Absolvent študijného programu Britské a americké štúdiá si osvojí najnovšie poznatky z naznačených obsahových okruhov, dané predovšetkým zameraním jeho dizertačnej práce; osvojí si základy samostatnej aj tímovej vedeckej práce, vedeckého bádania a formulovania problémov; vytvorí si návyky systematického sledovania najnovšej vedeckej produkcie vo svojej oblasti, a to nielen v angličtine, ale aj v iných jazykoch vratane materinského a prostredníctvom rozličných zdrojov; osvojí si návyky dopĺňania svojich vedomostí formou celoživotného vzdelávania; naučí sa spracúvať, publikovať a inými metódami prezentovať vedecké výsledky a šíriť osvojené poznatky popularizačnou formou laickej verejnosti.
Absolvent bude pripravený na pedagogické pôsobenie na vysokej škole, uplatní sa v lingvisticky, literárnovedne a kulturologicky zameranom vedeckom výskume, vo vysokoškolskej a inej pedagogickej činnosti, v aplikovaných oblastiach.
Cieľom štúdia študijného programu Britské a americké štúdiá v doktorandskom študijnom programe je – v závislosti od zamerania dizertačnej práce – získanie filozoficko-metodologického základu pre vedecké hodnotenie jazykových javov v angličtine i v iných jazykoch vrátanie materinského jazyka ako aj filozoficko-metodologického základu pre literárnovedný výskum; osvojenie si metodologických východísk komparatívneho, synchronického aj diachronického porovnávania jazykových javov, čiastkových systémov aj celých jazykových útvarov v genetickom, typologickom aj areálovom pláne; osvojenie si metodologických východísk komparatívneho a kritického výskumu literárnych diel; aktívne zoznámenie sa s celostným a pritom otvoreným súborom anglistických jazykovedných disciplín v ich vzájomnej spätosti, poznanie ich najdôležitejších výsledkov a možností ich využitia v intralingvistických a extralingvistických súvislostiach; oboznámenie sa s britskými a americkými reáliami s dôrazom na kultúrne, dejinné a politické súvislosti a vzťahy.
Absolvent získa prehľad o možnostiach, metódach, výsledkoch a perspektívach interdisciplinárneho výskumu (teória komunikácie, teória kultúry, literárna komunikácia, medziliterárny proces, interpretácia jazykovedného a literárneho textu, sociolingvistika, psycholingvistika, etnolingvistika, vývinová lingvistika), základné poznatky z kontaktových disciplín a osvojí si vedecké metódy pre skúmanie kultúr anglosaských národov v ich vzájomnej previazanosti i vo väzbe na ďalšie kultúry a spoločnosť.
Absolvent doktorandského študijného programu Dejiny filozofie sa orientuje na špeciálne a vybrané tematické okruhy v prvom rade historicko-teoretickej a metodologickej povahy štúdia dejín filozofie v jednotlivých etapách jej vývinu. Jeho výsledkom je profilácia špecialistu pre oblasť historicko-filozofických výskumov. Absolvent ovláda filozofické metódy výskumu a interpretácie v dejinách filozofie, dokáže sledovať a kriticky konfrontovať súčasný stav výskumov v tejto oblasti, produktívne na ne nadviazať a predložiť nové výsledky. Absolvent je schopný orientovať sa v problematike, samostatne objaviť a riešiť vážny historicko-filozofický problém, v plnom rozsahu pripraviť a uskutočniť samostatný filozofický výskum. V aplikačnej rovine dokáže riešiť aj otázky, ktoré súvisia s pedagogickou a spoločenskou praxou.
Absolvent študijného programu Dejiny filozofie dokáže samostatne sformulovať filozofický problém výskumu, vedecky pracuje a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti historicko-filozofického výskumu, ktorých výsledkom sú nové poznatky o predmete výskumu, výsledky svojho skúmania prezentuje v dizertačnej práci, ktorá spĺňa obsahové a formálne kritériá vedeckej monografie a vo vedeckých a odborných štúdiách. Výsledkom študijnej časti je osvojenie si najnovších teoretických a metodologických poznatkov z dejín filozofie, prípadne z príbuzných disciplín súvisiacich s riešeným problémom. Osobitná pozornosť sa venuje súčasným trendom a teoreticko-metodologickým inováciám v disciplíne. Súčasťou prípravy je aj zdokonaľovanie schopností vedeckej komunikácie. Vedecká časť je dominantne orientovaná na samostatné riešenie zvoleného výskumného problému, na zvládnutie teoretických a metodologických otázok, ktoré si jeho korektné a zdôvodnené riešenie vyžaduje vo všetkých fázach vedeckého výskumu, prípadne aj otázky aplikácie poznatkov v praxi. Súčasťou prípravy je aj prezentácia výsledkov vlastnej bádateľskej práce.
Absolvent doktorandského študijného programu Dejiny filozofie si osvojí zásady vedeckej práce, väzby filozofického skúmania k spoločenským a kultúrnym procesom, postupy od formulovania hypotézy cez jej rozpracovanie a overovanie až po prezentáciu dosiahnutých výsledkov, pričom bude zohľadňovať právne, etické a sociálne aspekty problematiky, v predkladaných výsledkoch preukáže schopnosť teoretickej a metodologickej reflexie.
Súčasťou vedomostného profilu absolventa je jazyková vybavenosť, schopnosť aktívne využívať príslušné moderné informačné technológie vo svojom bádaní, ako aj poznatky z príbuzných vedných disciplín, ktoré sú relevantné pre riešený problém. Absolvent doktorandského študijného programu „dejiny filozofie“ publikovaním vlastných riešení prispieva k rozvoju svojej disciplíny a medzinárodnej vedeckej komunikácie, svoje vedecké schopnosti môže uplatniť aj v pedagogickom procese.
Absolvent môže pôsobiť v oblasti vedy a základného výskumu (samostatná a tímová vedecká práca), v oblasti školstva (predovšetkým vysokoškolský pedagóg) a vzdelávania, v oblasti aplikovaného výskumu v príbuzných disciplínach, v oblasti štátnej a verejnej správy, v masovokomunikačných prostriedkoch, v mimovládnom sektore, v kultúrno-spoločenských zariadeniach, vydavateľstvách a pod.
Doktorandský študijný program Literárna veda je univerzálnym základom na prienik do problematiky umeleckého diela a jeho vyšších celkov. V tomto zmysle má synkretický charakter, schopný implikovať vo svojom zábere umeleckú problematiku domácej literatúry i literatúr inonárodných, výtvarné, hudobné, kinematografické i iné estetické komparácie. Rešpektujúc umelecký predmet, sa vo svojej gnómizácii orientuje na vytváranie inštrumentária, ktorým možno dosiahnuť diferencujúci „diagnostický“ efekt axiologického rázu.
Štúdium odboru Literárna veda garantuje a organizačne zabezpečuje Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach. Katedra je zložená z odborníkov, ktorých vedeckovýskumná činnosť prekračuje regionálny aj národný rámec, orientuje sa hlavne na tímové riešenie grantových úloh. Výstupy z grantových úloh sa aplikujú v pedagogickom procese, čím sa permanentne obnovuje, aktualizuje obsah študijného programu v súlade s európskym výskumným trendom v oblasti jazykovedy a literárnej vedy. V oblasti literárnovedného výskumu katedry sú centrálnymi témami dejiny a teória slovenskej literatúry (obdobie klasicizmu a romantizmu, realizmu a symbolizmu, medzivojnovej a súčasnej slovenskej literatúry), otázky literárnej komparatistiky, vybrané kapitoly zo svetovej literatúry, analýza a interpretácia básnických, prozaických a dramatických textov, vzťah výrazu a významu v umeleckej literatúre, relácie kompozície a sémantiky v umeleckom diele, teória a prax umeleckého prekladu, verzológia, teatrológia, teória umeleckého prednesu a multimediálnej komunikácie.
Cieľom štúdia Literárnej vedy v doktorandskom študijnom programe je získanie esteticko-metodologického základu na vedecké hodnotenie literárnych javov; osvojenie si metodologických východísk a interpretačných postupov pri uchopení a stanovení funkčnosti umeleckého diela a jeho vyšších kontextov z poetologického, vývinového, genologického, komparatívneho a komunikačného hľadiska; aktívne zoznámenie sa s celostným a pritom otvoreným súborom literárnovedných disciplín v ich vzájomnej spätosti, poznanie najdôležitejších výsledkov a možností ich využitia; získanie prehľadu o metódach, výsledkoch a perspektívach interdisciplinárneho výskumu (teória komunikácie, teória kultúry, komparatistika, semiotika, teória informácie, estetika, sociológia, teória percepcie umeleckého artefaktu, psychológia vnímania a zažívania umeleckej výpovede, látkové kontexty literárnej fikcie – filozofické, osobitne axiologické, sociologické, psychologické a iné); zoznámiť sa s nástrojmi a terminologickým repertoárom, umožňujúcim uchopiť, zhodnocovať a kvalitatívne diferencovať literárne dielo a zároveň prispievať k rozvíjaniu a tvorbe tohto poetologického aparátu.
Absolvent Literárnej vedy si osvojí najnovšie poznatky z naznačených obsahových okruhov, daných predovšetkým zameraním jeho dizertačnej práce; osvojí si základy samostatnej aj tímovej vedeckej práce, vedeckého bádania a formulovania problémov; vytvorí si návyky systematického sledovania najnovšej vedeckej produkcie vo svojej oblasti, a to aj v cudzom jazyku prostredníctvom rozličných zdrojov; osvojí si návyky dopĺňania svojich vedomostí formou celoživotného vzdelávania; naučí sa spracúvať, publikovať a inými metódami prezentovať vedecké výsledky a šíriť literárnovedné poznatky popularizačnou formou; bude pripravený na pedagogické pôsobenie na vysokej škole; uplatní sa v literárnovedne zameranom výskume akademického charakteru, vo vysokoškolskej a inej pedagogickej činnosti, v aplikovaných oblastiach (umelecký preklad, redaktorská prax, literárna kritika, mediálna prax, biografické a bibliografické pracoviská). Zjednocujúcim základom jeho aktivít bude schopnosť a pripravenosť akceptovať a kriticky zhodnocovať literárny objekt ako umelecký fenomén.
Absolvent doktorandského študijného odboru Politológia si osvojí najnovšie poznatky z naznačených obsahových okruhov, daných predovšetkým zameraním jeho dizertačnej práce; osvojí si základy samostatnej aj tímovej vedeckej práce, vedeckého bádania a formulovania problémov; vytvorí si návyky systematického sledovania najnovšej vedeckej produkcie vo svojej oblasti, a to aj v cudzom jazyku prostredníctvom rozličných zdrojov; osvojí si návyky dopĺňania svojich vedomostí formou celoživotného vzdelávania; naučí sa spracúvať, publikovať a inými metódami prezentovať vedecké výsledky a šíriť politologické poznatky popularizačnou formou; bude pripravený na pedagogické a vedecko-výskumné pôsobenie na vysokej škole; uplatní sa v politologicky zameranom výskume akademického charakteru, vo vysokoškolskej a inej pedagogickej činnosti, v aplikovaných oblastiach (politické strany, orgány štátnej správy, verejnej správy a samosprávy, organizácie tretieho sektora, redaktorská prax v periodickej tlači, mediálna prax, pedagogický a vedecko-výskumný proces);
Politológia predstavuje systematické štúdium politických procesov prostredníctvom politických teórií, koncepcií, modelov a paradigiem kombinovaných s vedeckými analytickými metódami. Politológia je univerzálnym základom na prienik do problematiky niektorých ďalších príbuzných odborov (európske štúdiá, teória štátu a práva, verejná politika, medzinárodná politika, politická ekonómia). V rámci tretieho stupňa štúdia sa vyžaduje dôkladná orientácia v minulých i súčasných trendoch, koncepciách a teóriách akademickej reflexie politiky spolu s ich aplikáciou na zvolenú oblasť výskumu. Súčasťou štúdia je individuálny tvorivý prínos doktoranda k rozpracovaniu teoretických východísk vednej disciplíny ako i meta-analýzy vývoja politickej vedy.
Cieľom štúdia politológie v doktorandskom študijnom programe je:
– získanie teoreticko-metodologického základu na vedecké hodnotenie politologických javov;
– osvojenie si metodologických východísk a interpretačných postupov pri uchopení rozličných mechanizmov politickej teórie a praxe;
– aktívne zoznámenie sa s celostným a pritom otvoreným súborom politologických disciplín v ich vzájomnej spätosti, poznanie najdôležitejších výsledkov a možností ich využitia;
– získať prehľad o metódach, výsledkoch a perspektívach interdisciplinárneho výskumu;
– zoznámiť sa s nástrojmi a terminologickým repertoárom, umožňujúcim uchopiť a zhodnocovať politologické javy a zároveň prispievať k rozvíjaniu a tvorbe aparátu vedy o politike.
Absolventi doktorandského študijného odboru Slovenské dejiny získajú schopnosti pre samostatný vedecký výskum v oblasti historických a príbuzných humanitných vied. Majú predpoklady riešiť zložité výskumné problémy, aktívne a tvorivo navrhovať, spracovávať i posudzovať vedecké projekty doma i v zahraničí. Absolventi nájdu uplatnenie aj ako vysoko kvalifikovaní pracovníci v riadiacej sfére štátnej správy (ministerstvá), v orgánoch školstva, v kultúre, pamiatkovej ochrane a pod. Nadobudnú a zvládnu základné princípy a metódy vedeckej práce v oblasti historických disciplín so špecifikom na svetové a národné osobitosti historického výskumu a interpretácie spoločenských javov v minulosti. Samostatne formulujú vedecký problém, ktorý dokážu na základe výskumu objektívne, logicky a zreteľne prezentovať v rôznych formách vedeckej syntézy (vedecká monografia, štúdia, projekt a pod.), sú schopní zúčastňovať sa na teoretickom rozvoji vedného odboru, osvojujú si najnovšie poznatky z historických disciplín, sú schopní pracovať samostatne alebo ako členovia tvorivých vedeckých tímov, majú predpoklady pre interdisciplinárnu, medziodborovú i multiodborovú spoluprácu, sú pripravení aktívne sa podieľať a zapájať sa do medzinárodného výskumu a prezentovať jeho výsledky.
Realizáciou tohto štúdia v doktorandskej forme sa sleduje požiadavka zásadným spôsobom prispievať k posilneniu teoreticko-metodologického základu výskumu slovenských dejín a ich vysokoškolskej výučby, k rozvoju historického výskumu na Slovensku a k udržaniu kontinuity tohto výskumu výchovou historikov.
Cieľom štúdia v doktorandskom študijnom programe slovenské dejiny je:
– prehĺbiť a rozširovať súbor poznatkov v problematike, ktorú si doktorand vybral ako predmet výskumu,
– získať metodické a metodologické znalosti, potrebné na vedecké poznanie, ktoré sa viaže k riešeniu zvolenej problematiky,
– sledovať a dôkladne si osvojovať najnovšie výsledky výskumu slovenskej i svetovej historiografie, ktoré sa viažu k skúmanej problematike,
– viesť doktoranda k tomu, aby osvojil metodologické východiská a interpretačné postupy, aby mohol prezentovať výsledky vlastného výskumu na vedeckých konferenciách a v odborných periodikách a v závere doktorandského štúdia v podobe dizertačnej práce.
Absolvent doktorandského štúdia v odbore sociálna práca dokáže vedecky pracovať. Je schopný definovať sociálne javy a procesy, zvoliť primeranú výskumnú stratégiu skúmania daných fenoménov, disponuje dostatočnou teoretickou základňou v sociálnej práci a v metodológii výskumu a vedy, je schopný formulovať, analyzovať a interpretovať sociálne javy, je spôsobilý kreatívne pracovať s vedeckou literatúrou v pasívnej aj aktívnej forme, pozná možnosti aplikácie teoretických poznatkov do sociálnej praxe.
Absolvent študijného programu Sociálna psychológia a psychológia práce sa spoľahlivo orientuje v najnovších poznatkoch ktoré prináša vedecký výskum a prax v danej oblasti. Je spôsobilý tieto poznatky nielen s hlbokou znalosťou relevantnej teórie kriticky posudzovať, ale dokáže aj samostatne projektovať a realizovať vlastnú výskumnú činnosť. Na vysokej úrovni ovláda metodológiu psychologického skúmania a tak isto aj najmodernejšie štatistické postupy analýzy a vyhodnocovania údajov z výskumu. Jeho vedomosti a zručnosti v danom odbore predstavujú európsky štandard začínajúceho vedeckého pracovníka.
