Narodil sa v Košiciach. Právnickú fakultu UPJŠ ukončil v roku 1995, v roku 1999 získal titul JUDr., od roku 1995 študoval na doktorandskom štúdium v odbore trestné právo na Právnickej fakulte UK, kde mu bol v roku 2000 udelený titul PhD. V rokoch 1995 – 2000 pôsobil ako advokátsky koncipient. Od roku 2000 vykonáva advokátsku prax v Košiciach, v roku 2001 založil vlastnú advokátsku kanceláriu, v ktorej pôsobí doposiaľ. Od roku 2004 je členom Tlačovej rady Slovenskej republiky, od roku 2007 pôsobí ako externý súdny poradca Ústavného súdu Slovenskej republiky. Od júna 2010 do júna 2013 pôsobil ako člen predsedníctva Slovenskej advokátskej komory a člen skúšobnej komisie pre advokátske skúšky, je podpredsedom redakčnej rady Bulletinu slovenskej advokácie a predsedom Komisie pre dejiny advokácie Slovenskej advokátskej komory.
Publikuje od roku 1996, v roku 2001 získal cenu Nominant ceny Karola Planka, v roku 2006 Cenu Karola Planka. Je autorom monografií – „Eutanázia, asistovaná samovražda – právne aspekty“ (1999), „Novinári a sloboda tlače v rozhodnutiach ESĽP“ (2003), „Kapitoly z dejín advokácie“ (2005), „Sloboda prejavu novinára a ochrana pred jej zneužitím“ (2009) a viac ako 60 odborných článkov najmä v Justičnej revue, Bulletine slovenskej advokacie a Právnom obzore z oblasti občianskeho práva hmotného i procesného, ústavného práva, trestného práva a obchodného práva. Je členom Amnesty International, Společnosti pro histórii advokácii so sídlom v Prahe.
Vyjadrenie k štúdiu na UPJŠ a Právnickej fakulte:
Na PrávF UPJŠ som študoval v rokoch 1990-1995, boli sme prvý ponovembrový ročník, prijímacie skúšky vtedy pozostávali z písomnej a ústnej časti, ťažiskom boli otázky z občianskej náuky, dejepisu a geografie. Štúdium bolo rozdelené na tri bloky, ktoré boli ukončované vždy troma štátnicami, skúšajúcimi boli nie len pedagógovia PrávF ale aj sudcovia z košických súdov. V priebehu štúdia sme absolvovali dvojtýždňovú prax, ja osobne na súde na trestnom úseku u sudcu JUDr. Škovrana. Mimoriadne náročné bolo štúdium predovšetkým občianskeho práva hmotného a procesného, ale aj práva trestného. Prednášky boli nepovinné, semináre povinné. Tie boli väčšinou vyučujúcich vedené formou diskusie, predpokladala sa základná znalosť predtým odprednášanej témy. Väčšina predmetov bola povinná, iba málo z nich bolo voliteľných. V začiatkoch štúdia sa dôraz kládol aj na všeobecnú ekonómiu, latinčinu, na filozofiu (boli samostatnými povinnými predmetmi) – filozofia bola prepojená aj s právnou filozofiou a dejinami právnych a politických učení. Nezabudnuteľnými pre mňa boli najmä prednášky vtedy Doc. JUDr. Alexandra Bröstla, CSc., Doc. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., JUDr. Imricha Kanárika, či semináre s JUDr. Katarínou Kirstovou, CSc., Doc. JUDr. Jozefom Olejom, CSc. a viacerými ďalšími učiteľmi. Promoval som s vyznamenaním 8.7.1995.
Štúdium dnes hodnotím ako náročné, no správne zamerané, ktoré bolo pre študentov veľmi obohacujúce a dalo nám potrebné základy vedomostí, schopnosť orientácie v právnych normách a ich výklade. Osobitne významná pre študentov bola aj dôsledne vyučovaná teória štátu a práva.
V čase ukončenia môjho magisterského štúdia právna úprava nepoznala akademický titul „JUDr.“, bolo však možné postgraduálnym štúdiom (obdobným dnes známemu doktorandskému štúdiu) získať titul „Dr.“ Toto štúdium som absolvoval na PF UK v Bratislave na katedre trestného práva (školiteľka prof. JUDr. Gabriela Nikšová, DrSc.) Krátko pred jeho ukončením došlo znova k zmene právnej úpravy, bolo umožnené absolvovaním rigorózneho konania získať titul „JUDr.“ a postgraduálne štúdium sa zmenilo na doktorandské. Nakoniec som doktorandské štúdium ukončil v Bratislave a rigoróznu skúšku som vykonal na PrávF UPJŠ (31.5.1999) a to z odboru trestného práva, spracoval som rigoróznu prácu na tému „Okolnosti vylučujúce protiprávnosť“ pod vedením školiteľky Doc. JUDr. Márie Hencovskej, CSc. Dodnes s vďačnosťou spomínam na jej prístup k študentom.
