Študentky a študenti Katedry histórie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach realizovali začiatkom letného semestra – v týždni od 10. do 14. februára 2025 – výstavu s názvom „Memento hominis“, ktorej prostredníctvom pripomenuli širokej verejnosti 80. výročie oslobodenia mesta Košice a ukončenia represálií počas vlády Strany šípových krížov v Košiciach.
Podujatím chceli vyslať jasný signál, že je nesmierne dôležité hovoriť aj o tých udalostiach z našej histórie, na ktoré nemôžeme byť v žiadnom prípade hrdí, avšak majú o to väčší potenciál poukázať na význam demokracie a ochrany ľudských práv v našej prítomnosti.
Výstava bola praktickým výstupom z predmetu história vo verejnom priestore, ktorý študentky a študenti Katedry histórie FF UPJŠ absolvovali v zimnom semestri akad. roka 2024/2025 pod vedením PaedDr. Alžbety Śnieżko, PhD. – s cieľom naučiť sa aplikovať poznatky historickej vedy smerom k širokej verejnosti, otvorene spolupracovať s rôznorodým publikom a tiež reflektovať realizovaný projekt s cieľom vyhodnocovať efektívne aj menej efektívne postupy pri práci s verejnosťou.
Koncept výstavy bol postavený na čísle 12 – to predstavuje 12 náhodne vybraných Košičanov, ktorí boli počas vlády Strany šípových krížov 6. januára 1945 verejne popravení, a to obesením na stromoch na košickej Hlavnej ulici (v tom čase niesla názov „Fő utca“). Na realizovanej výstave tieto obete symbolicky znázorňovali stromy v areáli kampusu Filozofickej fakulty UPJŠ na Moyzesovej ulici v historickom centre Košíc, okolo ktorých sa na bielom plátne v 12 vetách chronologicky odohrával tragický príbeh z dejín mesta Košice počas vlády tzv. nyilašovcov.
Každý strom – podobne ako popravené obete pred 80 rokmi – niesol na svojom pomyselnom „krku“ nápis vyjadrujúci kľúčové slová, ktorými chceli študentky a študenti KH FF UPJŠ tlmočiť verejnosti dôležité posolstvo, že minulosť je vždy prítomná. Stromy, ktoré boli na Hlavnej ulici v Košiciach svedkami tejto tragédie, boli zoťaté – s presvedčením, že sa zabudne aj na spáchané hrôzy. Našou spoločnou zodpovednosťou je však na tieto a podobné udalosti z našich dejín nezabúdať, práve naopak. Musia nám slúžiť ako memento toho, ako tragicky sa môže skončiť rozdeľovanie na „MY“ a „ONI“ aj v zdanlivo – na prvý pohľad – bežných témach, ktoré rezonujú v našej spoločnosti.
„Osobitne pre nás – autorky a autorov prezentovanej výstavy a zároveň budúce učiteľky a budúcich učiteľov dejepisu – je odovzdávanie historickej skúsenosti s udalosťami, ktoré formovali našu prítomnosť, povolaním, ktoré sme si vybrali, na začiatku možno ani netušiac, akú veľkú zodpovednosť ponesieme na svojich pleciach. Dnes, uvedomujúc si dôležitosť učenia o minulosti pre našu prítomnosť, chceme aj prostredníctvom tejto výstavy jasne a odvážne komunikovať posolstvo, ktoré dokážeme sformulovať len vďaka historickej vede: Memento hominis! Pamätaj na ľudskosť!“ deklarujú študentky a študenti histórie na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach.
Súčasťou výstavy bol interaktívny portál, ktorý sprostredkúval online spojenie v reálnom čase s kampusom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, za čo patrí vďaka vedúcemu Katedry histórie Filozofickej fakulty UMB PhDr. Rastislavovi Kožiakovi, PhD., a tamojšiemu študentskému spolku. Portál bol inštalovaný s cieľom vizuálne prepojiť dve mestá a vzájomne „zdieľať“ – pre nás taký samozrejmý – pocit slobody, odzrkadľujúci sa vo všednej každodennosti, ktorá však pred 80 rokmi vôbec nebola samozrejmosťou.
Návštevníčky a návštevníci výstavy mohli zanechať aj písomný alebo audiovizuálny odkaz o tom, ako si predstavujeme našu krajinu o ďalších 20 rokov. Odkazy boli uložené do časovej kapsuly, ktorú vyrobili študenti a ktorá bude otvorená v roku 2045 – pri príležitosti 100. výročia oslobodenia Košíc.
Názorové, kultúrne, etnické, jazykové či náboženské rozdiely medzi ľuďmi sú prirodzené, sú stáročia prítomné a nepochybne budú formovať našu budúcnosť ďalšie tisícročia. Majú však aj niečo spoločné. Nositeľmi všetkých týchto rozdielov sú vždy ľudia. To „MY SAMI“ sme zároveň aj „TÍ DRUHÍ“…
Snažme sa preto, aby sme v našich každodenných rozhovoroch, rozhodnutiach a skutkoch, či už osobne alebo v online priestore, neboli sami sebe nepriateľmi. Naša spoločná podstata – to, čo nás robí ľudskými –, je silnejšia ako všetko, čo nás rozdeľuje. Memento hominis!
Bc. Viktória Titová
KH FF UPJŠ
