Matej Bel (1684 – 1749), magnum decus Hungariae (veľká ozdoba Uhorska), je známy svojím monumentálnym dielom Notitia Hungariae Novae historico-geographica (Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku), v ktorom sprístupnil súdobému čitateľovi rozsiahly súbor poznatkov o uhorských stoliciach, čím sa stal zakladateľom modernej uhorskej vlastivedy. Okrem tohto diela bol Matej Bel autorom aj viacerých menších prác. Medzi ne patrí aj správa publikovaná v roku 1741 v časopise Philosophical transactions, periodiku londýnskej Kráľovskej spoločnosti (The Royal Society of London), zaoberajúca sa banskobystrickými medenými vodami, ktoré zdanlivo menia železo na meď.
Pracovníci Katedry klasickej filológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach prof. PhDr. František Šimon, CSc., a doc. Mgr. Jana Balegová, PhD., sa rozhodli túto trocha zabudnutú prácu Mateja Bela priblížiť slovenskému publiku. Ich monografia Matej Bel o banskobystrických medených vodách vyšla v marci 2024 v univerzitnom vydavateľstve ŠafárikPress. Autori prezentujú okolnosti vzniku správy, rôzne vydania v súdobej odbornej tlači v Anglicku a Nemecku v latinskej, anglickej a nemeckej verzii.
Ďalej podávajú prehľad rozsiahlej literatúry na túto tému, ktorá siaha až do 15. storočia, pričom niektoré pramene použil Bel pri písaní svojej Správy. Monografia napokon obsahuje latinský text, slovenský preklad s vysvetlivkami a obrazovú prílohu.
doc. Mgr. Erika Brodňanská, PhD.
Katedra klasickej filológie FF UPJŠ
