Ako to celé začalo, aj ako to skončí
Študenti stredných škôl veľmi radi „hejtujú“ a pri tom nemajú dostatočne relevantné argumenty. Po nástupe na univerzitu ich „hejtovanie“ vyučujúci povýšia na akademické kritické myslenie. Proces, na prvý pohľad jednoduchý, je náročný a zdĺhavý. Projektom Nebuď hejter, buď kritik! pripravíme stredoškolských študentov zaujímajúcich sa o literatúru na vysokoškolský spôsob „komunikácie“ s literatúrou a rozvinieme ich tvorivé myslenie.
Čas na kritické myslenie!
Literárna kritika je v priestore slovenskej literárnej vedy v úzadí. Rozvíjanie tejto vednej disciplíny je len parciálne – ako súčasť iných študijných odborov na vysokých školách. Jediné výraznejšie zviditeľnenie kritiky pozorujeme v literárnych časopisoch či prostredníctvom diskusnej relácie Literárny kvocient. Podnetom na vznik tohto projektu nám preto bolo primárne dlhodobé zaostávanie slovenských študentov za európskym priemerom OECD v oblasti tzv. čítania s porozumením. Uvedomujúc si uvedené predchádzajúce faktory, sme si s kolegyňami doktorandkami povedali, že je čas na to, aby si študenti osvojili kritické myslenie.
Situácia ohľadom pandémie COVID-19 nás v marci minulého roku donútila sedieť doma, čo prispelo k tomu, že sme mali dostatok času na vymýšľanie nových vecí. Diskutovať o nich, sme však mohli len online. Kto by si pomyslel, že projekt zameraný na literárnu kritiku vznikne v konverzácii, popri ktorej jedna osoba čistí kuchyňu, ďalšia robí kysnuté cesto, ďalšia dáva spať detičky a ďalšia leští luster.
Máme to schválené!
Po podaní projektu sme netrpezlivo očakávali posudky a nedá sa ani opísať, ako veľmi nadšené sme boli z kladných vyjadrení. Konečne sme teda mohli začať realizovať našu ideu. Začali sme spisovať zoznam ľudí a inštitúcií, ktoré potrebujeme osloviť a s ktorými by sme rady spolupracovali, a rozdelili sme si úlohy.
Primárnou súčasťou nášho projektu bola, pravdaže, literatúra a tak sme začali hľadať tituly kníh, ktoré by sa nám na projekt najlepšie hodili. Aby boli naše literárne stretnutia čo najpestrejšie, ako námety sme si vybrali aj detskú kritiku, feministickú, básnickú či kritiku kritiky. Z beletristických kníh, sme sa zamerali na autorov súčasnej slovenskej tvorby. Takisto sme k literárnej kritike potrebovali aj časopisy, v ktorých by sme našli vzorové kritiky beletrie, a oslovili sme aj vydavateľstvá s prosbou o ich výtlačky. Napokon nám ostalo kontaktovať našich hostí a študentov stredných škôl.
Projekt a korona? = nové možnosti!
V septembri prešla univerzita na dištančnú výučbu a s ňou sa zmenili aj naše plány priebehu projektu. Pôvodne sme literárne stretnutia spojené s workshopmi mali realizovať už koncom septembra, ale nepriaznivá epidemiologická situácia to nedovolila. Aby sme však nebudili dojem, že sme nečinne sedeli a čakali až toto biedne obdobie pominie, v zákulisí projektu sme formovali náhradné plány.
Pripomenuli sme sa literárnym kritikom, s ktorými sme plánovali diskutovať, a poprosili sme ich o pár slov o ich osobe a o pohľade na literárnu kritiku. Krátke videá, ktoré prispievajú k utváraniu obrazu o kritike a zároveň podporujú uvažovanie o jej zmysle a posolstve, sme zdieľali na facebookovskej stránke našej Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie (KSSFaK). Ako sa hovorí – všetko zlé je na niečo dobré! Práve zdieľaním krátkych videí sme rozšírili virtuálny priestor nášho projektu lebo sa o literárnej kritike dozvedel každý člen, ktorý sleduje našu aktivitu na sociálnej sieti, a nie len tí, ktorí sú súčasťou nášho projektu.
Projekt sme začali realizovať prácou so študentmi 1. ročníka, ktorí sa zoznamovali so základmi kritiky a recenzistiky. Po „zoznámení sa“ študenti napísali svoje prvé recenzie, ktoré nám neskôr poslúžili ako podklad pre ďalšiu prácu.
Najintenzívnejšie obdobie nášho projektu prebiehalo v januári. Začiatkom roka 2021 sme sa rozhodli vyťažiť z online priestoru, čo najviac a pozvali sme študentov na sledovanie online rozhovorov s literárnymi vedcami, kritikmi či spisovateľom (prof. M. Součkovou, doc. M. Milčákom a dr. P. Darovcom). Naši hostia prezentovali študentom obraz súčasnej literárnej kritiky v printovej aj elektronickej forme, no vyjadrili sa aj ku kritike z „opačnej strany“ – z pohľadu autora, ktorý je kritizovaný. Ešte pred spomínanými diskusiami, sme sa so študentmi, ktorí prejavili záujem, stretli „online“ a diskutovali sme s nimi o aktuálnom stave kritiky, o tom, ako by mala vyzerať dobrá recenzia a každý kto chcel mohol napísať vlastnú. Študenti nám mohli počas celého semestra posielať recenzie a vlastné texty a my sme ich s nimi individuálne konzultovali. Mnohí študenti sa však neinšpirovali len ich „návodmi“ na písanie recenzií, ale podnietilo ich to aj k ich vlastnej beletristickej tvorbe. V januári si tiež vyskúšali písať vlastné recenzie. Projekt sa tešil obľube medzi študentmi stredných a vysokých škôl, literárnymi vedcami ale aj pedagógmi, čoho dôkazom bol aj priemerný počet zúčastnených (30).
Finále Kritikov nie Hejterov!
Zavŕšením nášho projektu Nebuď hejter, buď kritik!, bude výstava (v priestoroch filozofickej fakulty UPJŠ) recenzií a fotointerpretácií študentov, ktorí sa zapojili do tohto projektu. Súčasťou bude aj beseda s doc. M. Andričíkovou. Budeme diskutovať o prínosoch projektu ako aj o tom, čo všetko si z neho študenti odniesli, v čom ich inšpiroval a v čom sa im pomohol zlepšiť napríklad pri písaní recenzií, za ktoré budú v závere ocenení. Zároveň sa prostredníctvom študentských recenzií presvedčíme, či sa zo študentov stali skutoční kritici a nie hejteri.
Mgr. Gabriela Onušková
Projekt Nebuď hejter, buď kritik! (č. vvgs-2020-1472) je financovaný prostredníctvom grantovej schémy VVGS UPJŠ.
