Dejiny fakulty

    Dejiny vzniku filozofickej fakulty v meste Košice siahajú do polovice 17. storočia.  12. februára 1657 vydal jágerský biskup Benedikt Kišdy vo svojom sídle v Jasove zakladaciu listinu Universitas Cassoviensis. Univerzitu potvrdil Zlatou bulou cisár Leopold I. 7. augusta 1660 v Grazi, ktorý jej priznal všetky privilégiá a práva fakulty, čím ju postavil na jednu úroveň s univerzitami vo Viedni, Prahe, Olomouci, Grazi a Trnave. Štruktúra univerzity zodpovedala štruktúre ostatných európskych univerzít, ktoré boli pod správou jezuitov. Jednou z jej dvoch fakúlt bola popri Teologickej fakulte aj Filozofická fakulta, na ktorej bolo štúdium trojročné. Prednášali na nej významní pedagógovia (Martin Palkovič, Samuel Timon, Štefan Karpinai, Karol Wagner, Juraj Sklenár, Andrej Bernolák a i.) rozličné disciplíny z oblasti klasickej filológie, histórie a literatúry.    
    V roku 1773 bol zrušený jezuitský rád. Univerzita sa stala štátnou filiálkou jedinej uhorskej univerzity v Budíne. Zmenila aj názov na Academia regia. Filozofická fakulta sa stala jej súčasťou, avšak po prijatí školskej reformy Ratio educationis v roku 1776 výučba nadobudla svetskejší charakter. V roku 1850 bola Kráľovská akadémia pretvorená na Právnickú akadémiu, a tým sa na dlhé obdobie prerušilo vysokoškolského humanitné vzdelávanie v Košiciach. 
    K jeho nepriamemu obnoveniu došlo až v roku 1959, keď zlúčením pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulty vytvorenej z Filologickej fakulty Vysokej školy pedagogickej v Prešove vznikla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
    Spoločensko-politické udalosti deväťdesiatych rokov zasiahli do osudu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Zákonom č. 361/1996 Z. z. o rozdelení Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach sa s účinnosťou od 1. januára 1997 rozdelila UPJŠ na dva samostatné právne subjekty: Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove. Týmto politickým aktom Košice stratili aj nepriamy kontakt s humanitným vysokoškolským vzdelaním.     
    Bolo len otázkou času, kedy sa obnoví inštitúcia humanitného vysokoškolského vzdelávania v druhom najväčšom ekonomickom, spoločenskom, kultúrnom, vzdelávacom, umeleckom, filozoficko-duchovnom a masmediálno-komunikačnom centre Slovenska, kedy vznikne silný humanitný zdroj kultivácie kvality duchovného života a prirodzený vyvažujúci korektív k technickej, medicínskej a prírodovednej akademickej orientácii v Košiciach. 
    Rozhodujúci krok k tomu, aby v Košiciach vznikla fakulta humanitného smeru, spravilo vedenie UPJŠ na čele s jej rektorom Prof. h. c. prof. JUDr. Vladimírom Babčákom, CSc., a prorektorom pre rozvoj UPJŠ doc. RNDr. Jánom Sabom, CSc., ktoré predložilo na rokovanie Vedeckej rady UPJŠ dňa 9. júna 2006 dokument s názvom Aktualizácia dlhodobého zámeru Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na roky 2004 až 2010. V tomto dokumente sa už jednoznačne prezentoval postoj vedenia univerzity zriadiť na UPJŠ Filozofickú fakultu. 
    Vzniku Filozofickej fakulty na UPJŠ v Košiciach predchádzalo zriadenie Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ ako výskumného a pedagogického pracoviska s celouniverzitnou  pôsobnosťou. Stalo sa tak 1. júna 2005 rozhodnutím rektora UPJŠ č. 13/2005.  Vedením nového ústavu bol poverený doc. PhDr.  František Šimon, CSc. Po konkurze na miesto riaditeľa ústavu bol rektorom UPJŠ  menovaný k 1. 3. 2006  do tejto funkcie prof. PhDr. Vladimír Leško, CSc. Vedenie  ústavu ďalej tvorili jeho zástupcovia –    prof. PhDr. Ladislav Lováš, CSc., a doc. PhDr. Oľga Orosová, CSc. Organizačnú štruktúru ústavu tvorilo najprv päť katedier, od 1. 9. 2006 sa ich počet rozrástol na osem: Katedra anglistiky a amerikanistiky,  Katedra neslovanských jazykov, Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie, Katedra psychológie, Katedra ekonomiky a riadenia ľudských zdrojov, Katedra filozofie a dejín filozofie, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, Katedra pedagogiky. 
    K 1. septembru 2006 bolo akreditovaných 38 študijných programov, z toho 4 bakalárske študijné programy jednoodborového štúdia s možnosťou pokračovania v magisterských študijných programoch, 15 bakalárskych študijných programov medziodborového štúdia s možnosťou pokračovania v magisterských študijných programoch, 3 magisterské jednoodborové študijné programy, 14 magisterských študijných programov učiteľského zamerania a 2 doktorandské študijné programy (sociálna psychológia a psychológia práce, dejiny filozofie). V roku 2006 boli na akreditáciu postúpené tri študijné programy: britské a americké štúdiá (doktorandský stupeň), anglický jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku (bakalársky stupeň) a nemecký jazyk a literatúra – slovenský jazyk a literatúra (bakalársky stupeň).
    Ústav filologických a sociálnych vied UPJŠ spolupracoval s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ na realizácii študijných programov Prírodovedeckej fakulty UPJŠ medziodborového štúdia prírodovedných predmetov a psychológie a filozofie. V akademickom roku 2006/2007 bolo zapísaných 511 študentov bakalárskeho stupňa vysokoškolského vzdelávania, z toho bolo 287 študentov zapísaných v prvých dvoch ročníkoch  jednoodborových študijných programov a 224 študentov začalo študovať v prvom ročníku medziodborové študijné programy. Na konci roka 2006 mal ústav 4 interných a 7 externých študentov na doktorandskom stupni vysokoškolského vzdelávania. 
    Pracovníci Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ rozvíjali spoluprácu so zahraničnými univerzitami v Holandsku, Českej republike, vo Francúzku (dlhoročná úzka spoluprácu s Univerzitou v Groningene, Holandsko, pri realizácii bilaterálnych výskumných projektov, so Západočeskou univerzitou v Plzni  pri realizácii zmluvy SOCRATES, s Univerzitou Marca Blocha v Strasbourgu, ktorá je koordinátorom Národného programu výučby prekladu a tlmočenia na vysokých školách SR v postgraduálnej  forme, realizovaného  pod gesciou Rady Európy). Aktívne pracovali v medzinárodných organizáciách EUPHA (European Public Health Association), UNIPREV (United Prevention Association), ESSE (European Society for the Study of English), International Society for Engineering Education a v Medzinárodnej komisii pre fonetiku a fonológiu pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Boli zapojení do riešenia 15 medzinárodných projektov. Ústav disponoval v závere roka 2006 vedecko-výskumným potenciálom pozostávajúcim z 8 profesorov, 4 mimoriadnych profesorov, 8 docentov, 25 odborných asistentov, 7 asistentov, 2 lektorov, 11 vedeckovýskumných pracovníkov a 4 interných doktorandov a 6 externých doktorandov. 
    Vedenie Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ spolu s vedúcimi katedier od marca do augusta 2006 spracovalo všetky materiály potrebné na akreditáciu novej fakulty. V septembri 2006 sa k predkladanému materiálu vyjadrilo kolégium rektora, ktoré s pripomienkami schválilo predložený návrh. Po jeho celkovej úprave rektor UPJŠ pripravený materiál predložil Akreditačnej komisii SR. Dynamika posúdenia Žiadosti na zriadenie Filozofickej fakulty UPJŠ bola mimoriadne žičlivá. Dňa 13. 12. 2006 sa Akreditačná komisia Vlády SR pozitívne vyjadrila k vzniku Filozofickej fakulty UPJŠ. 14. 12. 2006 predložil rektor UPJŠ návrh do Akademického senátu UPJŠ  na schválenie zriadenia Filozofickej fakulty UPJŠ. Akademický senát UPJŠ vznik novej fakulty väčšinou hlasov schválil. Rektor UPJŠ Prof. h. c. prof. JUDr. Vladimír  Babčák, CSc., svojou zriaďovacou listinou kreoval zriadenie Filozofickej fakulty ku dňu 1. 1. 2007. Na základe § 22 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2007 súčasne poveril prof. PhDr. Jána Gbúra, CSc., výkonom funkcie dekana novozriadenej fakulty. 
    Po desiatich rokoch od rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na UPJŠ v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove tak v zostave fakúlt našej univerzity sa znovu objavila Filozofická fakulta. Po takmer troch storočiach od čias Košickej univerzity sa tak v dejinách mesta Košice znovu obnovilo humanitné a spoločenskovedné vzdelávanie. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach tým stabilizovala svoju štruktúru do plne fungujúceho klasického modelu a môže sa stať  prijateľnou alternatívou Univerzity Komenského v Bratislave pre východnú časť územia Slovenska.

Dekani Filozofickej fakulty UPJŠ