V júni 2020 začali na Katedre psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach riešiť projekt financovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja (APVV 19-0284) s názvom Faktory výberu a dosahovania dlhodobých cieľov u mladých ľudí v období prechodu do dospelosti.
Téma výskumu je pokračovaním dlhodobejšieho záujmu hľadať odpovede na otázky, aké ciele si volíme, aký proces prebieha v pozadí rozhodovania o tom, o čo sa snažíme, ako ciele dosahujeme, ale aj čo robíme, ak sa nám pritom nedarí. Tím pod vedením doc. Mgr. Ing. Jozefa Bavoľára, PhD., sa v rámci aktuálneho projektu zameral na skúmanie týchto tém u mladých dospelých.
Prvým krokom bola realizácia pološtruktúrovaných rozhovorov s 34 mladými ženami a mužmi vo veku 20 až 29 rokov. Spôsob vedenia rozhovorov bol ovplyvnený pandemickou situáciou – uskutočnili sa online od októbra 2020 do januára 2021.
Naplniť potrebu zmysluplnosti
Výsledky kvalitatívnej časti výskumu ukazujú, že mladí ľudia si volia ciele so zámerom naplniť najmä potrebu zmysluplnosti. Toto kritérium je u nich dôležité v oblasti školy, práce aj rodiny a všeobecne vzťahov. Zmysluplnosť vnímajú aj ako potrebu tvorivosti a sebarozvoja či prekonávanie samého seba.
Formulovanie zmysluplných cieľov je pre nich prioritou a významne sa snažia, aby to v priebehu ich dosahovania nestratili zo zreteľa. S rastúcim pocitom dospelosti objavujú význam a zmysel skôr v detailoch života a drobných rituáloch a orientujú sa viac na vzťahy. Zároveň nie sú ochotní robiť v tomto prípade kompromisy – to, čo si zvolia, musí mať pre nich zmysel.
Dominuje práca, založenie rodiny ide do úzadia
Jednou z oblastí, v ktorej si ľudia medzi 20. a 30. rokom života volia svoje ciele dominantne, je najmä práca. Naopak, do úzadia sa dostalo založenie rodiny alebo stabilného partnerstva. V prípade pracovných cieľov sa ukazuje, že vonkajšia motivácia, ako napr. plat, nezohráva pri rozhodovaní sa pre špecifické pracovné ciele mladých ľudí hlavnú úlohu, ale dominuje u nich potreba hľadať zmysel v tom, čo v práci robia. Jeden z faktorov, ktorý by mohol ovplyvniť pracovné ciele a rozhodovanie sa mladých ľudí v rámci ponúkaných príležitostí, sú aj kvalitné pracovné podmienky, možnosti osobného a profesionálneho rastu.
Zaujímavé sú zistenia v oblasti plánovania cieľov. Mladí ľudia často nemajú jednotlivé kroky plánu presne stanovené a taktiež sa pri tom neorientujú podľa časových medzníkov (dní, mesiacov alebo rokov), ale skôr podľa udalostí ako určitých záchytných bodov. Príkladom môže byť naplnenie na seba naviazaných cieľov: ukončenie školy, následne hľadanie a nájdenie si práce a potom založenie rodiny.
Krátkodobé ciele ako prevencia sklamania
Súčasná pandemická situácia sa prejavila v podobe negatívne emočne ladených výpovedí. Do popredia vystupuje sklamanie z reality, úzkosť, stres a následné bilancovanie: „Rozhodol som sa správne?“ „Budem môcť pokračovať vo svojom cieli aj naďalej?“
Ak sa rozhodnú nepokračovať, sklamanie z nenaplneného väčšieho zámeru vedie k tomu, že prestávajú úplne plánovať a zameriavajú sa na realistickejšie a krátkodobé ciele. Naopak, ak sa rozhodnú pokračovať, tak skôr v paralelných cieľoch a postupne si zvykajú na prekonávanie prekážok a rátajú s možným sklamaním.
Z rozhovorov vyplýva, že potreba okamžitého uspokojenia u mladých ľudí by mohla byť jedným zo spôsobov riešenia tzv. akčnej krízy, do ktorej sa dostávajú, ak sa im nedarí napĺňať svoje ciele. Podľa ich výpovedí sú konfrontovaní s mnohými možnosťami, medzi ktorými je ťažké si vyberať, a keďže svet sa podľa nich rýchlo mení, stáva sa sledovanie dlhodobých cieľov neefektívne. Naopak, formulovanie krátkodobých cieľov vnímajú ako spôsob adaptácie na stále sa meniace podmienky prostredia a ako prevenciu sklamania.
Prezentované výsledky rozhovorov nám dávajú v procese voľby, plánovania a rozhodovania sa dvadsiatnikov určitý obraz. Výskum však pokračuje a aktuálne prebieha proces prípravy reprezentatívneho celoslovenského výskumu, ktorý by mal priniesť množstvo kvantitatívnych dát. S výsledkami ich analýz sa radi podelíme.
doc. PhDr. Beáta Ráczová, PhD.
doc. Mgr. Monika Hricová, PhD.
Katedra psychológie
Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach
