spolužiačkini rodičia, lebo sme sa rozhodli, že nebudeme na Vianoce cestovať domov, škola sa začínala začiatkom januára a povedali sme si, že si radšej spravíme výlet do Paríža na Nový rok. V Paríži sme strávili 3 dni, ktoré sme si nesmierne užili, videli sme ohňostroj na Champs-Elysées, navštívili sme spolu aj Eiffelovu vežu alebo aj Musée d’Orsay.
Po zimnej pauze, sme sa mali vrátiť do školy, ale kvôli šetreniu na kúrení sa škola rozhodla dať týždeň voľna.
Druhý semester sme začali tradične s administratívou ale už to nebolo také náročné, ako na začiatku. Opäť som si našla celkom zaujímavé predmety, ako napríklad Creative writing, kde sme písali anglické fantasy básničky, alebo Typológiu jazykov, kde som sa dozvedela o jazykoch, o ktorých som predtým nikdy nepočula.
Druhý semester prebehol omnoho rýchlejšie ako ten prvý, mali sme aj týždeň jarných prázdnin, ktorý ubehol ako voda. Počas neho som sa pripravovala na záverečné testy.
Nesmiem vynechať miesto kde som žila – internát, štvrť Robertsau, asi 10 minút od Európskeho parlamentu. Vybrala som prvé poschodie, aby sme neťahali kufre až na štvrté poschodie, lebo tam nebol výťah. Izba mala 9m2 , bolo tam umývadlo, toaleta, sprchy boli spoločné pre celé poschodie, taktiež sme zdieľali kuchyňu, kde bol vlastne iba sporák, mikrovlnka veľké umývadlo. V kuchyni som sa v prvej polovici svojho pobytu zdržiavala len minimálne. Potom som tam začala variť častejšie, spoznala som ľudí zo svojho poschodia. Vďaka týmto rozhovorom som spoznala rôzne africké kultúry ako napríklad Pobrežie Slonoviny, Kamerun, Kongo alebo Maroko.
Tým, že som bola zvedavá, začala som si prezerať mapu Afriky a myslím že by som vedela vymenovať krajiny o ktorých som predtým ani len nemala tušenie. Ľudia z týchto štátov majú rôzne prízvuky a niektorým je ťažšie rozumieť. Ale po troške času si moje uši zvykli.
Na záver by som chcela dodať, že každý kto má strach vycestovať zo svojej krajiny, má naň právo. To že máme strach určuje len to kde je naša komfortná zóna. Aj keď máte strach, neváhajte a postavte sa mu, uvidíte ako Vás to zmení.
Každý kto má možnosť ísť na ERASMUS by ju mal využiť. Je to neopakovateľný zážitok a množstvo skúsenosti, ktoré Vám už nikto nevezme. Spoznáte ľudí a kultúry z celého sveta, zlepšíte si svoje jazykové zručnosti či už v angličtine alebo aj v ďalšom jazyku, ktorý sa učíte. Navštívite miesta, ktoré by ste možno sami nenavštívili. Objavíte svoje ďalšie ja a určite Vám táto cesta zmení do istej miery život.
